Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-59-2019.pdf
PDF · 147.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Megsys s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO : 50 336 274, právne zastúpeného : Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100346316/2019 zo dňa 31.01.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100346316/2019 zo dňa 31.01.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 102023832/2018 zo dňa 11.10.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 14 240,- Eur. Predmetný rozdiel dane bol vyrubený na základe určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku (protokol o určení dane podľa pomôcok č. 101595032/2018), pričom bolo správcom dane konštatované nesplnenie zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákona o DPH“) na priznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane z faktúr č. 1021117, č. 1091117, č. 2091117 a č. 2151117, vystavených dodávateľom MG prime business s.r.o. v sume 14 240,- Eur. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu správca dane uviedol, že daňový subjekt MG prime business s.r.o. je nekontaktný, nebolo možné preveriť, či predmetné faktúry vystavil práve tento subjekt, resp., či sa vôbec uskutočnilo deklarované zdaniteľné plnenie. S poukazom na internú evidenciu správca dane konštatoval, že uvedený dodávateľ žalobcu nepodal daňové priznanie za november 2017, daň z vystavených faktúr nepriznala a neodviedol. Zároveň správca dane konštatoval, že v procese určovania dane podľa pomôcok nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vyrubovacom konaní. 2. Určenie dane podľa pomôcok správca dane dôvodil skutočnosťou, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu za predmetné zdaňovacie obdobie tým, že ani po dvoch výzvach nedoručil správcovi dane originálne doklady k daňovej kontrole. K podkladom pre vydanie rozhodnutia prvého stupňa správca dane s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku uviedol, že pre určenie dane podľa pomôcok využil účtovné doklady predložené žalobcom. 3. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutím č. 100346316/2019 zo dňa 31.01.2019
rozhodnutie Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica č. 102023832/2018 zo dňa 11.10.2018 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. 4. V súvislosti s odvolacou námietkou, napádajúcou neprihliadnutie správcu dane na podklady / doklady k výkonu daňovej kontroly doručené právnym zástupcom žalobcu prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.03.2018, žalovaný s poukazom na zákonnú úpravu doručenia podaní podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku uviedol, že na tieto naskenované doklady nemohol správca dane prihliadať, pretože neboli účinne podané v zmysle ustanovení daňového poriadku, a preto sa považujú sa za nedoručené. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný odvolací orgán do pozornosti, že napriek neúčinne urobenému podaniu správca dane opakovane vyzval žalobcu na predloženie originálov v kópii zaslaných dokladov formou e-mailu (Výzva na predloženie dokladov č. 100712374/2018 zo dňa 1 1.04.2018 doručená dňa 26.04.2018, Výzva na predloženie dokladov č. 101013207/2018 zo dňa 22.05.2018 doručená dňa 04.06.2018). Žalovaný pre účely posúdenia zákonnosti postupu daňového orgánu prvého stupňa a splnenia podmienok na určenie dane podľa pomôcok prihliadol na skutočnosť / vyhodnotil / bral do úvahy, že hoci žalobca výzvy prevzal, na tieto nereagoval a tak, v kópii zaslané doklady pánom JUDr. Ing. H. J., PhD., žiadnym spôsobom neverifikoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil tvrdenie žalobcu o jeho súčinnosti poskytnutej správcovi dane ako neopodstatnené. 5. Ako nedôvodný vyhodnotil žalovaný aj poukaz žalobcu na judikovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že „ak daňový subjekt bol v daňovom konaní zastúpený zástupcom, ktorý disponoval dokladmi daňového subjektu, nemôže správca dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok bez toho, aby overil držbu dokladov a skutočnosť, či ide o všeobecné plnomocenstvo, ktoré sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Pri nedodržaní tohto postupu je určenie dane podľa pomôcok predčasné.“ V tejto súvislosti žalovaný dôvodil obsahom administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podanie zo dňa 19.03.2018 nebolo podané účinne v zmysle ustanovení daňového poriadku, a preto sa považuje za nedoručené. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil ako nedoručené aj naskenované plnomocenstvo, zaslané v prílohe predmetného mailu. V danom prípade postup správcu dane žalovaný nevyhodnotila ako striktne formalistický, pretože v priebehu daňovej kontroly správca dane zaslal žalobcovi opakovane výzvu na predloženie originálov v kópií zaslaných dokladov formou e-mailu, pričom žalobca výzvy prevzal, k daňovej kontrole požadované doklady nepredložil a na výzvy správcu dane nereagoval, čím prakticky správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Ohľadom splnenia podmienok na určenie dane podľa pomôcok žalovaný s poukazom na ustanovenie § 48 daňového poriadku mal za to, že ak nastane situácia, že daňový subjekt nevie preukázať určité skutočnosti alebo nepredloží požadované doklady, dochádza k naplneniu dôvodu pre určovanie dane podľa pomôcok. V tomto prípade boli podľa názoru žalovaného dodržané zákonné podmienky na použitie určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 daňového poriadku. Vychádzal zo skutkových zistení, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v lehote určenej správcom dane vo výzvach. 6. Ohľadom dodatočne predložených originálnych daňových dokladov zo strany žalobcu, žalovaný s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 daňového poriadku uviedol, že v prípade, ak správca dane prešiel z procesu daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok, nemôže sa vrátiť späť do daňovej kontroly, ale je možné dodatočne predložené daňové doklady využiť len ako pomôcky. II. Žaloba a jej dôvody
7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti daňových rozhodnutí oboch stupňov, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 8. Nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre vydanie rozhodnutia a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu vzhliadol žalobca v tom, že správca dane pri určení dane vychádzal len z odpovede dožiadaného daňového úradu k prevereniu dodávateľa žalobcu, ktorý vykonal v marci 2018 viaceré korporátne zmeny a na dopyt správcu dane nereagoval, pričom v nadväznosti na uvedené žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane práve a výlučne na podklade skutočnosti, že dodávateľ MG prime business s.r.o. bol nekontaktný. Uvedené vyhodnotenie skutkového stavu a postup predchádzajúci jeho zisteniu žalobca považuje za porušenie zásady zákonnosti a objektívnej pravdy, pretože správca dane zaslaním dožiadania si len formálne splnil povinnosti bez toho, aby dbal o čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných správu daní a na správne určenie dane (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). 9. Žalobca zopakoval, že správcovi dane zaslal dňa 19.03.2018 a následne dňa 06.08.2018 množstvo dokladov, z ktorých vyplýva reálnosť a opodstatnenosť služieb, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Pripustil, že časť týchto dokladov bola po dohode so zamestnancami správcu dane zaslaná len emailom,
a teda prvotné doručovanie zo strany žalobcu malo v relevantnom čase určité vady. Zároveň však vyjadril nesúhlas s tvrdením a názorom daňových orgánov oboch stupňov, že v dôsledku uvedeného postupu zo strany žalobcu a vád podania nemohol správca dane konať, resp. nemohol vyhodnotiť zdaniteľné plnenia. Žalobca mal za to, že správca dane takto zaslané doklady nemohol ignorovať. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že dňa 06.08.2018 poskytol správcovi dane originál všetkých zaslaných dokumentov. Všetky doklady tak mal daňový úrad k dispozícii a bol povinný ich v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku komplexne vyhodnotiť, a to bez ohľadu na ich formu, obsah, spôsob doručenia, či skutočnosť, že išlo o určenie dane podľa pomôcok. K žiadnemu vyhodnoteniu však zo strany správcu dane nedošlo. Podľa názoru žalobcu, určovanie dane podľa pomôcok bolo predčasné, neopodstatnené a nesprávne. 10. Ohľadom samotného určenia dane podľa pomôcok žalobca namietal, že správca dane v rozpore s ustanovením § 48 ods. 5 daňového poriadku neprihliadol na okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, keďže daňový poriadok v prípade určenia dane podľa pomôcok nekladie na správcu dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu dal do pozornosti, že pri dani určenej podľa pomôcok je odvolací orgán povinný skúmať aj to, či daň určená týmto postupom je určená dostatočne spoľahlivo. 11. V súvislosti s predložením všetkých daňových dokladov žalobcom, tento vo vzťahu k určeniu dane namietal, že žalobca k plneniam prijatým od deklarovaného dodávateľa vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pretože už žiadne ďalšie dokumenty k plneniam nemal k dispozícii a ani také neexistovali. Aj z toho dôvodu mal žalobca za to, že bolo na správcovi dane, aby dôvodnosť svojich pochybnosti preukázal, pričom prenesené dôkazné bremeno správcu dane nebolo možné uniesť len zaslaním dožiadania na iný daňový úrad a tvrdením nereálnosti zdaniteľného plnenia z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej žalobca nemôže nijako ovplyvniť plnenie daňových povinnosti svojho dodávateľa a nemôže byť za to postihovaný. Zároveň žalobca dôvodil, že daňové orgány nijako nepreukázali zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu pri realizácii preverovaných zdaniteľných plnení. 12. Námietku nesprávneho právneho posúdenia podmienok na odpočítanie DPH žalobca dôvodil poukazom na skutočnosť, že za poskytnuté služby preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol daň na výstupe. Zároveň v súvislosti s preverovaním a vyhodnotením splnenia zákonných podmienok na odpočet dane žalobca opätovne namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena na jeho osobu. 13. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vzhliadol v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami a argumentáciou žalobcu, pričom takmer celé rozhodnutie predstavuje len citáciu rozhodnutia prvého stupňa bez uvedenia vlastnej úvahy žalovaného. Preto je podľa názoru žalobcu preskúmavané rozhodnutie žalovaného svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevenuje použitým pomôckam, na podklade ktorých bol žalobcovi určený rozdiel dane, pričom neuviedol dôvod, pre ktorý nevyužil aj ostatné pomôcky prichádzajúce do úvahy podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku. 14. Z procesných pochybení žalobca namietal, že pre určenie dane podľa pomôcok neboli splnené zákonné podmienky predpokladané § 48 daňového poriadku. Zároveň namietal porušenie povinnosti správcu dane upovedomiť žalobcu o prekročení lehoty na vydanie rozhodnutia. 15. Žalobca zastal názor, že pristúpenie k určeniu dane podľa pomôcok zo strany správcu dane bolo predčasné, neopodstatnené a nezákonné, na základe čoho daňové konanie smerujúce k určeniu a vyrubeniu dane trpí neodstrániteľnou vadou s následkom vydania nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade na určenie dane podľa pomôcok neboli kumulatívne splnené všetky zákonom požadované podmienky, a to že 1/ daňový subjekt nesplnil niektorú zo svojich povinností pri správe daní (teda nepodal priznanie, nesplnil povinnosť pri preukazovaní alebo neumožnil vykonať daňovú kontrolu), 2/ nie je možné určiť a vyrubiť daň iným (klasickým) spôsobom prostredníctvom výkonu riadnej daňovej kontroly, dokazovaním a 3/ daň môže byť určená podľa pomôcok spoľahlivo. Tieto podmienky neboli v prípade žalobcu a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia kumulatívne splnené, keďže správca dane mal k dispozícii doklady a informácie, ktoré mu umožňovali vykonať riadnu daňovú kontrolu za súčinnosti žalobcu a z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa MG prime business s.r.o. existovalo reálne riziko, že daň nebude zistená spoľahlivo. 16. V súvislosti s tvrdeným neumožnením výkonu daňovej kontroly zo strany kontrolovaného daňového subjektu dal žalobca do pozornosti, že daňovému úradu boli splnomocneným zástupcom žalobcu doručené prostredníctvom e-mailu naskenované doklady požadované správcom dane za účelom vykonania daňovej kontroly. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. 100599395/2018. Žalobca
dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že konateľ žalobcu bol v rozhodnom čase hospitalizovaný, o čom bol správca dane telefonicky informovaný splnomocneným zástupcom dňa 16.03.2018, nebolo z jeho strany možné predložiť originály dokumentov ihneď. Tieto však boli doložené žalobcom následne, dňa 06.08.2018. Napriek uvedenému pristúpil Daňový úrad k určeniu dane podľa pomôcok a k vydaniu protokolu zo 16.08.2018 s odôvodnením, že správca dane nemohol vykonať daňovú kontrolu. K uvedenej procesnej situácii žalobca zhrnul, že správca dane teda mal k dispozícii scan dokumentov, vedel si ich interne vyhodnotiť a na ich podklade začať a vykonať daňovú kontrolu (následne aj overiť s originálmi), avšak namiesto toho začal s určovaním dane podľa pomôcok, t. j postupom, v ktorom daňový subjekt stráca viaceré významné oprávnenia, ktoré mu daňový poriadok poskytuje v procese daňovej kontroly. Takýto postup bol podľa názoru žalobcu nie len neopodstatnený, ale aj v priamom rozpore s požiadavkou daňového poriadku, v zmysle ktorej má správca dane dbať na ochranu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 17. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít, v zmysle ktorej určenie dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane. S poukazom na dôvody protokolu a napadnutých rozhodnutí oboch stupňov mal žalobca za to, že daňové orgány v danom prípade precízne nepostupovali. Daňový úrad začal určovanie dane podľa pomôcok s vedomím, že môže zasiahnuť do práv žalobcu nepresným určením jeho daňovej povinnosti a pokračoval v tom aj napriek dispozícii a overeniu podkladov, ktoré by pohodlne umožnili vykonanie daňovej kontroly. Takýto postup považuje žalobca nie len v rozpore s daňovým poriadkom, ale aj článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 19. Zopakoval priebeh administratívneho konania a dôvody, pre ktoré správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. 20. S poukazom na uplatňovanie zásady súčinnosti daňového subjektu s prvostupňovým orgánom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), s poukazom na povinnosti kontrolovaného daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly (§ 45 daňového poriadku), ako aj na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt, žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitné okolnosti priebehu daňovej kontroly a úrovne súčinnosti žalobcu s daňovým orgánom, ako aj s prihliadnutím na následne sa vyvíjajúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach súdneho prieskumu rozhodnutí v obdobných veciach o určení DPH podľa pomôcok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 57/2015 z 30. mája 2017, sp. zn. 8 Sžf 11/2015 z 30. marca 2017, sp. zn. 2 Sžf 17/2014, 8 Sžf 5/2015 zo 14. decembra 2016, sp. zn. 2 Sžf 21/2015 z 26. augusta 2016). 21. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že pre prípad, kedy daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly neposkytne správcovi dane potrebnú súčinnosť, vyplynú pre neho dôsledky podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku. Žalobcovi vzhľadom na uvedené povinnosti daňového subjektu nič nebránilo, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil originály dokladov a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania, v rámci ktorého v záujme riadneho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti taktiež možno dopĺňať a vykonávať dokazovanie. 22. Žalovaný zopakoval skutkové procesné okolnosti, že žalobcovi boli preukázateľne doručené výzvy na predloženie originálov dokladov, v ktorých bol poučený o následkoch nevyhovenia výzvam. Pre žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že prvostupňový daňový orgán mal k dispozícii doklady dňa 19.03.2018, pretože tieto boli správcovi dane zaslané ako prílohy e-mailu zaslaného z adresy a@b.c <mailto:a@b.c>, , t. j. osoby, ktorá v čase zaslania e-mailu, nebola osobou oprávnenou konať za žalobcu. V súvislosti s takto doručenými dokladmi a plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu počas daňovej kontroly žalovaný dôvodil, že plnomocenstvo je podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. V zmysle § 13 ods. 6 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania, inak sa považuje za nedoručené. Žalovaný zotrval na názore, že na doklady zaslané e-mailom dňa 19.03.2018 nemohol prvostupňový daňový orgán
prihliadať, pretože neboli účinne podané v zmysle ustanovení daňového poriadku, a preto sa považujú sa za nedoručené. 23. Žalovaný zopakoval, že správca dane dodržiac úzku súčinnosť so žalobcom, aj napriek neúčinne doručeným dokladom a plnomocenstvu na zastupovanie, opakovane vyzval žalobcu dvoma písomnými výzvami na predloženie originálov v kópii zaslaných dokladov formou e-mailu (výzva na predloženie dokladov č. 100712374/2018 zo dňa 11.04.2018 doručená dňa 26.04.2018, výzva na predloženie dokladov č. 101013207/2018 zo dňa 22.05.2018 doručená dňa 04.06.2018). V nadväznosti na uvedené žalovaný vyhodnotil, že hoci žalobca výzvy prevzal, na výzvy nereagoval a tak v kópii zaslané doklady pánom JUDr. Ing. H. J., PhD., ako aj udelené plnomocenstvo, žiadnym spôsobom neverifikoval. Uvedené správanie žalobcu, kedy nepredložil originály dokladov, žalovaný vyhodnotil ako nesplnenie povinnosti kontrolovaného daňového subjektu zo strany žalobcu a tento jeho postoj bol kvalifikovaný ako neumožnenie vykonania daňovej kontroly, čo žalovaný považoval za zákonný dôvod na určenie dane podľa pomôcok. Daňová kontrola bola zákonným spôsobom začatá, ale nebola fakticky vykonaná, nebola naplnená jej obsahová stránka, a teda nebol zistený základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pretože žalobca neumožnil jej vykonanie. Preto zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok boli splnené. Podľa názoru žalovaného, zo skutkových okolností nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň, v dôsledku nepredloženia požadovaných dokladov v stanovenej lehote. Vzhľadom k uvedenému považuje žalovaný aj námietky žalobcu v súvislosti s nesplnením zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok za nedôvodné. 24. K podkladom použitým pre určenie dane podľa pomôcok žalovaný uviedol, že originály dokumentov boli žalobcom predložené dňa 06.08.2018 po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok (Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101255321/2018 zo dňa 02.07.2018, doručené dňa 24.07.2018), a preto ich správca dane využil ako pomôcky. 25. Námietku žalobcu, že napriek obsahu odpovedí dožiadaného správcu dane, správca dane neurobil žiadne iné kroky, aby reálnosť plnení a obchodných vzťahov naozaj preveril, a bol povinný ich v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku komplexne vyhodnotiť, a to bez ohľadu na ich formu, obsah, spôsob doručenia, či skutočnosť, že išlo o určenie dane podľa pomôcok, žalovaný označil za nedôvodnú. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. V priebehu určenia dane podľa pomôcok daňový subjekt nemá právo preukazovať svoje tvrdenia dokazovaním. Ak by prvostupňový orgán prešiel z procesu určovania dane podľa pomôcok do procesu daňovej kontroly tým, že by skúmal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, porušil by tým nielen § 48 daňového poriadku, ale aj zásadu zákonnosti v daňovom konaní. 26. V súvislosti s námietkou napádajúcou porušenie povinnosti správcu dane prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, žalovaný zdôraznil, že daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť takéto okolnosti zisťovať, ale ak sú mu pri určení dane podľa pomôcok známe, má povinnosť na tieto prihliadnuť. V danom prípade sa podľa pomôcok určila daň z pridanej hodnoty. Špecifickými a výnimočnými sú tieto okolnosti u dane z pridanej hodnoty z toho dôvodu, že akýkoľvek nárok v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty sa viaže na splnenie konkrétnych zákonných podmienok uvedených v zákona o DPH. Dodávateľ MG prime business s.r.o. (Úradný záznam č. 101557646/2018 zo dňa 13.08.2018) so správcom dane nespolupracuje, nepreberá písomnosti, nesídli na adrese sídla spoločnosti, nie je možné sa s ním spojiť telefonicky na telefónnych číslach uvedených na daňových priznaniach a v evidencii správcu dane, štatutárnym zástupcom je osoba rumunskej národnosti, nemá žiadneho splnomocneného zástupcu. Z evidencie správcu dane vyplýva, že dodávateľ MG prime business s.r.o. daň z vystavených faktúr nepriznal a neodviedol, preto tvrdenie žalobcu, že správca dane vychádzal len zo zistení o nekontaktnosti dodávateľa, žalovaný označil za nepravdivé. Z obsahu použitých pomôcok nevyplývajú žiadne také okolnosti, z ktorých by pre žalobcu vyplývali výhody, ktoré by mali byť prvostupňovým orgánom zohľadnené. 27. Vo vzťahu k rozsahu uplatniteľných námietok proti určeniu dane podľa pomôcok žalovaný dôvodil poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku. Vo vyrubovacom konaní, ktoré nasleduje po skončení procesu určenia dane podľa pomôcok, správca dane nevykonáva dokazovanie. V priebehu určenia dane podľa pomôcok už k dokazovaniu nedochádza a daňový subjekt už nemá právo ani preukázať svoje tvrdenia.
28. K námietkam žalobcu týkajúcich sa dôkazného bremena žalobcu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane, zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že pri určení dane podľa pomôcok bol ako odvolací orgán viazaný § 74 ods. 5 daňového poriadku a teda mohol skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku. Po zistení, že boli dodržané zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. 29. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodržania lehoty na vydania rozhodnutia, žalovaný uviedol, že odvolanie bolo správcovi dane doručené dňa 07.11.2018. Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Žalobcovi bolo preukázateľne dňa 20.11.2018 doručené Upovedomenie č. 102249042/2018 zo dňa 14.11.2018 o postúpení odvolania na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Predkladacia správa k odvolaniu č. 102406273/2018 zo dňa 29.11.2018 bola správcom dane odovzdaná na poštovú prepravu dňa 07.12.2018. Žalovanému ako odvolaciemu orgánu bolo odvolanie spolu s predkladacou správou a úplným spisovým materiálom doručené dňa 10.12.2018. Lehota na vydanie rozhodnutia odvolacím orgánom plynula od 10.12.2018 do 08.02.2019. Žalovaný vydal žalované rozhodnutie dňa 31.01.2019, t. j. v lehote podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku. Procesné lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaným ako odvolacím orgánom boli v zmysle daňového poriadku dodržané, preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný nehospodárne viedol daňové konanie a nepochopiteľne predlžoval stav právnej neistoty žalobcu, žalovaný označil ako neopodstatnené. 30. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej žaloby. Zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nepovažuje žalovaným uvádzané rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach určenia dane podľa pomôcok aplikovateľné na preskúmavané administratívne konanie. 31. Žalovaný v písomnom vyjadrení na repliku žalobcu vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o nemožnosti aplikácie právnych záverov najvyššieho súdu v obdobných veciach na predmetné konanie. Vo vzťahu k meritu veci zopakoval dôvody zákonnosti a vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí a administratívneho postupu predchádzajúceho ich vydaniu, ktoré uvádzal v replike k obsahu správnej žaloby.
IV. Relevantná právna úprava
32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 35. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
36. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 37. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených
u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 38. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. 39. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 40. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 41. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 42. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. 43. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
45.
Predmetom preskúmavaných administratívnych rozhodnutí a daňového konania predchádzajúceho ich vydaniu je určenie dane žalobcovi podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie november 2017, a to postupom podľa § 48 a § 49 daňového poriadku z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku (na základe oznámenia o určení dane podľa pomôcok č. 101255321/2018 zo dňa 02.07.2018), t. j. z dôvodu, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
46. S prihliadnutím na rozsah prieskumu zákonnosti rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok v rámci odvolacieho daňového konania, vymedzený ustanovením § 74 ods. 5 daňového poriadku, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky napádajúce nesplnenie podmienok na určenie dane uvedeným spôsobom v tomto prípade, správny súd považoval za potrebné predovšetkým posúdiť otázku dodržania zákonných podmienok na určenie dane postupom podľa § 48 a § 49 daňového poriadku.
47. Medzi účastníkmi konania nie sú sporné skutkové okolnosti, predchádzajúce vydaniu oznámenia správcu dane o určení dane podľa pomôcok a sú preukázané aj obsahom administratívneho spisu správcu dane:
· Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 bola začatá dňa 08.03.2018 v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100313306/2018 zo dňa 07.02.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2018. Žalobca bol zároveň vyzvaný, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia daňovej kontroly predložil všetky doklady potrebné na jej vykonanie a poučený o dôsledkoch spojených s neumožnením vykonania daňovej kontroly, ktorým je zistenie základu dane a určenie dane podľa pomôcok.
· Dňa 15.03.2018 správca dane spísal Úradný záznam č. 100561575/2018, ktorý obsahuje informáciu z telefonického rozhovoru s pánom Ing. Matejom Vendrinským. Pán Ing. Matej Vendrinský dňa 07.03.2018 telefonicky oznámil správcovi dane, že doklady potrebné k daňovej kontrole prinesie dňa 19.03.2018. · Dňa 21.03.2018 správca dane spísal Úradný záznam č. 100599395/2018, v ktorom je zaznamenané telefonické kontaktovanie správcu dane dňa 16.03.2018 pánom JUDr. Ing. H. J., PhD., ktorý sa predstavil ako splnomocnený zástupca žalobcu a oznámil, že žalobca je hospitalizovaný a doklady v termíne 19.03.2018 správcovi dane neprinesie. Dňa 19.03.2018 pán JUDr. Ing. H. J., PhD. zaslal správcovi dane formou e-mailu naskenované doklady spolu s naskenovanou plnou mocou. · Výzvou na predloženie dokladov č. 100712374/2018 zo dňa 11.04.2018, doručenou dňa 26.04.2018 a opakovanou Výzvou na predloženie dokladov č. 101013207/2018 zo dňa 22.05.2018, doručenou dňa 04.06.2018, správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil originály účtovných dokladov k daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. V opakovanej výzve bol žalobca zároveň poučený o tom, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri preukazovaní uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok. Na uvedené výzvy žalobca nereagoval. · Dňa 02.07.2018 správca dane vydal Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101255321/2018 (doručené dňa 24.07.2018), ktorým žalobcovi oznámil, že v deň nasledujúci po doručení predmetného oznámenia začne určovanie dane podľa pomôcok, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. · Doručením Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok č. 101255321/2018 dňa 24.07.2018, správca dane ukončil daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku a proces určovania dane podľa pomôcok začal dňa 25.07.2018. · Dňa 06.08.2018 splnomocnený zástupca daňového subjektu predložil správcovi dane nasledovné doklady: daňové priznanie za november 2017, kontrolný výkaz DPH za november 2017, podklady k dani z pridanej hodnoty za november 2017, interné doklady č. 17IN00010, 17IN00011, kniha bankových výpisov, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX vedený v Q. T.. 6 a 7, záväzok č. 171900022 - 171900027, vystavené faktúry č. 1711001 - 1711006, prijaté faktúry ev. pod dokladom č. 17FP00022 - 17FP00028, výdavkové pokladničné doklady č. 17HV00015 - 17HV00044.
48. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj z vyjadrení žalovaného vyplýva, že doklady predložené splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 06.08.2018 správca dane použil pre účely určenia dane ako pomôcky podľa ustanovenia § 48 ods. 4 daňového poriadku.
49. Inštitút určenia dane podľa pomôcok je v kontexte správy daní a zásad uplatňovaných pri jej výkone vnímaný ako krajné riešenie situácie, keď zlyháva vzájomná súčinnosť správcu dane s daňovým subjektom potrebná pri preverovaní alebo určení daňovej povinnosti orgánmi daňovej správy, a to z neospravedlniteľných dôvodov na strane daňového subjektu (daňový subjekt nepodá daňové priznanie, nesplní si pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zisti alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu). Ustanovenie § 48 ods. 1 daňového poriadku taxatívne určuje vyššie uvedené podmienky, na základe ktorých môže správca dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok bez súčinnosti s daňovým subjektom. Avšak z okolností toho ktorého prípadu musí byť vždy bez pochýb zrejmé, že konania predpokladaného ustanoveniami § 48 ods. 1 daňového poriadku pod písmenami a) až c) sa dopustil dotknutý daňový subjekt alebo osoba, ktorej konanie sa pre účely daňového konania považuje za konanie dotknutého daňového subjektu.
50. V prejednávanom prípade je celkom zjavné, že správca dane akceptoval telefonickú dohodu s konateľom žalobcu ohľadom dňa odovzdania dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly (19.03.2018). Na základe jej obsahu nie je pochýb, že konanie žalobcu správca dane nevyhodnotil ako neposkytnutie súčinnosti zo strany kontrolovaného daňového subjektu.
51. V zmysle vyššie uvedeného úradného záznamu zo dňa 21.03.2018 správca dane prijal dňa 16.03.2018 telefonickú informáciu od pána JUDr. Ing. H. J., PhD., ktorý sa predstavil ako splnomocnený zástupca žalobcu, o hospitalizácii žalobcu s tým, že požadované doklady v termíne 19.03.2018 správcovi dane neprinesie. Dňa 19.03.2018 pán JUDr. Ing. H. J., PhD. zaslal formou e-mailu naskenované doklady spolu s naskenovanou plnou mocou.
52. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný s poukazom na aplikáciu ustanovení § 13 ods. 5 daňového poriadku vyhodnotil postup správcu dane po zaslaní dokladov e-mailom dňa 19.03.2018 splnomocneným zástupcom ako zákonný. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili podanie urobené vo forme e-mailu ako neúčinné a na toto neprihliadali, vrátane udelenej plnej moci zo dňa 16.03.2018 na zastupovanie žalobcu, ktorú vzhľadom na formu jej oznámenia správca dane vyhodnotil ako voči nemu neúčinnú. 53. Výzvy správcu dane na predloženie originálnych daňových dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly (výzva č. 100712374/2018 zo dňa 11.04.2018, opakovaná výzva na predloženie dokladov č. 101013207/2018 zo dňa 22.05.2018) boli následne zasielané len žalobcovi, keďže správca dane neakceptoval udelenie plnej moci splnomocnenému zástupcovi. 54. Z obsahu týchto výziev vyplýva, že okrem uvedenia skutočností o začatí daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie, výzvy na predloženie originálov účtovných dokladov pre potreby výkonu daňovej kontroly a okrem obligatórneho poukazu na príslušné zákonné ustanovenia a poučenia o následkoch pre prípad nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom, tieto neobsahujú uvedenie podstatnej skutkovej okolnosti, bez ktorej znalosti zo strany žalobcu nie je možné jeho následnú pasivitu vyhodnotiť ako neposkytnutie súčinnosti správcovi dane, nerešpektovanie výzvy na predloženie dokladov, dokonca ako neverifikovanie udelenej plnej moci splnomocnenému zástupcovi a ním predložených dokladov alebo ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly s následkom pristúpenia k postupu určenia dane podľa pomôcok. 55. Za daných okolností prípadu, kedy bola správcovi dane známa skutočnosť, že žalobca na zastupovanie počas daňovej kontroly udelil plnomocenstvo, ktoré však správca dane považoval za nedoručené, nemohol správca dane spravodlivo a objektívne vychádzať z predpokladu, že žalobca mal vedomosť o zaslaní požadovaných dokladov a ním udeleného splnomocnenia správcovi dane, síce v dohodnutom termíne, avšak v zákonom nepredpísanej forme - mailom. Rovnako správca dane nemohol vychádzať z predpokladu, že žalobca mal vedomosť o tom, že toto neúčinne urobené podanie nebolo splnomocneným zástupcom doplnené v zákonnej lehote a v listinnej forme podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku. 56. Správca dane v predmetných výzvach na predloženie daňových dokladov žalobcovi nedal na vedomie, že doklady a splnomocnenie na zastupovanie žalobcu zo dňa 16.03.2108, zaslané e-mailom dňa 19.03.2018, považuje za nedoručené z dôvodu ich neúčinného podania (§ 13 daňového poriadku), a preto na tieto neprihliada. Za daných okolností prípadu sa žalobca mohol oprávnene domnievať, že ním splnomocnený zástupca poskytol správcovi dane riadnu súčinnosť a plní v jeho mene zákonné povinnosti zaťažujúce daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly v súlade so zákonom. 57. O opaku, t. j. že žalobca vedel o neúčinne urobených podaniach splnomocneným zástupcom, správca dane nepodal dôkaz, ani sa touto otázkou alebo snahou o obštrukcie zo strany žalobcu nezaoberal, pričom bez ďalšieho vyhodnotil jeho správanie ako neumožnenie výkonu daňovej kontroly. Správca dane naďalej formou výziev konal len so žalobcom, hoci neozrejmil dôvody, pre ktoré tak postupuje, aj keď vedel, že žalobca sa mohol oprávnene domnievať, že požadované doklady a udelenie splnomocnenia boli správcovi dane riadne a včas doručené. 58. Podstatnou okolnosťou, ktorú mal správca dane uviesť vo výzvach adresovaných žalobcovi bolo, že prijal dňa 19.03.2018 od splnomocneného zástupcu e-mailom zaslané doklady a splnomocnenie mu udelené na zastupovanie žalobcu, na ktoré však z vyššie uvádzaných dôvodov hľadí akoby neboli podané, a preto požaduje od žalobcu zaslanie originálnych daňových dokladov a verifikovanie udelenej plnej moci. 59. Až za takýchto okolností prípadu, kedy by dal správca dane žalobcovi na vedomie prijatie neúčinne urobených podaní spomínaného obsahu a ich neakceptovanie zo strany správcu dane, bolo by možné konštatovať splnenie zákonnej podmienky podľa § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku na pristúpenie k určeniu DPH podľa pomôcok za preverované zdaňovacie obdobie, samozrejme za predpokladu, že by na výzvy o predloženie daňových dokladov žalobca v stanovenej lehote nereagoval. 60. V prejednávanom prípade boli v mene žalobcu realizované procesné úkony treťou osobou, ktoré správca dane nepovažoval za konanie žalobcu, o čom však žalobca nemal vedomosť, a preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že práve žalobca len svojím konaním alebo opomenutím neumožnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly a došlo tak k naplneniu podmienok na určenie dane podľa pomôcok. 61. Z obsahu skutkových zistení, ktoré bral správca dane do úvahy pri určení dane podľa pomôcok vyplýva, že hoci na e-mailom zaslané daňové doklady neprihliadal a použil ich ako pomôcky, na základe ich obsahu vykonával úkony zamerané na preverenie reálnosti ich obsahu, napríklad formou dožiadania ohľadom deklarovaného dodávateľa žalobcu. Uvedené postupy sa bežne používajú v rámci výkonu
daňovej kontroly, v rámci ktorej je rovnosť zbraní zaručená proporcionálne rozloženými právami a povinnosťami kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 a 2 daňového poriadku, teda je aj zaručené uplatňovanie práv daňovým subjektom v jej priebehu, a to aj vo vzťahu k vykonávaným dôkazom a skutkovým zisteniam. V procese určenia dane podľa pomôcok sú práva daňového subjektu značne oklieštené, v porovnaní s daňovou kontrolou mu takmer žiadne v procese určenia dane podľa pomôcok neprináležia, čo zodpovedá samotnému charakteru tohto spôsobu určenia dane, v rámci ktorého správca dane postupuje bez súčinnosti s daňovým subjektom. 62. Z uvedených dôvodov je namieste, aby správca dane splnenie podmienok na určenie dane podľa pomôcok vyhodnocoval v každom jednom prípade veľmi obozretne, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu v ich vzájomných súvislostiach a nevykladal procesné inštitúty daňového poriadku formálne, znemožniac tak uplatňovanie procesných práv daňového subjektu a v konečnom dôsledku aj napĺňanie účelu správy daní. 63. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd prijal záver, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 64. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude prostredníctvom oprávnení odvolacieho orgánu zabezpečiť realizáciu zákonného postupu pri preverení výšky žalobcom priznanej dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie. 65. S prihliadnutím na podstatné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia, správny súd považuje za bezpredmetné zaoberať sa ďalej zostávajúcimi námietkami žalobcu ohľadom neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a ohľadom použitých pomôcok pri určení dane.
66. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu porušenie povinnosti správcu dane upovedomiť žalobcu o prekročení lehoty na vydanie rozhodnutia, túto správny súd hodnotí ako irelevantnú, nespôsobilú zasiahnuť do práv žalobcu v takej miere, aby bolo možné konštatovať neprimerané predlžovanie stavu právnej neistoty žalobcu.
67. Právo na plnú náhradu trov konania priznal správny súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).