Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/70/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, okres Trenčín, trvale bytom C. D. A. XXX/X, E. F., t. č. bytom G. G., H. XXX/X, E. G., t. č. na slobode, pre pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1 k § 199 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 odsek 4 Tr. zákona a iné, o odvolaniach prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. marca 2022 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 13. februára 2024 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa s a odvolania prokurátorky a obžalovaného A. B. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. marca 2022 pod sp. zn. bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovany“) podľa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 20. decembra 2019 pod č. k. -78, doručenej okresnému súdu dňa 23. decembra 2019 oslobodený, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu zločinu znásilnenia podľa k , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona a Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10.5.2019 v presne nezistenom čase od 23.30 hodiny do 24.00 hodiny po tom, ako požil väčšie množstvo alkoholických nápojov, tak vošiel do bytu číslo X v obci Veľké Košecké Podhradie v obytnom dome č. p. XXX, v ktorom v tom čase spala I. B., manželka obžalovaného aj s ich spoločným dieťaťom a následne I. B. začal vulgárne nadávať, že spí so starostom obce, vyzliekol sa a ľahol si k poškodenej a požadoval od nej pohlavný styk, čo poškodená I. B. odmietla s tým, že mu povedala, aby jej dal pokoj a nech ide preč, na to začal byť k nej agresívny a so slovami „keď si dala starostovi, tak daj aj mne“ začal sa od nej domáhať pohlavného styku násilím tak, že ju začal chytať medzi nohami a začal jej strkať prsty do vagíny, pričom jej roztrhol nohavičky, poškodená ho od seba odstrkovala, medzi tým sa zobudila ich spoločná dcéra, ktorá začala plakať, na čo obžalovaný so svojim konaním prestal a keď si I. B. ľahla k svojmu dieťaťu, obžalovaný jej povedal, že ešte neskončili, po čom poškodená využila jeho chvíľkovú nepozornosť a utiekla z bytu preč,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný

a súčasne bol obžalovaný na podklade citovanej obžaloby uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 odsek 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

po tom ako poškodená I. B. dňa 10.05.2019 v presne nezistenom čase okolo 24.00 hod. odišla z bytu č. X v obci Veľké Košecké Podhradie z obytného domu č. XXX ku blízkej bytovke kde sa v tom čase nachádzala sestra poškodenej J. D., zabúchala na okno a požiadala sestru o mobil, počas doby kým J. D. vyšla von z bytovky, obžalovaný poškodenú chytil pod krk a vytlačil ju až k hlavnej ceste pričom jej hovoril „že jej jednu prijebe tak, že ju už nikto nezobudí“ medzitým vyšla z bytovky J. D., ktorá obžalovaného okríkla, aby pustil poškodenú, na čo obžalovaný poškodenú pustil a z miesta činu odišiel preč.

Za to bol obžalovaný odsúdený nasledovnými výrokmi o treste takto :

Podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 odsek 1 Tr. zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, napadli odvolaniami prokurátorka okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku a obžalovaný vo vzťahu k výroku o uznaní viny a súvisiacim výrokom o treste.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín svoje podané odvolanie odôvodnila doslovne takto :

„Som toho názoru, že prvostupňový súd na svedectvá poškodenej ako aj svedkyne J. D. prihliadol nedostatočne a nedôvodne ich spochybňuje, keď ich považuje za nevierohodné, naopak svedectvá svedčiace v prospech obžalovaného nekriticky preberá, nijako ich nespochybňuje. Poškodená I. B. v priebehu hlavného pojednávania vysvetlila dôvody výpovede zo dňa 15.07.2019 (keď tvrdila, že si na nič nepamätá, pretože bola silno pod vplyvom alkoholu) ako aj napísanie listu vyšetrovateľovi (v ktorom žiadala o zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok sa nikdy nestal), tým spôsobom, že jej bolo obžalovaného A. B. ľúto, pretože bol vo väzbe, staršia dcéra sa na neho stále pýtala, teda aj z ľútosti voči svojím deťom. Poškodená vypovedala, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby, nemala žiadny výpadok pamäte okrem úseku, keď išla po ceste z krčmy so starostom a spadla, na to si nepamätá, ale ostatné podstatné udalosti si pamätá. Obžalovaný A. B. si od nej vynucoval sex s odôvodnením, že keď si dala starostovi, dáš aj mne. Ležala na pravom boku chrbtom k obžalovanému, ktorý je pchal ruky pomedzi jej nohy ako aj prsty do prirodzenia, zozadu pomedzi stehná sa pokúšal do nich vniknúť penisom. Pri jeho násilnom konaní jej roztrhal nohavičky „tangáče," čím jej spôsobil poranenia, lebo si ich nechcela vyzliecť a to na slabine od švíku nohavičiek a na stehne dozadu. Keď sa malá dcéra rozplakala, obžalovaný s konaním prestal. Potom využila situáciu a z bytu ušla. Súd spochybňuje pravdivosť výpovede poškodenej aj na základe konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní dňa 08.03.2022 medzi poškodenou I. B. a svedkom I. B.. Obaja však zotrvali na svojich výpovediach z predchádzajúceho hlavného pojednávania, po ktorom následne súd vyhlásil odcudzujúci rozsudok vo vzťahu k obžalovanému A. B.. Pri konfrontácii zo dňa 08.03.2022 poškodená uviedla, že nikdy nepovedala pred svedkom I. B., že chcela obžalovaného zabiť, zahrabať ho, ani že sa mu chcela pomstiť. Nevedela sa vyjadriť či svedkovi hovorila, že chcela zobrať späť svoju výpoveď proti obžalovanému, len mu spomínala, že má obžalovaný ponaučenie za svoje konanie. Svedok I. B. zas uviedol, že poškodená sa mala pred ním vyjadriť, že sa skutok nikdy nestal, pretože sa na nič nepamätala a obvinila obžalovaného z pomsty. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že vykonaná konfrontácia nepriniesla žiadnu zásadnú zmenu dôkaznej situácie, nakoľko tak poškodená ako aj svedok zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach na hlavnom pojednávaní. Jednoznačné spochybňovanie vierohodnosti výpovede poškodenej je v rozpore s vypracovaným posudkom z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých číslo 25/2019 a 38/2019, z ktorého vyplýva, že schopnosť poškodenej I. B. zapamätať si prežité udalosti je z hľadiska mentálnej kapacity a funkčnosti zachovaná, nevykazuje známky organického narušenia CNS, ktoré by ovplyvnilo jej pamäťové procesy. Reprodukovanie udalostí je skreslené len sociálnou nezrelosťou a premietaním vlastných nespracovaných emócií do okolia, čím dochádza k zveličovaniu a k stupňovaniu. Interpretovanie udalosti svedkyňou vykazuje nízku sebareflektívnosť na vlastné procesy, ktoré ovplyvňujú celkový kontext udalostí. Poškodená nevykazuje pamäťové konfabulácie, nakoľko jej integrita CNS je zachovaná. Z psychologického hľadiska je vierohodnosť poškodenej konzistentná, zachováva procesuálnu logiku, avšak jej validitu znižujú diskrétne rozpory s realitou, ambivalencia pri pamäťovej neistote po ebriete a nedostatok schopností

detalilizovať vlastné obranné stratégie a telesnú diferenciáciu. Následne bol do vyšetrovacieho spisu vzhľadom na zmenu výpovede poškodenej I. B. doplnený psychologický znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že poškodená je schopná podať pravdivú výpoveď o prežitých udalostiach, túto však môže popierať z dôvodu zvýšenej úzkosti alebo špecifických situačných faktorov a interakcií, akými je obava z konfrontácie, sociálna nedôvera alebo neistota z budúcnosti, ktoré jej pri zníženej emočnej a frustračnej tolerancii navodzujú úzkosť. Je schopná reprodukovať prežité udalosti aj s ohľadom na osobnostné rysy správne. V osobnostnej štruktúre a dynamike nenachádza znalkyňa u poškodenej vedome motívy pre podanie prvotnej klamlivej výpovede ani motívy pre úmyselné a cieľavedome skresľovanie výpovedí zo dňa 11.05.2019 a 20.06.2019. Schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je ovplyvnená špecifickými osobnostnými faktormi ako nižšia sociálna a vzťahová zručnosť a znížený nadhľad v strese spojený s prevažujúcim emočným reagovaním nad racionálnou kontrolou. Z psychologických kritérií vierohodnosti prevažujú v jej výpovediach znaky svedčiace pre vierohodnosť. Súd konštatuje, že k skutočnostiam vzbudzujúcim dôvodné pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej prispieva aj odborné vyjadrenie K. I. L. M., N. , I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Patológia a Súdne lekárstvo, podľa ktorého, poškodená bola alkoholom ovplyvnená pravdepodobne v štádiu ťažkého stupňa opitosti a nemusí si pamätať na udalosti v čase krátko po odchode z pohostinstva a tieto nemusí byť schopná spätne pravdivo reprodukovať. K uvedenému je potrebné uviesť, že znalec uviedol, že poškodená si nemusí pamätať udalosti v čase (len) krátko po odchode z pohostinstva, čo malo byť v čase po 22.15 hodine, pričom k samotnému skutku malo dôjsť až v časovom rozmedzí od 23.30 hodiny do 24.00 hodiny. Aj samotná poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že výpadok pamäte má v časti úseku, keď išla po ceste z krčmy so starostom a spadla, na čo si nepamätá, avšak ostatné udalosti si pamätá. Teda ani samotná poškodená nerozparuje, že si okolnosti návratu z krčmy nepamätá. Ostatné okolnosti skutku však popisuje podrobne. Súhrnom som toho názoru, že súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevysporiadal sa správne so zisteným skutkovým stavom, keď v napadnutom rozhodnutí vysvetľuje iba dôvody vedúce k jeho presvedčeniu o nevierohodnosti poškodenej, čo následne vyústilo do nesprávneho výroku v rozhodnutí samosudcu v predmetnej trestnej veci. S rozhodnutím okresného súdu o oslobodení obžalovaného A. B. ako i s dôvodmi, na ktorých je toto rozhodnutie postavené, sa nestotožňujem, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok nestal. Nakoľko som presvedčená, že Okresný súd Trenčín rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne navrhujem: Podľa písmeno b) zrušiť rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka zo dňa 08.03.2022 vo výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa písmeno a) a podľa vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu svoje podané odvolanie odôvodnil doslovne takto :

„1.Súd uznal obvineného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods.1 písm.b) Tr.zákona na tom skutkovom základe, že dňa 10.5.2019 počas doby keď J. D. vyšla von z bytovky. obžalovaný poškodenú chytil pod krk a vytlačil ju až k hlavnej ceste, pričom jej hovoril, že jej jednu prijebe tak, že ju už nikto nezobudí, medzitým vyšla z bytovky J. D..

2. Podľa ust. § 360, ods.1 Tr.zák. prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

3. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o verbálny trestný čin a že skutočnosť, či pri ňom páchateľ drží poškodeného pod krkom, alebo nie, je tu druhoradá. Iba túto okolnosť totiž môže potvrdiť svedkyňa a sestra poškodenej J. D., ako je to zrejme priamo zo skutkovej vety rozsudku, ako aj z výpovede danej svedkyne.

4. Obvinený konzistentne popiera, že by sa poškodenej vyhrážal akýmikoľvek slovami. O akýchkoľvek vyhrážkach je tu len jediný krajne nedôveryhodný dôkaz, totiž výpoveď poškodenej. Je zrejmé, že pokiaľ - vzhľadom na jej opilosť, na jej averziu voči obvinenému, na zmeny jej výpovede a na výsledky znaleckého dokazovania - jej jej výpoveď nevierohodná vo vzťahu k tr.činu znásilnenia, je rovnako nevierohodná aj vo vzťahu k tr.činu nebezpečného vyhrážania.

5. I keby sme čo i len teoreticky pripustili vierohodnosť tohto jediného dôkazu o vine obvineného, je tu stále dôkazná núdza vyplývajúca z daných apórii. Je tu tvrdenie proti tvrdeniu, dôkaz proti dôkazu. Je tu pochybnosť o spáchaní verbálneho skutku obvineným iba na základe nedôveryhodnej výpovede opitej poškodenej. Okrem tvrdenia poškodenej dotknuté vyhrážky nikto iný nepočul. Máme zato, že je nutné aplikovať tu pravidlo in dubio pro reo. Nedokázaná vina sa má ako dokázaná nevina. 5. S ohľadom na uvedené navrhujeme odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obvineného oslobodiť spod obžaloby.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých zákonných procesných podmienok pre jeho vykonanie podľa , intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že navrhuje rozhodnúť spôsobom, akým navrhla podriadená prokurátorka okresnej prokuratúry, keďže sa v celom rozsahu stotožnila s ich odvolaním a jeho dôvodmi a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné, podľa zamietnuť.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným a odvolanie prokurátorky navrhol ako nedôvodné podľa zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade oboch podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 08. júna 2022, na verejnom zasadnutí dňa 13. februára 2024, nezistiac dôvody pre zamietnutie tak odvolania prokurátorky ako i obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a súvisiacom treste) a súčasne aj výroku o uznaní viny obžalovaného a súvisiacich výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom potom zistil, že obe odvolania hoci sú prípustnými, boli podané oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, nie sú ale dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a to aj s prihliadnutím a rešpektovaním vysloveného právneho názoru odvolacím krajským súdom v jeho uznesení zo dňa 18. decembra 2020 pod sp. zn. , s doplnením nevyhnutného dokazovania tak, ako to nariadil odvolací krajský súd v uvedenom svojom rozhodnutí, a tieto správne, a to aj v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, vyplývajúcou z ustanovenia zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom vo vzťahu k obom žalovaným skutkom. Prvostupňový okresný súd v súlade s ustanovením v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ako aj o uznaní jeho viny. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie . Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi bez výhrad stotožňuje. Aj krajský súd sa stotožňuje s tým, že hoci na hlavnom pojednávaní bolo vykonaných viacero dôkazov, v neprospech obžalovaného vo vzťahu k žalovanému skutku, právne kvalifikovaného ako pokus trestného činu znásilnenia, svedčil fakticky iba jediný i keď priamy dôkaz, a to svedecká výpoveď poškodenej I. B.. Aj po vykonaní doplneného dokazovania v intenciách tak, ako to predtým nariadil odvolací krajský súd v už uvedenom svojom predmetnom uznesení, prvostupňový okresný súd správne a zákonne dospel k záveru, že svedecká výpoveď poškodenej v prípade tohto žalovaného skutku je relevantne spochybnená nielen svedeckou výpoveďou I. B., ale predovšetkým odborným vyjadrením znalca I. L. M., ktorý akceptovateľne spochybnil to, že si poškodená skutočne pri tak zistenom ťažkom stupni opitosti po požití alkoholických nápojov, nemusí pamätať na udalosti krátko po svojom odchode z pohostinstva a tieto skutočne nemusí byť schopná spätne pravdivo reprodukovať. Za takejto dôkaznej situácie preto aj krajský súd dospel k záveru, že v tomto prípade žalovaného skutku nebolo

bez rozumových pochybností relevantne preukázané, že sa žalovaný skutok, právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu zločinu znásilnenia skutočne stal, pretože neexistujú žiadne iné dôkazy, ktoré by na seba vzájomne nadväzovali a vytvárali vzájomnú podporu a teda ucelenú reťaz relevantne usvedčujúcich dôkazov o tom, že sa tento žalovaný skutok skutočne a nepochybne stal. Krajský súd sa bez relevantných výhrad stotožnil s úvahami okresného súdu, ktoré vyslovil pri hodnotení dôkazov k tomuto žalovanému skutku.

Okresný súd teda správne dospel k záveru, že za takéhoto procesného stavu neexistuje (okrem už uvedenej spochybnenej svedeckej výpovede poškodenej z hľadiska vierohodnosti) žiaden nepochybný relevantný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek rozumových pochybností a nezvratne, resp. nepochybne preukazoval, že tento žalovaný skutok sa skutočne aj stal, a to aj s poukazom na aplikáciu neopomenuteľnej zásady „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“, čo viedlo správne a zákonne prvostupňový okresný súd k tomu, že obžalovaného spod predmetnej obžaloby prokurátorky, pre spáchanie žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako pokus trestného činu zločinu znásilnenia, podľa oslobodil.

Krajský súd po preskúmaní veci teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľka navrhla vyhodnotiť inak, než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania (teda aj súd) hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto kedykoľvek, resp. za každej procesnej situácie vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je súčasne aj výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení . Jeho rozhodnutie je preto správne a v súlade so zákonom, pretože má oporu v procesne riadne vykonanom dokazovaní. Tieto závery krajského súdu sa na druhej strane týkajú aj podaného odvolania obžalovaného vo vzťahu k výroku o uznanej vine zo spáchania druhého žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zákona s poukazom na §, odsek 4 Tr. zákona, u ktorého aj podľa názoru krajského súdu boli naplnené všetky pojmové formálne znaky tohto žalovaného prečinu, vrátane naplnenia potrebného materiálneho korektívu v zmysle Tr. zákona. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd dodáva, že obžalovaného zo spáchania tohto žalovaného skutku okrem svedeckej výpovede poškodenej usvedčila aj svedecká výpoveď priameho svedka – J. D., ktorá tak podporila vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej v tejto časti obžaloby a spolu s ďalšími dôkazmi tak, ako na ne správne okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku tvoria potrebnú ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov, vzájomne sa podporujúcich a doplňujúcich, ktoré bez akýchkoľvek rozumových pochybností obžalovaného zo spáchania tohto druhého žalovaného skutku usvedčujú.

Prvostupňový okresný súd tiež v ničom nepochybil ani v nadväzujúcich výrokoch o treste. Správne obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Tr. zákona, bez zistenia poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, so správnou aplikáciou ustanovenia § 38 odsek 2 Tr. zákona vo výmere 6 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky). Obžalovanému potom rovnako správne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, na samej dolnej hranici zákonného rozpätia 1 roka (1 až 5 rokov). Takto uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere naplní očakávaný účel trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a súčasne v dostatočnej miere tiež vyjadruje morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou, a to aj prihliadnutím na skutočnosť, že od spáchania druhého žalovaného skutku uplynul značný čas, takmer 5 rokov, na čom obžalovaný nijako neparticipoval a aj v zmysle uznanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nebolo možné túto skutočnosť v prospech obžalovaného opomenúť.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolania prokurátorky a obžalovaného za dôvodné, preto ich podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.