Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-32-2019.pdf
PDF · 106.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: B. H.Č., H. M. XX.XX.XXXX, C. H., H. M. XX.XX.XXXX B. Z. H., H. M. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky B. H., H. M. XX.XX.XXXX, C.: Q. XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Jurajom Hladkým, so sídlom: Zadunajská cesta 3, Bratislava a otca Z.. C. H., H. M.Ň. XX.XX.XXXX, C. Q. XX, C., o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. novembra 2018, č. k. 49P/223/2017-32, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. novembra 2018, č. k. 49P/223/2017-32, potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 15. novembra 2018, č. k. 49P/223/2017-32, upravil styk otca s maloletými B., C. B. Z. v prvom párnom týždni v každom kalendárnom mesiaci v sobotu od 9.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 16.00 hod., s tým, že otec si prevezme maloletých v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich na tom istom mieste odovzdá matke. Zároveň súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 27.11.2013, č.k. 61P/52/2013-60 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, zo dňa 8.7.2014 č.k. 11CoP/95/2014-86, v časti výroku o úprave styku. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými, každý druhý týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. Potrebu úpravy styku odôvodnil tým, že matka detí nedodržiava ústne dohody a bráni mu v styku s maloletými. Matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že umožňuje otcovi styk s maloletými. Otec je s nimi v kontakte často, keďže obaja rodičia bývajú na jednom sídlisku, len niekoľko metrov od seba. Zároveň sa otec stretáva s maloletými aj u starej matky, u ktorej bývajú maloletí veľmi často. Matka preto nepovažovala za potrebné meniť rozsudok o rozvode manželstva, v časti úpravy styku s maloletými. Otec by úpravu styku podľa matky aj tak nedodržiaval, nakoľko aj v súčasnosti sa opakovane stáva, že napriek dohodnutému času stretnutia sa styk s maloletými napokon nerealizuje. Presne upravený styk by obmedzoval aj maloletých, ktorí zvyknú bývať počas prázdnin u starých rodičov v Revúcej. Matka poukázala aj na to, že pri vzájomných stretnutiach otec spravidla osočuje matku a jej rodinu pred maloletými. Medzi otcom a rodinou maloletých opakovane dochádza k incidentom, ktoré nesvedčia o
záujme otca rozvíjať vzťah medzi ním a maloletými. Ako príklad matka uviedla, že v januári 2017 sa stalo, že otec pred maloletými napadol ich starú matku, vec riešila aj polícia. Následne sa zhoršilo správanie maloletého Branislava doma aj v škole, v dôsledku čoho začal navštevovať školskú psychologičku. Odvtedy matka trvá na tom, aby bol styk realizovaný síce po dohode rodičov, ale za prítomnosti inej dospelej osoby. Realizuje sa najmä za prítomnosti starej matky maloletých, ktorá býva s otcom v jednom byte. V januári 2018 zase otec napriek tomu, že nie je vlastníkom tohto bytu, neoprávnene vymenil zámok na dverách bytu, nikoho o tom neinformoval a nové kľúče otec vydal až po zásahu polície. Matka preto s návrhom na úpravu styku nesúhlasila a navrhovala ho zamietnuť s tým, že styk sa bude naďalej realizovať na základe dohody rodičov.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 61P/52/2013-60, zo dňa 27.11.2013, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/95/2014-86, zo dňa 8.7.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, a na čas po rozvode boli maloletí B., C. B. Z. zverení do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť a styk otca s maloletými sa ponechal bez úpravy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.2014, s výnimkou výroku o výživnom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2014 a vykonateľnosť dňa 16.8.2014. Zo správy zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky, pri ktorom kolízny opatrovník vykonal aj pohovor s maloletými, bolo zistené, že maloletý B. navštevuje 8. ročník, mladší C. B. Z. 5. ročník základnej školy. Maloletý B. sa vyjadril, že s otcom má dobrý vzťah. Keď sa s ním chce otec stretnúť, tak napíše mame sms správu. S otcom sa stretáva l - 2x do týždňa u babky, pričom tieto stretnutia trvajú väčšinou 15 - 30 minút. Otec sa ho pýta na školu. Maloletý by chcel, aby ho otec zobral niekam do mesta do nejakých nákupných centier, a aby s ním išiel na nákup oblečenia. S otcom si sem tam zavolá, chcel by sa s ním stretávať 1 x za týždeň. Maloletý Z. sa vyjadril, že keď je s otcom, tak nerobia spolu nič, iba pozerajú TV alebo sa rozprávajú o škole. Otec ich viackrát oklamal, že ich vezme na prázdniny do Srbska, ale nestalo sa tak. Otca niekedy stretne vonku na sídlisku. Maloletý by sa chcel stretávať s otcom 1 x za týždeň. U otca by však nechcel prespať, bojí sa, že by ich tam nechal samých. Maloletý C. uviedol, že s otcom sa niekedy stretáva v okolí bytovky, keďže bývajú kúsok od seba, alebo ho vidí u babky. Bavia sa o škole a známkach. V lete ho chcel otec zobrať na zmrzlinu, ale mama to nedovolila. Otec ich už viackrát oklamal, že ich vezme do Srbska. Maloletý by tam chcel ísť. Maloletý C. sa vyjadril, že s otcom má pekný vzťah, chcel by sa s ním stretávať 3x do týždňa a chcel by u neho aj prespať, ak by to bolo možné. Maloletý navštevuje školskú psychologičku kvôli poznámkam a zlému správaniu.
4. Súd prvej inštancie právne odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z toho, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými, a to s prihliadnutím na právo maloletých na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, otec týchto práv pozbavený nebol a ich súčasťou je podieľať sa na výchove maloletých, aj keď len v obmedzenom rozsahu v porovnaní s matkou, ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti. Stretávanie maloletých s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, resp. len s ťažkosťami, a konflikty, ktoré kvôli neupravenému styku vznikajú len zhoršujú ich už aj tak narušený vzájomný vzťah.
Rodičia nedokážu spolu komunikovať, bez toho, aby spomínali na minulé krivdy, osočovali sa a kritizovali jeden druhého. Ich vzťah je poznačený spolužitím, ktoré skončilo rozchodom, a popri tom rodičia vedú resp. viedli aj iné majetkovo právne spory. Pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechané na dohodu rodičov, len by to zvyšovalo už existujúce napätie, samozrejme s negatívnym dôsledkom na maloletých a styk by sa uskutočňoval v minimálnom rozsahu ako doposiaľ, t.j. len príležitostne. Súd prvej inštancie bral do úvahy aj výpovede maloletých, nakoľko všetci maloletí prejavili vôľu sa s otcom stretávať, rozdiel bol len vo frekvencii stretávania. Argumenty matky, že otec by sa s maloletými aj tak nestretával podľa názoru súdu prvej inštancie neobstoja. Ide o matkin predpoklad, ktorý je zrejme ovplyvnený negatívnym vzájomným vzťahom medzi matkou a otcom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že určil styk otca v takom rozsahu, že v žiadnom prípade nemôže ohroziť prípravu do školy, prípadne zápasy maloletých. Poukázal aj na to, že pokiaľ matka styku nebráni, nie je dôvod, aby neakceptovala styk otca s maloletými v rozsahu 18 hodín mesačne, pričom ide o styk cez víkend a bez prespatia. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch matkou navrhnutých svedkov, nakoľko v jednom prípade išlo o starú matku, ktorá bola v sporovom konaní s otcom a je predpoklad, že by stála na strane svojej dcéry a boli by tak pochybnosti o jej nezaujatosti. Vypočutie školskej psychologičky, považoval súd prvej inštancie za nehospodárne a neúčelné, nakoľko táto by sa mohla vyjadriť len k prípadným výchovným problémom maloletých a tie pokiaľ sa aj vyskytujú, nemajú výpovednú hodnotu, čo sa týka vhodnosti, resp. nevhodnosti stretávania sa otca s maloletými.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie matka podala odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, nakoľko nevykonal matkou navrhnuté dôkazy a to výsluch C. S. (k otázkam realizácie styku v byte na Q. XX N. C., či správaniu sa otca pri výkone styku) a školskej psychologičky Z.. C. (k otázkam týkajúcim sa maloletých), a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutočným zisteniam. Matka poukázala na to, že z výpovede oboch strán, ako aj maloletých vyplynulo, že styk sa realizuje. Otec to na pojednávaniach nespochybnil a s maloletými sa stretával, čo sám súdu prvej inštancie uviedol. Ďalej v odvolaní uviedla, že napriek tomu, že súd prvej inštancie vyzval otca, aby od pojednávania dňa 18.9.2018 zobral maloletých do Srbska, kam plánoval ísť a otec to prisľúbil, nestalo sa tak, čím sa iba potvrdili slová matky maloletých, že otec nedodržiava dohodnuté, či stanovené termíny, a preto nie je možné upraviť styk na presné termíny, ale rodičia sa musia dohodnúť krátko vopred. Matka poukázala na to, že otec je s maloletými v kontakte kedykoľvek, keď príde do bytu na Q. V. Č.. XX, kde v súčasnosti býva aj ich stará mama a maloletí pri nej bývajú veľmi často. Poukázala aj na skutočnosť, že otec v priebehu celého konania neuviedol, kde chce realizovať styk s maloletými, nakoľko ho odmietol realizovať v mieste svojho bydliska na Q. V. X (u svojej priateľky), odmieta ho realizovať v byte na Q. V. XX, v ktorom s jeho súhlasom býva stará matka maloletých. Tvrdenie otca, že mu ide o rozvíjanie citového vzťahu s maloletými považuje matka za účelové aj preto, že pri ich vzájomných stretnutiach spravidla najmä osočuje matku a jej rodinu. Matka uviedla aj to, že maloletí s ňou žili v Revúcej sedem rokov u jej rodičov, pretože otec maloletých tvrdil, že kvôli práci a častým služobným cestám sa rodine nemôže dostatočne venovať. Skutočnosť bola však taká, že žil v byte na Q. V. Č.. XX a to aj so svojou vtedajšou priateľkou, s ktorou má aj dieťa. Uvedené konanie nesvedčí o úprimnom záujme otca o prehlbovanie vzťahu s maloletými. Medzi otcom a rodinou maloletých opakovane dochádza k incidentom, ktoré nesvedčia o záujme otca rozvíjať vzťah medzi ním a maloletými. Podľa matky neobstojí záver súdu prvej inštancie, že styk otca upravil v takom rozsahu, že v žiadnom prípade nemôže ohroziť prípravu do školy, prípadne zápasy maloletých, nakoľko otec nevysvetlil, ako bude zabezpečovať účasť maloletého C. na futbalových zápasoch mimo C., ktoré sa konajú cez víkendy, či ako a najmä kde bude zabezpečovať prípravu maloletých do školy. Matka ďalej poukazuje na to, že stanovený styk nie je možné realizovať ani z dôvodu, že každé letné prázdniny deti trávia u starých rodičov v Revúcej, čo nespochybnil ani otec. Súd prvej inštancie po vynesení rozsudku na ústnu otázku matky, ako sa takýto styk môže realizovať v lete, ústne uviedol, že v lete sa teda realizovať nemusí, ale nie je to obsiahnuté vo výroku rozsudku. Matka má za to, že styk bol, je a môže byť naďalej realizovaný bez potreby jeho úpravy po dohode rodičov.
6. Otec podal dňa 28.01.2019 vyjadrenie k odvolaniu matky, avšak z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva, že sa vyjadruje, resp. že podáva odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na zvýšenie výživného.
7. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že podľa jeho názoru nie je styk potrebné upravovať.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny zástupca matky, otec, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z ust. § 25 zákona o rodine vyplýva, že styk sa neupraví v prípade, ak sa tak dohodnú rodičia. V danom prípade tu však takáto dohoda nie je, keď otec podal návrh na úpravu styku. V takom prípade sa súd musí zaoberať návrhom a styk upraviť a to v rozsahu, ktorý vyplynie z dokazovania. V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že síce sa maloletí vidia s otcom a to v domácnosti starej matky, avšak vyplynulo i to, že je to v nedostatočnom rozsahu. Matka síce tvrdí, že nebráni otcovi stretávať sa s maloletými, avšak na druhej strane za dostatočný rozsah styku považuje len pár minút strávených s otcom a to len v domácnosti starej mamy. Je dôležité uvedomiť si, ako poukázal aj súd prvej inštancie, že stretávanie sa otca s maloletými nie je len právom otca, ale v prvom rade je právom maloletých, aby mali pravidelný kontakt s otcom. Rola oboch rodičov je v živote maloletých nenahraditeľná. Otec, ktorému nie sú maloletí zverení do osobnej starostlivosti, môže svoje právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletých realizovať práve prostredníctvom styku s maloletými. Taktiež právo maloletých na pravidelný kontakt s otcom je možné uplatniť len cez pravidelné stretávanie sa s ním. V tomto smere odvolací súd poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Taktiež poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa a to čl. 18 ods. 1, kde je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Podľa čl. 5 písm. h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec nebol schopný realizovať styk s maloletými. Maloletí vo výpovedi uviedli, že sa s otcom chcú stretávať, majú s ním dobrý vzťah. Tvrdenia matky, že otec je nespoľahlivý, určený styk nebude dodržiavať, rovnako ako nesplnil ani sľub zobrať maloletých do Srbska neobstoja, ako relevantný argument k tomu, aby styk nebol upravený. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že vzhľadom ku zistením skutočnostiam, a aj s ohľadom na výsluch maloletých pred kolíznym opatrovníkom, bolo správne upraviť styk otca s maloletými a vniesť do stretávania sa otca s maloletými určitú pravidelnosť. Čo sa týka námietok matky, že cez letné prázdniny sú maloletí u starých rodičov v Revúcej, a že nebude možné stanovený styk realizovať neobstojí, nakoľko styk maloletých s otcom je upravený na jeden víkend v mesiaci, čo skutočne podľa názoru odvolacieho súdu nie je prekážkou k realizácii styku aj počas letných prázdnin. Matka uvádza v odvolaní, že nevie ako bude otec zabezpečovať účasť maloletého C. na futbalových zápasoch mimo Bratislavy, ktoré sa konajú cez víkendy, či ako bude zabezpečovať prípravu maloletých do školy. Odvolací súd má za to, že určená úprava styku na jeden víkend v mesiaci nebude prekážkou k tomu, aby sa maloletý C. nemohol zúčastňovať futbalových zápasov, ktoré máva cez víkendy, otec môže ísť na tento zápas s maloletým. Príprava do školy nie je pri takejto úprave styku taktiež ohrozená, maloletí majú dostatok času pripraviť sa do školy po ukončení styku s otcom, keď v nedeľu je styk upravený do 16.00 hod. Odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné do súdneho rozhodnutia o styku poňať všetky možné prekážky, ktoré môžu v budúcnosti nastať pri výkone úpravy, vždy sa vyskytne situácia, že nebude možná realizácia nariadená rozhodnutím súdu a vždy je v takom prípade najmä na rodičoch, aby sa vedeli dohodnúť a styk zrealizovať inak. Dané súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými je akýmsi minimálnym rozsahom stretávania sa otca s maloletými a neznamená, že by sa maloletí nemohli po vzájomnej dohode rodičov stretávať s otcom aj častejšie, resp. že by sa rodičia vzájomne nemohli dohodnúť, ak to bude potrebné, na realizácii styku inak, ako je daný rámec súdnym rozhodnutím. Dôvodom neupravovať styk nemôže byť ani to, že matka má za to, že otec upravený styk súdnym rozhodnutím aj tak nebude dodržiavať. V prvom rade je potrebné hľadieť na záujem maloletých a ich záujmom je nepochybne, aby sa s otcom pravidelne stretávali a to v primeranom rozsahu a nie iba pár minút cez deň u starej matky. Ak sám otec podal návrh na úpravu styku,
je potom nelogické, že by nariadený styk nevyužíval a nedodržiaval. K námietke matky, že otec nemá kde realizovať styk s maloletými, keď ho odmieta realizovať v byte na Q. X, či v byte, kde býva jeho matka, odvolací súd uvádza, že v prvom rade súd prvej inštancie na túto skutočnosť reflektoval, keď styk upravil bez prespatia u otca. Cez deň môže otec styk realizovať mimo bytov, kde býva jeho rodina a navyše zo spisu nevyplýva, že by otec odmietal styk realizovať na Q. XX, kde býva stará matka maloletých a títo sa u nej často nachádzajú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci. Výsluch navrhnutých svedkov zo strany matky nebol potrebný, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie. Aj keby sa z výsluchu starej matky zistilo, že tu nie je dobrý vzťah otca s inými rodinnými príslušníkmi, že tento sa k nim správa vulgárne a podobne, nebolo by to dôvodom k tomu, aby sa otec vôbec nemohol stretávať s maloletými, ani dôvodom k tomu, aby sa jeho styk neupravoval. Výsluch školskej psychologičky by taktiež nebol relevantný k úprave styku otca s maloletými, školská psychologička by sa mohla vyjadriť ku správaniu maloletých v škole, ich výchovným a študijným problémom, ktoré ale taktiež neznamenajú, že by sa otec nemohol s maloletými stretávať, respektíve že by nebola potrebná úprava styku otca s maloletými. Navyše je potrebné si uvedomiť, že súd prvej inštancie pristúpil k úprave styku otca s maloletými v nie širokom rozsahu a to aj vzhľadom k celkovej rodinnej situácii a doterajšieho správania sa otca a jeho stretávania sa s maloletými. Styk, tak ako ho upravil súd prvej inštancie, nemôže spôsobiť maloletým žiadnu ujmu, práve naopak vnesie do ich kontaktu s otcom pravidelnosť, bude im umožnené stráviť s otcom viac času a plnohodnotnejšie, ako doteraz, napríklad s možnosťou ísť na celodenný výlet, čo je v ich záujme.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).
11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).