Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cb-35-2019.pdf
PDF · 78.86 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-13Cb/35/2019
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v spore žalobcu: KP Capital, s.r.o., IČO: 35 831 481, so sídlom Hlavné námestie 17, Šahy, zastúpenému splnomocnenou advokátkou JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátska kancelária so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému: GTi-net s. r. o., IČO: 44 526 491, so sídlom Krtíšska 320/21, Želovce, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca vo veci samej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať prízemie Domu služieb, stojaceho na parcele č. XXX M. výmere 1973 m2 a zapísaného na LV č. XXXX E. k. Ú. Š.S., L. A. D. XX, so samostatným vchodom (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), na tom skutkovom základe, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorými sú Predmetné nehnuteľnosti, s tým, že výška nájomného bola dohodnutá na 667 Eur + 20 % DPH. Nakoľko žalobcovi ako prenajímateľovi vznikla pohľadávka voči žalovanému ako nájomcovi vo výške 9.191,02 Eur, žalobca od predmetnej nájomnej zmluvy pre neuhradenie nájomného odstúpil. Žalovaný napriek uvedenému dlžné nájomné dosiaľ neuhradil a Predmetné nehnuteľnosti nevypratal.
2. Po podaní žaloby žalobca doručil tunajšiemu súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k zmareniu alebo k sťaženiu dosiahnutia účelu konania vedeného na „OS Veľký Krtíš“, a to tak, že sa žalovanému zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s Predmetnými nehnuteľnosťami, na týchto nehnuteľnostiach realizovať akýkoľvek zásah do príslušenstva týchto nehnuteľností, do konštrukcie Predmetných nehnuteľností a zakazuje sa mu aj vstup do Predmetných nehnuteľností. Uvedený návrh odôvodnil tým, že odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanému zaslané poštou aj e-mailom. Poštovú zásielku si žalovaný neprevzal avšak e-mail mal možnosť vidieť, a preto o odstúpení od nájomnej zmluvy má vedomosť. Žalobca chcel prenajať Predmetné nehnuteľnosti novým záujemcom, avšak to bolo zmarené, nakoľko žalovaný tieto nehnuteľnosti stále užíva. Žalobca preto žalovanému obmedzil prívod plynu, ktorý uzamkol, avšak žalovaný zámok už 6 x prerezal. Žalovaný poškodzuje majetok žalobcu, napríklad aj uvedený zámok (čo žalobca považuje za trestný čin a oznámil to príslušníkom polície), až kým sa 21.12.2019 neodsťahuje. Žalobca nevie žalovaného z vlastnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom vyhodiť a všetky obmedzenia, ktoré robí, žalovaný so smiechom odbije. Dlžnú sumu na nájomnom neuhradil a ani nemá záujem uhradiť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 28. 1. 2015, dodatok k tejto zmluve zo dňa 28. 1. 2015, zoznam pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo dňa 31.10.2019, nedatované odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov, poštový podací lístok a doručenku.
4. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28. 1. 2015 a z dodatku k tejto zmluve zo dňa 28. 1. 2015 súd zistil, že dňa 28.1.2015 uzatvorili strany sporu (žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca), zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., ktorej predmetom je (najmä) záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi Predmetné nehnuteľnosti počnúc dňom 1.2.2015 na užívanie a záväzok nájomcu uhrádzať nájomné vo výške 500 Eur + 20 % DPH a hradiť náklady za plnenia spojení s užívaním Predmetných nehnuteľností (elektrina, plyn, vodné, stočné a i.). Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve došlo s účinnosťou od 1.4.2015 o.i. k navýšeniu sumy nájomného na sumu 667 EUR + 20 % DPH.
5. Zo zoznamu pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo dňa 31.10.2019, z nedatovaného odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových priestorov, z poštového podacieho lístka a z doručenky (na č. l. 6-7 spisu) vyplynulo, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenia platieb za služby spojené s nájomným za obdobie od prvého polroka 2016 do prvého polroka 2019 v celkovej sume 9.191,02 Eur, že žalovanému dňa 3.10.2019 zaslal odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov a že žalovaný uvedenú zásielku žalobcu neprevzal. 6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení, nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezodkladná potreba upraviť pomery, prípadne reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc osvedčením dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie bezodkladnej potreby upraviť pomery, prípadne reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohol zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
9. Podľa názoru súdu však žalobca (bez tohto aby bolo nutné na tomto mieste riešiť osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej) v podanom návrhu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnené bezodkladnou potrebou upraviť pomery strán sporu, prípadne reálnou obavou, že (budúca) exekúcia žalobcu, ktorej predmetom bude vypratanie predmetných nehnuteľností, bude bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozená. Pokiaľ sa totiž žalobca v prvom rade domáhal, aby súd žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s Predmetnými nehnuteľnosťami, v podanom návrhu ani len netvrdil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom s týmito nehnuteľnosťami nakladal, alebo aspoň začal uskutočňovať kroky k tomu smerujúce. Navyše oprávnenie nájomcu nakladať s nehnuteľnosťami prenajímateľa, a teda de facto ani reálnu možnosť tak urobiť, nie je možné vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu. Ďalej žalobca v podanom návrhu opätovne ani len netvrdil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom realizoval zásahy do konštrukcie nebytových priestorov a pokiaľ sa jedná o žalobcom deklarované poškodzovanie jeho
majetku, tu sa žalobca obmedzil len na konštatovanie, že mu žalovaný 6 x prepílil zámok, ktorým žalobca uzamkol prívod plynu. Žalobca však na osvedčenie týchto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, napr. fotodokumentáciu prepíleného zámku a pokiaľ aj uvádza, že považuje prepílenie zámku za trestný čin, čo aj ohlásil, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil ani dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa v tejto súvislosti na orgány činné v trestnom konaní obrátil. Rovnako žalobca v podanom návrhu neosvedčil, že bola zmarená jeho snaha prenajať Predmetné nehnuteľnosti novým záujemcom, keď v podanom návrhu neprezentoval žiadne rozhodné skutočnosti (t. j. že vyhľadával nových záujemcov o prenájom nehnuteľnosti a že niekto o prenájom nehnuteľností záujem prejavil), a zároveň opätovne žiadnym listinným dôkazom skutočnosť, že sa o prenajatie nehnuteľností iným záujemcom aspoň pokúsil, neosvedčil (napr. inzercia o tom, že žalobca nehnuteľnosti na prenájom ponúka, záznam z rokovania s potenciálnym nájomcom, návrh nájomnej zmluvy a pod.) V tejto súvislosti konajúci súd opätovne zdôrazňuje, že na to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie nariadené, nie je síce potrebné existenciu bezprostrednej potreby upraviť pomery preukázať, avšak táto musí byť zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Možno teda sumarizovať, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery, či reálnej obavy z ohrozenia exekúcie.
10. Ďalej je potrebné uviesť, že z opisu rozhodných skutočností, ktoré je obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný uskutočňoval akékoľvek kroky vyvolávajúce reálnu obavu o to, že prípadná exekúcia vyprataním Predmetných nehnuteľností by mohla byť zo strany žalovaného ohrozená, keď takouto skutočnosťou podľa názoru súdu nie je len samotný postup žalovaného v tom, že dosiaľ Predmetné nehnuteľnosti nevypratal. Tu súd len analogicky poukazuje na ustálenú judikatúru (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/5/2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/201, či R 20/19982), v zmysle ktorej existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je neodkladným opatrením potrebné poskytnúť ochranu. Len osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je i osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (žalobcu) mohla byť zmarená. Dlžník totiž môže mať viaceré dôvody, pre ktoré k úhrade svojho dlhu nepristúpil (napr. právo je premlčané) a môže spochybňovať i samotnú existenciu dlhu napr. z dôvodu, že služby, za ktoré má plniť, mu poskytnuté neboli, že právo na plnenie zaniklo započítaním, dobrovoľným splnením a podobne. I v prípade nevypratania nehnuteľnosti môžu byť dôvody takéhoto postupu žalovaného aprobované právom, keď nájomca sa môže v konaní o vypratanie nehnuteľnosti ubrániť napr. námietkou, že neexistuje dlh na nájomnom, či na službách spojených s užívaním nehnuteľnosti, že zmluva o nájme nebola ukončená platne a podobne..
11. Záverom súd uvádza, že pochybnosti o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením, či o dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie, vyvoláva aj skutočnosť, že sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že „(žalovaný) poškodzuje žalobcov majetok až kým sa dňa 21.12.2019 neodsťahuje“, a teda, že sám žalobca z dôvodov, ktoré súdu neviedol, počíta s tým, že žalovaný nehnuteľnosti dňa 21.12.2019 opustí.
12. Vzhľadom k uvedenému, keď v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery a ani reála obava z ohrozenia exekúcie, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.