Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/273/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného KRAPO COMPANY s.r.o., so sídlom Rudolfa Jašíka 1679/99, 958 01 Partizánske, IČO 36 354 414, právne zastúpený Mgr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, proti povinnému A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 500,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Kliniec, Exekútorský úrad Prievidza so sídlom Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 431EX 83/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,95 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 07.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 500,- eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. zo dňa 07.11.2019. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.02.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 08.02.2024 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorého odôvodnení povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Povinný ďalej uviedol, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného. Spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky, pričom exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu. Zároveň poukazuje na to, že exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neúmernú čiastku. Ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky. Žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Súčasne dôrazne žiada o zrušenie exekučného záložného práva zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Partizánske, katastrálne územie A. vedeného na vlastníka A. C., dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto trvalého pobytu B. XXX/XX, XXX XX A. v spoluvlastníckom pomere 1/1. Konanie exekútora takýmto zásahom do práv maloletej osoby považuje povinný za neoprávnené a v rozpore s právom. Zdôrazňuje súdu, že ak súd predmetnú

exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou a v súlade s SR. Povinný ďalej uviedol, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku (pozn. súdu ide o právnu úpravu účinnú do 31.03.2017). Nikto nemá právo odňať im ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s podľa čl. 46, 47, 48 a toto právo nemá ani rozhodcovský súd. Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Povinný ďalej žiada súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasne posúdenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Konanie dodávateľa/oprávneného bolo účelové. Dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky. Neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jeho obsah a nedbal na zabezpečenie ochrany práv povinnej osoby. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Povinný podáva námietky aj proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Preto povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv, zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s a unijným právom a žiada, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Zároveň požaduje o rozhodnutie, aby oprávnený bol povinný nahradiť trovy konania v tejto právnej veci. Povinný záverom dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je ako spotrebiteľ povinný strpieť procesné chyby právnikov, súdnych exekútorov a ochrancov úžerníkov a preto zdôrazňuje, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s a unijným právom.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že námietky povinného proti exekučnému konaniu, ako aj proti úrokom z omeškania a trovám súdneho konania nepovažuje za dôvodné. Dokonca podané námietky pôsobia tak, že povinný do svojich námietok zhrnul všetko, čo mu napadlo, aby spôsobil určité prieťahy v konaní. Pohľadávka oprávneného ako aj trovy konania sú právoplatne prejudikované súdnym rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. . Uvedené súdne rozhodnutie nebolo napadnuté žiadnym mimoriadnym opravným prostriedkom. Postup súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní, trvajúcom skoro 4 kalendárne roky, je podľa oprávneného v plnom súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Oprávnený záverom dodáva, že podľa jeho informácií to bolo práve konanie povinného, ktoré bolo už od počiatku v rozpore s dobrými mravmi, napr. povinný sa snažil účelovo zbaviť svojho majetku jeho prepísaním na jemu blízku osobu so zámerom zmarenia uspokojenia jeho veriteľov. S poukazom na uvedené je preto pre oprávneného neuveriteľné, že v podaných námietkach povinný poukazuje na Ústavu SR, nekalé obchodné praktiky či dokonca na spotrebiteľské právo. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada, aby exekučný súd námietkam nevyhovel, námietky povinného ako nedôvodné zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania spočívajúcej vo vyhotovení a podaní tohto vyjadrenia k námietkam povinného.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

14. Podľa (ďalej len „“) do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

15. Podľa do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

18. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a listinami predloženými súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.09.2021, čo potvrdzuje doručenka založená v spise s podpisom povinného, ktorým prevzatie upovedomenia potvrdil. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) začala plynúť dňa 08.09.2021, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom pripadol na 22.09.2021. Nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený až dňa 07.12.2023 (návrh povinného je datovaný dňom 01.12.2023), exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

19. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Ak totiž právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Ide o vyjadrenie povinnosti každého účastníka konania správať sa v súdnom konaní zodpovedne a efektívne čo znamená, že na povinným uvádzané tvrdenia, ktoré mohol uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (návrh podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), sa neprihliada, ak tieto uplatnil po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto zákonom koncipovaná povinnosť tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je.

20. Z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie však vyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. Nakoľko v predmetnej veci neboli naplnené predpoklady podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

22. Odhliadnuc od uvedeného exekučný súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade, ak by povinný návrh podal v lehote 15 dní odo

dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Pokiaľ povinný v návrhu namieta, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného a o poverení na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica, exekučný súd za účelom preverenia uvedených skutočností sa oboznámil s obsahom spisu vedeného tunajším súdom v rámci upomínacieho konania pod sp. zn. a mal za preukázané, že zásielka (exekučný titul spolu s prílohami, ktorou bola aj žaloba oprávneného na vydanie platobného rozkazu) bola povinnému odoslaná na adresu B. XXX/XX, A. dňa 08.11.2019 a dňa 11.11.2019 došlo k jej uloženiu na doručujúcom orgáne. Keďže si adresát predmetnú zásielku v odbernej lehote neprevzal, konajúci súd žiadosťou o doručenie súdnej zásielky zo dňa 10.12.2019 požiadal o jej doručenie Obvodné oddelenie PZ Partizánske, ktoré súdu podaním zo dňa 17.12.2019 potvrdilo doručenie zásielky povinnému do vlastných rúk dňa 17.12.2019, čo potvrdzuje doručenka s podpisom povinného založená v spise. Doručenka je v zmysle ust. verejnou listinou. Listina ako dôkazný prostriedok je správa v písomnej jazykovej forme zachytená na hnuteľnom podklade, pričom v štádiu dokazovania je potrebné rozlišovať či ide o listinu verejnej alebo súkromnej povahy. Pojem verejná listina je upravený v ust. podľa ktorého, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že dôkazom opaku je možné vyvrátiť pravdivosť údajov v nej uvedených, pričom dôkaznú povinnosť nemá tá zo strán, ktorá sa jej dovoláva, ale strana v konaní, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera. Pod pojmom doručovanie do vlastných rúk sa rozumie taký spôsob doručovania, že adresát vlastnoručným podpisom prevzatie písomnosti potvrdí na poštovej doručenke. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného, bolo povinnosťou povinného predložiť exekučnému súdu také dôkazy, resp. navrhnúť ich vykonanie, ktoré by preukázali opak pravdivosti údajov na doručenke uvedených a ktoré vyvracajú pravdivosť doručenky ako takej. Preto nemôžu obstáť tieto tvrdenia povinného a zároveň nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie ani skutočnosť, že povinný nebol informovaný o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko ak exekučný súd v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody na zamietnutie návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa v zmysle ust. Exekučného poriadku doručí len súdnemu exekútorovi, a týmto okamihom sa začína exekúcia.

23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia je neprípustná, že je v rozpore s SR a unijným právom, pretože povinnému boli odňaté ústavné práva, že ide o exekúciu vykonávanú na podklade nespôsobilého právneho titulu, že exekučný titul je neúčinný a zároveň, že rozhodnutie je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu, exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že povinný tieto námietky uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na tie skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uvedené tvrdenia. Povinný sa v danom prípade obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že ide o neprípustnú exekúciu, že je v rozpore s SR a unijným právom, avšak bližšie nešpecifikoval dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť vedená v rozpore so zákonom alebo táto by mala byť neprípustnou. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné konštatovať, že takéto všeobecné tvrdenia nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v exekučnom konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť také skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné prijať záver o neprípustnosti prebiehajúcej exekúcie a keďže sa tak nestalo, súd vzhľadom na jeho všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia musí konštatovať, že povinný povinnosť tvrdenia v predmetnej veci a dôkazné bremeno neuniesol. Ak povinný namieta, že exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada úhradu neúmernej čiastky, pričom jeho upozornenie, že trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore s unijným právom z dôvodu, že to spôsobuje dôvodnú obavu a hrubý nátlak, a ak zároveň žiada preveriť jeho konanie aj pred začatím exekúcie, keď vykonal

blokáciu finančných prostriedkov v bankách a súčasne žiada o zrušenie exekučného záložného práva, exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že postup súdneho exekútora v exekučnom konaní vo všeobecnosti, ako aj v súvislosti s vyčíslením trov súvisiacich s jeho exekučnou činnosťou nie je takou skutočnosťou, na podklade ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že exekúcia má byť zastavená. Inštitút zastavenia exekúcie je totiž za súčasne platnej právnej úpravy zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje exekučný súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Inak povedané exekučný súd, resp. súdny exekútor exekúciu zastaví len vtedy, ak sa v konaní preukáže existencia dôvodu zastavenia exekúcie podľa vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku.

24. Napokon, ak povinný pohľadávku oprávneného neuznáva čo do dôvodu a výšky až v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný v návrhu neuznáva pohľadávku oprávneného, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, čiže v upomínacom konaní. Povinný však túto možnosť nevyužil a odpor proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote nepodal. V predmetnej veci sa teda súdne konanie voči povinnému skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej. Povinný mohol proti predmetnému rozhodnutiu a teda proti uloženej povinnosti plniť v prospech oprávneného uplatniť procesnú obranu predpísaným spôsobom, a to podaním vecne odôvodneného odporu. Ak bol ale povinný v konaní pasívny a nechal márne uplynúť lehotu na jeho podanie, pričom v tomto štádiu exekučného konania je irelevantné, či tak došlo na základe objektívnych alebo subjektívnych príčin, súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže povinný si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnil a stalo sa tak spôsobilým exekučným titulom.

25. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ).

26. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetnú exekúciu a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, je potrebné na tomto mieste dodať, že exekučný súd by ani v prípade včas uplatnených námietok zo strany povinného nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

27. Ak povinný prejavil záujem o splatenie pohľadávky oprávneného v splátkach, exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že podľa platnej a účinnej právnej úpravy môže povinný žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach, avšak podmienky povolenia plniť v splátkach spadá do kompetencie súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia

konať podľa článku 2 ods. 2 SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto v prejednávanej veci mu neprináleží rozhodovať ani o žiadosti povinného o splatenie pohľadávky oprávneného v splátkach. Exekučný súd však v tomto bode odôvodnenia, dáva povinnému poučenie v tom smere, že pokiaľ oprávnený nesúhlasí s plnením vymáhaného nároku v splátkach, súdny exekútor žiadosti o splátky vyhovie len v tom prípade, ak povinný spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky podľa ust. až f) Exekučného poriadku. Inak povedané, súdny exekútor povolí splnenie vymáhaného nároku v splátkach vždy, ak sú kumulatívne splnené všetky predpoklady uvedené pod písmenom a) až f) v ustanovení Exekučného poriadku.

28. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

35. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a

v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcej vo vyhotovení a podaní vyjadrenia k námietkam povinného. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 500,- eur, odmena za úkon právnej služby predstavuje 34,86 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkony právnej služby (17,43 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2023 (12,52 eur) tak predstavujú celkovo sumu 29,95 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.