Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-211-2019.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/211/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu C. S. S. U. K. so sídlom C. D. č. X, XXXXX S., U. Q., zapísaného v S. pod č. XXX XXX XXX, konajúceho na území K. Q. prostredníctvom C. S. S. U. K., pobočka T. so sídlom E. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 261,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/33/2019-70 zo dňa 28. júna 2019, v spojení s uznesením č.k. 9Csp/33/2019-106 zo dňa 11. decembra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie 249,24 eur s príslušenstvom zamietol (časť I. výroku) a vo výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28. júna 2019 zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému náhradu trov sporu proti žalobcovi nepriznal (II. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 22.03.2019 bolo zaplatenie sumy 261,88 eur s príslušenstvom (úrokmi 23,40 % ročne zo sumy 213,48 eur od 05.04.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 242,72 eur od 05.04.2016 do zaplatenia, pozn. odvolacieho súdu) a s náhradou trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti L. K.,.. so sídlom S. P.zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou C. so sídlom C.. Spoločnosť L.. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla bez likvidácie a spoločnosť C. U. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 09.10.2014 uzavrel L. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 249,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok vo výške 8,04 Eur, t.j. celkom 385,92 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.11.2014. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, veriteľovi uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 88,44 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného L. K. a.s. vyhlásil dňa 04.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu.
1.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
1.3. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 191 ods. 1 a § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 09.10.2014, § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122 ods. 1, 2, 3 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 09.10.2014 uzavrel L. K. a.s. so sídlom S. X, XXX XX C. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške 299,- Eur. Priama platba predajcovi bola dohodnutá sumou 50,- eur, výška úveru 249,- eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto L. K. B. vyhlásil dňa 04.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru písomným podaním zo dňa 14.04.2016, v ktorom vyzýva žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 261,88 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 213,48 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 29,24 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 19,16 eur.
1.4. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah strán sporu z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako spotrebiteľský, pretože žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný zmluvu uzatváral ako nepodnikateľ - spotrebiteľ.
1.5. Okresný súd v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka skúmal, či žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe. Začiatok jej plynutia posudzoval v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný bol podľa zmluvy povinný vrátiť poskytnutý úver v 48 mesačných splátkach vo výške po 8,04 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.112014, splatnosť poslednej dňa 15.10.2018. Z výpisu z účtu mal okresný súd preukázané, že veriteľ využil právo na zosplatnenie úveru pre poslednú najstaršiu splatnú omeškanú splátku, ktorá bola splatná dňa 15.11.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť 16.11.2015 a uplynula dňa 16.11.2018. Žalobca podal žalobu dňa 22.03.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, preto ju okresný súd zamietol.
1.6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože sa vzdal práva na náhradu trov proti žalobcovi.
2. Uznesením č.k. 9Csp/33/2019-106 zo dňa 11. decembra 2019 rozhodol súd prvej inštancie o oprave záhlavia rozsudku č.k. 9Csp/33/2019-70 zo dňa 28.06.2019, v ktorom doplnil meno a priezvisko sudkyne rozhodujúcej vo veci a údaj o zápise žalobcu v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu sumy 249,24 eur s príslušenstvom podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru žalobcu z Občianskeho zákonníka najmä z 8. hlavy 1. časti (správne má byť uvedené prvej hlavy ôsmej časti, pozn. odvolacieho súdu) určujúcej dĺžku premlčacej doby nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Mal za to, že z § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie je povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Zo súdom prvej inštancie uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa, za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (04.04.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčujú samostatne (november XXXX až marec XXXX) a až ku dňu XX.XX.XXXX sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/2016 zo dňa 13.12.2018, na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/88/2018 zo dňa 27.09.2018 a na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017. Uviedol, že dodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Dňa 04.04.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. dňa 05.04.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žaloba bola na okresný súd podaná dňa 22.03.2019, teda v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené mal okresný súd správne žalobe vyhovieť minimálne v rozsahu sumy 249,24 eur s príslušenstvom. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v časti I. výroku v rozsahu sumy 249,24 eur s príslušenstvom s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a vyvodil z neho aj správny právny záver. Rozsudok okresného súdu v závislom II. výroku o trovách konania odvolací súd potvrdil z iných dôvodov (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Premlčaním (praescriptio) sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktoré po márnom uplynutí tohto času nemožno oprávnenému súdne priznať. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán; jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania. V prejednávanej veci je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka). Nakoľko zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka), začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka). Podľa § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka môže veriteľ právo na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru pre nesplnenie niektorej splátky využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
8. Z prehľadu splátok mal okresný súd preukázané, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalovaným pôvodný veriteľ L. K., B. vyhlásil dňa 04.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Urobil tak pre neuhradenie splátky splatnej dňa 15.11.2015; odvolateľ tieto skutkové závery okresného súdu nezospornil.
9. V prejednávanom spore je potrebné za účelom správneho určenia počiatku plynutia premlčacej doby aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil svoje právo dané mu v § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (čo nebolo sporné). Premlčacia doba na uplatnenie práva začala veriteľovi v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej bola vyhlásená mimoriadna (predčasná) splatnosť úveru, teda splátky splatnej dňa 15.11.2015, odkedy začala plynúť i všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva. Posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 15.11.2018. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu v priebehu plynutia premlčacej doby nemá na jej plynutie žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Rovnako na jej plynutie nemá vplyv ani § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje (svojím spôsobom sprísňuje) podmienky uplatnenia práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (o povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré veriteľ môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky), nemá však vplyv na odlišný právny inštitút, ktorým je určenie (podľa tvrdení
odvolateľ neskoršieho) počiatku plynutia premlčacej doby. Odvolací súd vychádza z toho, že počiatok plynutia premlčacej doby je určený vždy kogentne, či už v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka, alebo v jeho § 103. Žiada sa poznamenať, že premlčacia doba v trvaní troch rokov je dostatočne dlhá pre to, aby veriteľ uplatnil svoje právo žalobou aj v prípade dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca doručil žalobu okresnému súdu dňa 22.03.2019, teda po uplynutí zákonom danej premlčacej doby. Okresný súd preto správne premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi nepriznal a rozhodol správne, keď žalobu zamietol.
10. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby poukazoval na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských súdov vydaných v obdobných veciach odvolací súdu uvádza, že za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom (nie jedným jeho senátom). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia. Navyše je potrebné podotknúť, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017, z ktorého odvolateľ cituje, rieši určenie začiatku plynutia premlčacej doby od prvej omeškanej splátky, čo je iná ako prejednávaná právna otázka.
11. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania (II. výrok), hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho súlad s právnou úpravou. Súd prvej inštancie však výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný sa vzdal práva na náhradu trov proti žalobcovi. Takýto procesný úkon žalovaného ale z obsahu spisu nevyplýva. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie pasívny, preto mu v konaní nijaké trovy nevznikli, čo je dôvod nepriznania ich náhrady.
12. Odvolaním žalobcu nenapadnutá časť výroku o zamietnutí žaloby o sumu 12,64 eur s príslušenstvom (časť I. výroku) zostala nedotknutá (§ 367 ods. 3 C.s.p.).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný; zo spisu mu však žiadne trovy nevyplynuli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).