Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-434-2016.pdf
PDF · 132.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/434/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: E. R., J. J. G.. E.. S.. Š.F. XX/X, R., O.: XX XXX XXX, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava a žalovaného: P. H.Ň., I..J.. R. O. G., Š. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX v zastúpení Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 113.123,61 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.7.2016, č. k. 16C 173/2010-754, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 113.123,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 124.195,69 eur za obdobie od 26.11.2008 do 3.11.2010 a s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 113.123,61 eur od 4.11.2010 do zaplatenia, to všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že 30.1.2004 žalobca (poistník) uzatvoril so žalovaným (poistiteľom) poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľného a hnuteľného majetku mesta R. pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou udalosťou, krádeže hnuteľných vecí, poistenie skla, všeobecnú zodpovednosť a zodpovednosť z držby nehnuteľnosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.2004. Poistenou budovou bol aj objekt T. P., a to na poistnú sumu 20.540.520 Sk. Dňa 2.10.2006 došlo k havárii prípojky vodomeru vo vodomernej šachte nachádzajúcej sa v podbrání kúrie E.. T.É., pri ktorej vyplavený íl zalial pivničné priestory, čím došlo k odtrhnutiu vodovodnej šachty a jej sadnutiu o 24 cm, šachtu nebolo možné ďalej používať. Šachta bola za súčinnosti Q. R. J. I..J.. demontovaná a boli uskutočnené ďalšie opatrenia. Žalobca 25.6.2007 (telefonicky) a 25.8.2008 (písomne) oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti. Žalovaný ju zaevidoval pod č. H. XXXXXXXXXX. Dňa 4.11.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a titulom poistného plnenia mu poukazuje 778.301,00 Sk (25.834,86 eur), so zohľadnením 30% krátenia za neskoré hlásenie poistnej udalosti. Pri stanovení výšky poistného plnenia žalobca odkázal na expertnú správu spoločnosti O. J., I..J.., vychádzajúcu z rozpočtu žalobcu, ktorý stanovil náklady na sanáciu objektu v sume 9.039.640,82 Sk a určila vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu v rozsahu
10% až 20%. Pre účely ďalšieho posúdenia škody uvažovala s 15% podielom vplyvu havárie na poškodení objektu. Ohľadne výšky škody v expertnej správe uviedla, že v predloženom položkovom rozpočte je prepokladaný postup prác stanovený odhadom bez podrobného projektu sanácie základov a je nadhodnotený. Podľa záverov O. je pre potreby vyčíslenia výšky škody na budove uvažovať s 90% zo sumy stanovenej rozpočtom, čo činí 8.135.677,00 Sk vr. DPH. Čiastku na stabilizáciu základov vyčíslila na 1.220.352,00 Sk, vr. DPH (90% zo sumy 9.039.640,80 Sk = 8.135.677,00 Sk z toho 15% = 1.220.352,00 Sk). Na základe dohody so zástupcami žalobcu určila náklady na opravu podláh a vonkajších a vnútorných omietok (nezahrnutých do rozpočtu) na sumu 685.064,00 Sk, vr. DPH, čo po prepočítaní vplyvu havárie na poškodenie objektu (15%) predstavuje sumu 102.760,- Sk vr. DPH. Škodu teda vyčíslila na 1.323.112,00 Sk. Žalobca nesúhlasil s výpočtom výšky škody, ani s výškou vyplateného poistného plnenia. Rovnako tak nesúhlasil ani so závermi šetrenia spoločnosti O. J. J..S..Z.. vyjadrených v expertnej správe o stanovení vplyvu havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu kúrie E. T.Z. v rozsahu 10% - 20% ani s tým, že pre ďalšie posúdenie škody je uvažované s 15% podielom vplyvu havárie. Zo správy „Geologický prieskum“, ktorú vypracoval S.. G. T. G. v máji 2007 súd prvej inštancie zistil, že dvojpodlažný objekt kúrie je vysťahovaný kvôli opravám, na objekte sú viditeľné praskliny, hlavne v oblasti klenbového podbránia objektu, pričom za základnú príčinu geotechnickej poruchy, ktorej následkom bol okamžitý kolaps, pokles únosnosti základových pôd v dôsledku ich náhlej a intenzívnej prúdovej saturácie vodou ako následok poruchy vodovodnej šachty, čím došlo k celkovému i lokálnemu oslabeniu zemín, znížením ich konzistencie. Prúdovým tlakom vody pri havárií vodovodnej šachty v podbrání objektu, došlo k sufózii, vyplaveniu zemín, do hĺbkového pivničného priestoru (zrejme zasahujúcej i pod cukráreň), situovaného priamo pod inkriminovanou vodovodnou šachtou. Podľa zistení O.. E. U., autorizovaného stavebného inžiniera uvedených v „Statickom zhodnotení objektu kúrie Mórica Beňovského po havárii vodovodu R.“ ( február 2007): „ poruchy zvislých stien trhlinami na posudzovanom objekte sú z hľadiska ich nosnej funkcie závažného charakteru. Tieto poruchy majú rozhodujúci význam z hľadiska zaistenia mechanickej odolnosti a stability nosného systému objektu. Z priebehu a charakteru jednotlivých trhlín v nosných deliacich stenách objektu vyplýva, že ich vznik priamo súvisí s nerovnomerným poklesom stien. To poukazuje na zhoršené základové pomery pod týmito stenami. Najväčšie deformácie stien (poklesy) vznikli vplyvom podmáčania základovej zeminy od vody, ktorá unikla pri havárii vodovodného potrubia“. V rámci navrhovaných opatrení statik uviedol, že „je potrebné stabilizovať základy, aby nedochádzalo k ďalším poklesom základov, prípadne aby sa ich nepriaznivý účinok minimalizoval a je potrebné realizovať sanáciu porušených stien objektu - sanácia murovaných stien, tehlových klenieb a sanácia pozemných priestorov“, ďalej to, že „objekt kúrie posudzoval ako celok t.j. jeho technický stav po udalosti - havárie vodovodného potrubia v roku 2006“. Na základe prieskumu a obhliadok, ktoré vykonal na posudzovanom objekte v súvislosti s vypracovaním zhodnotení a na základe doterajších skúseností s poruchami podobných objektov, považoval 15% podiel vplyvu havárie vodovodného potrubia na poškodenie objektu kúrie za veľmi nízky. Ak by bol tento podiel iba 15% neznamenalo by to na celkovom technickom stave objektu (hlavne murovaných stien a tehlových klenieb) taký nárast deformácií, ktoré si vyžiadali zrušenie dovtedajšej prevádzky objektu kúrie a následné pristúpenie k potrebnej stabilizácie základov objektu. Vplyv havárie vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu zistenej v roku 2006 na celkovom poškodení objektu odhadol v rozsahu 45% až 50%“. V rámci výsluchu znalec dodal, že „spúšťacím mechanizmom poruchy objektu bola havária v 10/2006 ale tie predchádzajúce, neboli tak výrazné ako táto a to z časového hľadiska, keď boli v dlhšom časovom úseku“. Z výsledkov súdnoznaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 14/2013) uskutočneného znaleckým ústavom J. M. J. R. T. súd prvej inštancie zistil, že objekt kúrie E. T.U. R. R. bol pred škodovou udalosťou v dobrom, prevádzky schopnom stave. Priame následky, ktoré vznikli po škodovej udalosti dňa 2.10.2006 boli hlavne na prívodnom vodovodnom potrubí, vodovodnej šachte, na povrchových úpravách, podloží chodníka a podbránia, ktoré boli priamym prúdením vody poškodené alebo zničené. Ďaleko väčší rozsah škôd bol spôsobený následne, teda po určitom období, poklesom základov v základovej škáre pod určitou časťou objektu, ktoré vyvolalo nutné opatrenia vo forme podchytenia základov, aby nedochádzalo k ďalším poklesom základov a tým prípadne ku kolapsu budovy. K otázke porovnania zmien v stave objektu pred a po vzniku predmetnej škodovej udalosti, resp. po prejavení sa následkov škodovej udalosti znalecký ústav v posudku uviedol, že pokiaľ aj predchádzajúce havarijné udalosti spôsobili nejaké škody na objekte, boli bežné prevádzkové, boli lokálne odstránené a objekt bol v prevádzke. Škodová udalosť z októbra 2006 uviedla svojimi zmenami v základovej časti, najmä uličnej časti objektu, do pohybu základovú škáru, kde predpokladať ďalší vývoj je ťažké a tak je nutné na základe konštatovania statika a geológa objekt stabilizovať podchytením základov. Najväčší dopad škodovej udalosti je nutnosť zabezpečiť objekt po statickej stránke, aby nedošlo ešte k väčším
škodám. Náklady na opravu objektu - celkové primerané náklady na stabilizáciu objektu, na opravu povrchových častí objektu a akékoľvek ďalšie náklady súvisiace s opravou objektu po škodovej udalosti boli v znaleckom posudku stanovené na 189.425,74 eur. Suma 189.425,74 eur pozostáva z opravy vodovodného potrubia, výmeny ventila v sume 1.083,- Sk (35.95 eur), riešenia havarijného stavu, M.. Č.. XX-XX/XXXX Žákstav v sume 888.930,- Sk (29.507,07 eur), zabezpečenie statiky, podchytenie základov v sume 4.288.970,60 Sk (142.367,74 eur), inžinierko - geologický prieskum 138.552 Sk (4.599,08 eur), statické zhodnotenie O.. U. v sume 1.454,90 eur (36.600 Sk + 240,- eur) a 50% z vonkajších fasádnych prác a iné, predpoklad v sume 11.370 eur (50% zo sumy 22.739,95 eur nakoľko tieto práce budú len vykonané). Náklady v sume 189.425,74 eur boli vyčíslené z realizačných prác už vykonaných na objekte a predpokladaných na dokončenie zlikvidovanie škôd po stabilizácii objektu. Vo vzťahu k určeniu miery a podielu vplyvu škodovej udalosti na celkovom stave objektu znalecký ústav uviedol, že iba na stave fasády navrhuje podiel vplyvu škodovej udalosti, ostatné náklady sú podielom a mierou 100% - nou zo škodovej udalosti. Náklady vynaložené pre stabilitu objektu boli určené zo 100% - ným podielom škodovej udalosti z 2.10.2006 a náklady na opravu fasády boli určené z 50% - ným podielom škodovej udalosti, keďže ešte neboli známe a ich cenu bolo možné len predpokladať. V znaleckom posudku bolo ďalej uvedené, že jediným zlým faktorom na pokles základov bola nadmerná saturácia základových zemín vplyvom prúdiacej vody z poškodeného vodovodu. Z odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Ž. K. Č. Ú. XXX/XXXX vo veci určenia miery a podielu vplyvu škodovej udalosti v októbri 2006 súd prvej inštancie zistil, po vykonanej podrobnej analýze podkladov poskytnutých zadávateľom (žalovaným) možno predpokladať, že škodová udalosť, ktorá nastala dňa 2.10.2006 môže mať podiel na celkových poškodeniach objektu kúrie max. v podiele 1/3 pretože: 1/ na celkovom poškodení resp. dôsledkoch sa podieľajú všetky škodové udalosti a 2/ nemožno objektívne určiť poškodenie podložia (základovej zeminy) vplyvom jednotlivých škodových udalostí, keďže jeho stav nebol po škodových udalostiach skúmaný. Podľa hodnotiaceho úsudku ústavu by podiel škodovej udalosti nemal byť väčší ako 1, pretože : 1/ vznik trhlín nastal už po škodovej udalosti v roku 2001, 2/ najväčší rozvoj trhlín nastal po škodovej udalosti z roku 2003, ktorý bol pozorovaný a sledovaný až v roku 2005, 3/ rozvoj trhlín po škodovej udalosti v roku 2006 bol už v novembri 2007 vyhodnotený ako stabilizovaný (nedochádzalo k vzniku ďalších - nových trhlín podľa sledovania spoločnosti O. J. J..S..Z..).
3. Na základe zisteného skutkového stavu, odkazujúc na ust. Obč. zák. (§ 788 ods. 1, 3, §799 ods. 1,2,3, § 797 ods. 1,2,3, § 799 ods. 2,3, § 806 Obč. zák.), ust. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu (čl. 10 bod 2 písm. a/, bod 4, čl. 14, čl. 2 bod 1, čl. 1 bod 2, čl. 5), dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby. V konaní mal za preukázané, že objekt bol pred poistnou udalosťou (2.10.2006) stabilizovaný a bol v stálej prevádzke, ktorá okolnosť nebola v konaní sporná. V dôsledku poistnej udalosti, prasknutiu ventilu vo vodomernej šachte došlo k veľkému úniku vody (200m3), ktorý spôsobil geotechnickú poruchu a následný kolaps a pokles únosnosti základových pôd v dôsledku ich náhlej a intenzívnej prúdovej saturácie vodou. Došlo k deformácii jednotlivých konštrukcií objektu, čo objekt vylúčilo z prevádzky (viď závery Správy - Geologický prieskum vypracovaný S.. G. T. G. - G..J.., J. W. O.. E. U., znalecký posudok J. T. Č.. XX/XXXX). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že objekt bol závažne poškodený už pred poistnou udalosťou (čo žalovaný vyvodzoval z poškodenia sadrových terčíkov osadených 20.4.2006, t.j. pred poistnou udalosťou), argumentujúc chronológiu škodových udalostí popísaných v znaleckom posudku J. M. J. Č.. XX/XXXX (bod 2.4.2. posudku) a jeho záverov, že podstatný vplyv na znížení únosnosti základovej škáry mala udalosť z októbra 2006 (poistná udalosť), kedy došlo k nadmernému úniku vody, ktoré svojim vniknutím do základových sprašových zemín, spôsobili nadmernú saturáciu týchto zemín. Zeminy po takej saturácii strácajú objem, dochádza k odplaveniu jemných častíc a klesá ich únosnosť. Tento jav spôsobil náhly pokles základov a tým začal objekt pracovať. Udalosť, ku ktorej došlo 2.10.2006 mala najväčší podiel na celkovom stave objektu teda na havarijnom stave a jeho neschopnosti prevádzky. Predchádzajúce dve havárie boli prevádzkového charakteru, odstránené bez finančných nárokov a v prevažnej miere sa prejavili iba na fasáde. Z vykonaného odborného dokazovania nevyplynulo tvrdenie žalovaného, že posun osadených terčíkov, na ktoré poukazoval, je priamo úmerný poškodeniu objektu vo vzťahu k predchádzajúcim menším haváriám, keď v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený nárok na poistné plnenie (§ 797 ods. 3 Obč. zák., čl. 1 bod 2, čl. 2 bod 1, čl. 10 bod 2 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku) v dôsledku poistnej udalosti, ktorá bola zistená dňa 2.10.2006. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa domáhal zaplatenia poistného plnenia 113.123,61 eur, po zohľadnení žalovaným vyplateného plnenia 36.906,95 eur. Žalovaný žalobcovi dňa 13.11.2008 uhradil sumu 778.301,00 Sk (25.834,86 eur) a po začatí konania dňa 3.11.2010 sumu 11.072,09 eur ( pôvodne zadržanú ako
sankciu za neskoré hlásenie poistnej udalosti). Žalobcom určená suma 150.030,55 eur predstavovala 50% z rozpočtu stanoveného na sanáciu objektu vo výške 300.061,08 eur (9.039.640 Sk), vychádzajúc zo záverov Spresnenia statického zhodnotenia O.. E. U. z marca 2009, podľa ktorých vplyv havárie vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbráni objektu na poškodenie objektu je v rozsahu 45 - 50%. Rozpočet na opravu objektu, ktorého výška bola 300.061,10 eur (9.039.640,82 Sk) bol projektovaný podľa vyjadrenia žalobcu na komplexnú rekonštrukciu objektu zahrňujúcu nielen náklady súvisiace s poistnou udalosťou, ale i iné, z ktorého dôvodu vyčíslil nákladov na opravu objektu v súvislosti s poistnou udalosťou vo výške 50% z predloženého rozpočtu. V znaleckom posudku J. Č.. XX/XXXX bola vyčíslená výška nákladov na opravu objektu vyplývajúca priamo z poistnej udalosti na 189.425,74 eur. Podiel škodovej udalosti na hodnotených nákladoch na opravu bol určený na 100%, náklady na opravu fasády na 50% podielu škodovej udalosti, nakoľko tieto ešte neboli známe a ich cenu je možné len predpokladať. Vzhľadom na uvedené zistenia mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia v sume 113.123,61 eur je dôvodný. Vo vzťahu k pôvodnému kráteniu poistného plnenia o 30% z priznaného plnenia v dôsledku neskorého hlásenia poistnej udalosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania žalobcovi doplatil sumu predstavujúcu krátenie dobrovoľne ( 3.11.2010). Pôvodné krátenie poistného plnenia o 30% odôvodňoval neskorým hlásením poistnej udalosti, pre ktoré mu nebolo umožnené preukázať vznik, posúdiť a zadokumentovať príčinu vzniku poistnej udalosti. V konaní síce bolo preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť nahlásiť vznik poistnej udalosti bez zbytočného odkladu do 14 dní od kedy sa o vzniku poistnej udalosti dozvedel (čl. 6 bod 1 písmeno f/ Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu), žalovaný však nepreukázal, že toto porušenie povinnosti podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti, či k väčšiemu rozsahu jej následkov (§ 799 ods. 1 Obč. zák. a čl. 10 bod 5 VPP pre poistenie majetku). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie 113.123,61 eur. O príslušenstve k istine rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z.z. Ozrejmil, že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania 6,5% p.a. zo sumy 124.195,69 eur za obdobie od 26.11.2008 do 3.11.2010 a úrokov z omeškania 6,5% p.a. zo sumy 113.123,61 eur od 4.11.2010 do zaplatenia. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil 10.11.2008 a splatnosť plnenia bola určená do 15 dní po ukončení vyšetrenia (čl. 5 bod 1 VPP), do omeškania s poistným plnením sa dostal 26.11.2008. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania v zmysle žalobného petitu.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 50% z rozpočtovaných nákladov potrebných na znovunadobudnutie objektu do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, t. j. 50% zo sumy 300.061,08 eur, keď rozsah škody vzniknutej na objekte v dôsledku poistnej udalosti určil na 50%, čo podporil posudkom O.. E. U.. S odvolaním na tieto dôkazy preto uznal výšku škody vyčíslenú žalovaným, a to na podklade správy spoločnosti O. J. J..S..Z.. v ekvivalente 15% podielu poistnej udalosti na miere celkového poškodenia objektu. Medzi sporovými stranami teda bol sporný podiel rozsahu škodovej udalosti vzniknutej na poistenom objekte 2.10.2006. S poukazom na tieto rozpory súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie. Nakoľko v čase vykonania znaleckého posudku boli najrozsiahlejšie práce na objekte vykonané, J. stanovila výšku nákladov potrebných na opravu a ustálila rozsah týchto nákladov v celkovej výške 200.704,69 eur, keď sa nestotožnila ani s jedným z predložených posudkov a rozsah škodovej udalosti na celkovom poškodení objektu stanovila podielom 100% a na fasádne práce podielom 50%, čo vyčíslila na 189.334,69 eur. Žalovaný nesúhlasil so závermi J., že podstatný vplyv na zníženie únosnosti základovej škáry mala škodová udalosť z októbra 2006, pretože nie sú podložené dôkazmi. Zo záznamu žalobcu z 22.12.2005 je preukázané, že došlo po predposlednej vodovodnej havárii k prepadávaniu podláh, vznikli trhliny na stenách v šiestich miestach do 1 mm, zo záznamu z 20.4.2006 vyplývajú zistenia ďalších trhlín na budove vonkajších múrov do 1 mm, na základe čoho zadal žalobca úlohu vypracovať geologický prieskum. Žalobca však geologický prieskum nezrealizoval, zrealizoval ho až po ďalšej havárii (2.10.2006) v roku 2007, teda až v čase, keď dal budovu poistiť. Posudok J. nevenoval poškodeniam z predchádzajúcich zaplavení objektu pozornosť a označil ich za bezvýznamné, však všetky predošlé škodové udalosti mali rovnaký priebeh, po každej z nich došlo k popraskaniu stien až po určitom čase a tieto sa po určitom čase ustálili. Tak tomu bolo aj po poslednej havárii. Žalovaný ako protiargument predložil súdu prvej inštancie Odborné
stanovisko č. 168/2015 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len „USI“), podľa ktorého na celkovom poškodení, resp. jeho dôsledkoch sa podieľajú všetky škodové udalosti, pričom nemožno objektívne určiť poškodenia podložia základovej zeminy vplyvom jednotlivých škodových udalostí, keďže jeho stav nebol po škodových udalostiach skúmaný. Posudok konštatoval, že všetky škodové udalosti majú priamy súvis s poškodením objektu, pričom tento záver podporuje nielen expertízna správa O., ale aj posudok O.. U.. Podľa hodnotiaceho úsudku USI by podiel na škodovej udalosti z 2.10.2006 nemal byť väčší ako 1, pretože vznik trhlín nastal už po škodovej udalosti v roku 2001, najväčší rozvoj trhlín nastal po škodovej udalosti z roku 2003, rozvoj trhlín po škodovej udalosti v roku 2006 bol už v novembri 2007 vyhodnotený ako stabilizovaný. Ani jeden z posudkov predložených žalobcom posúdenie poškodenia základového podložia po škodových udalostiach nestanovil. Posudok O.. U. sa nezaoberal predchádzajúcimi škodovými udalosťami, ani skúmaním vzniknutých trhlín na fasáde objektu. Ako statik zisťoval stav podložia ako takého už po všetkých udalostiach, teda po celkovom poškodení základovej zeminy pod objektom. Po požiadavke žalobcu o stanovenie miery vplyvu škodovej udalosti v roku 2006 na celkovom poškodení objektu stanovil v posudku z marca 2008 podiel medzi 45% a 50%, ktorý odhadol bez použitia porovnávacej metódy. O.. U. v posudku uviedol tiež, že “statické poruchy murovaných stien objektu sú spôsobené odozvou konštrukcie budovy na deformácie a poruchy základovej pôdy. Prejavom týchto porúch sú nadmerné deformácie a pretvorenia
- trhliny a lokálne mechanické poškodenia. Tieto poruchy priamo súvisia so statickým chovaním nosnej konštrukcie a svojim vznikom ovplyvňujú statické pôsobenie nosného systému lokálne alebo celkovo“. Aj jeho ďalšie stanoviská jednoznačne potvrdzujú vplyv porúch základovej pôdy na vznik trhlín na budove, ktorým objektívne zisteným skutočnostiam, viditeľným v čase vykonania posudku J. nevenovala žiadnu pozornosť. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je jednoznačné, že na celkovom poškodení objektu mali vplyv všetky škodové udalosti. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím priznal žalobcovi viac, než sa v konaní domáhal. Žalobca totiž svoj nárok stanovil ako 50% podiel na ním predpokladaných nákladoch, ktoré vyčíslil na 300.061,08 eur, t. j. 150.030,55 eur. Keďže žalovaný plnil žalobcovi 25.834,86 eur, na súde uplatnil nárok 124.195,69 eur. S poukazom na následné plnenie žalovaného 11.072,08 eur, uplatňoval žalobca voči žalovanému finančné nároky vo výške 113.123,61. Keďže po začatí konania bol ustálený stav nevyhnutných finančných prostriedkov potrebných na znovunadobudnutie objektu vo výške 200.704,69 eur, 50% podiel činí 100.352,35 eur, čo po zohľadnení žalovaným uhradenej sumy 36.906,94 eur predstavuje (aj pri plnom úspechu žalobcu) sumu 63.445,41 eur a nie 113.123,61 eur. Súd prvej inštancie však na túto skutkovú okolnosť neprihliadol a priznal žalobcovi nárok vo väčšom rozsahu, než si ho uplatnil. Posudok J. nezistil skutkový stav veci dostatočne, naopak posudok USI, ktorý súd prvej inštancie neakceptoval, sa vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami majúcimi vplyv na poškodenie objektu a dospel k záveru, že podiel poslednej škodovej udalosti na celkovom poškodení objektu nemôže byť väčší ako 25%. Závery súdu prvej inštancie, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že vznik trhlín na fasáde budovy je priamo úmerný poškodeniu objektu vo vzťahu k predchádzajúcim menším haváriam sú preto v rozpore s predloženým dôkazmi. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že predchádzajúce havárie boli menšie, keď dôkazy o vážnom poškodení objektu boli žalovaným predložené (prepadnutie podláh, trhliny na fasáde, podlahách, vnútorných stenách, poškodenie nosných múrov, existujúce trhliny z predchádzajúcich období boli vo väčšom rozsahu, než po poslednej udalosti), nakoľko priebeh všetkých škodových udalostí bol rovnaký. Možno teda rozumne predpokladať, že vzhľadom na rozsiahlejšie škody na fasáde objektu už pred poslednou škodovou udalosťou, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poškodením základov objektu, ako aj na závery posudku O.. U., by geologický prieskum tieto poruchy podzemia budovy preukázal aj po predchádzajúcich haváriách, ak by žalobca takýto prieskum spracoval.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovaného uviedol, že v predmetnom spore nikdy nežiadal 50% celkových nákladov potrebných na opravu budovy, ale ide o konštrukciu, ktorú si vytvoril sám žalovaný vo viacerých častiach odvolania. V konaní žiadal 50% výlučne z konkrétne určeného rozpočtu vo výške 300.061,08 eur. Na tento rozpočet odkazuje nielen O.. E. U. v rámci Statického zhodnotenia, ale aj spoločnosť O. J., J..S..Z.. v rámci svoje Expertíznej správy. Žalobca predložil žalovanému pri likvidácii poistnej udalosti v roku 2007 rozpočet na opravu objektu, ktorého výška bola 300.061,10 eur. Tento rozpočet bol projektovaný na komplexnú rekonštrukciu objektu, zahŕňajúcu náklady súvisiace so škodovou udalosťou, ale aj iné, čo bolo dôvodom, že si žalobca uplatnil v žalobe náklady na opravu objektu len vo výške 50% z predloženého rozpočtu. V rámci rozpočtu určeného znaleckým posudkom na 189.425,74 eur išlo o vynaložené, ako aj predpokladané náklady na vonkajšie
fasádne práce na objekte súvisiace so škodovou udalosťou. Skutočnosť, že znalecký ústav použil inú metodiku výpočtu vzniknutých nákladov a vychádzal pri svojich zisteniach zo skutočne vynaložených nákladov a nezameral sa na prvotný plánovaný rozpočet na sumu 300.061,10 eur dostatočne v posudku zdôvodnil a vysvetlil. Závery znaleckého posudku, závery O.. E. U. a ani žiadne iné doklady s výnimkou správy spoločnosti O. J. J..S..Z.., neobsahujú potvrdenie skutočnosti, že vznik trhlín na fasáde objektu je priamo úmerný poškodeniu objektu. Takéto tvrdenia žalovaného nemajú podklad v ním uvádzaných dokumentoch. Kľúčový argument spoločnosti O. J. J..S..Z.. a žalobcu ohľadom určenia vplyvu škodovej udalosti na celkový stav objektu nevychádza zo žiadneho vzorca alebo výpočtu a preto je nesprávny a nepodložený akýmkoľvek právnym predpisom, technickým predpisom alebo praxou v stavebníctve. Zástupca O. H.. U. na jednej strane pred súdom tvrdil, že dôvodom nevypracovania vlastného geologického prieskumu bola skutočnosť, že „išlo o čas rok po udalosti, kedy nebolo možné určiť, čo bolo príčinou, teda nebolo možné určiť, či príčinou problémov bola voda z roku 2006, 2005, 2004...“; v rámci expertnej správy však na strane 9 uvádza: „ je možné odhadnúť vplyv havárie na ventile na poškodenie objektu v rozsahu 10% až 20%“, čo je podľa žalobcu navzájom odporujúce. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku voči obsahu znaleckému posudku J., žalovaný síce znaleckému posudku vytýkal nepresvedčivosť, avšak jeho dopracovanie nežiadal. Napriek tomu, že navrhol výsluch zodpovedného pracovníka ústavu, nepoložil mu žiadne doplňujúce otázky. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa obsahom Stanoviska K. Ž. žalobca uviedol, že ide o listinu, ktorá je bez podloženia akýchkoľvek dôkazov založená na mylnom predpoklade, že škodové udalosti sú rovnakej povahy a rozsahu, a že podiel každej z nich je 1/3, resp. 1 na celkovom stave objektu, čo je však rozpore s predošlým tvrdením, že rozdelenie vplyvu škodových udalosti na stave objektu nie je možné objektívne potvrdiť.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
8. Podľa ust. § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vznik práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia od poisťovne je podmienený existenciou platnej poistnej zmluvy a obsahom práv a povinností v nej uvedených a vyplývajúcich z právnych predpisov.
9. V prejednávanom prípade žalobca preukázal, že dňa 2.10.2006 došlo k havárii na prívodnom vodovodnom potrubí vo vodovodnej šachte v podbrání kúrie. Predmetná havária bola krytá majetkovými poistením na základe poistnej W. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 30.1.2004 a Všeobecných poistných podmienok čl. 1 bod 2. Žalovaný z tejto poistnej udalosti plnil pred podaním žaloby sumu 25.834,86 eur (na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.11.2008, po krátení poistného plnenia o 30% za neskoré hlásenie poistnej udalosti, č.l. 124). Po podaní žaloby žalovaný čiastočne prehodnotil svoj postup pri likvidácii poistnej udalosti a pôvodne krátenú časť poistného plnenia titulom neskorého hlásenia poistnej udalosti žalobcovi 3.11.2010 doplatil. Išlo o sumu 11.072,09 eur. Celkom tak žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti sumu 36.906,95 eur. Žalobca si v súdenom prípade (pred čiastočným späťvzatím žaloby v rozsahu plnenia žalovaného 11.072,09 eur) uplatnil voči žalovanému doplatok poistného plnenia vo výške 124.195,69 eur ako primerané náklady na znovuzriadenie novej veci v súvislosti s poistnou udalosťou, ktoré stanovil v rozsahu 50% z rozpočtu stanoveného na sanáciu celého poisteného objektu na sumu 300.061,08 eur. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 113.123,61 eur (po zohľadnením čiastočného plnenia zo strany žalovaného 11.072,09 eur), odvolávajúc sa pritom na závery znaleckého posudku J. M. J. T., Ústav súdneho znalectva, Č.. XX/XXXX, ktorý stanovil náklady vzniknuté v priamej a následnej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 2.10.2006 na 189.425,74 eur, nepriznal žalobcovi viac, ako sa v konaní domáhal. Pokiaľ ide o námietky žalovaného voči posudku J. Č.. XX/XXXX, tieto odborne nekonkretizoval a nevyužil ani možnosť položiť zástupcovi znaleckého ústavu otázky k namietanému znaleckého posudku na pojednávaní (hoci jeho výsluch sám navrhol). Zo záverov znaleckého ústavu J. vyplýva, že určiť škodové plnenie percentuálnym podielom na celkovom stave objektu nie je v súlade so znaleckými štandardami a odborný názor, že „jedine priamo preukázateľné náklady môžu byť vyjadrením miery a podielu na škodovej udalosti“. Skonštatoval tiež, že „škodové plnenie bolo navrhované percentuálnym
podielom z rozpočtu celkových sanačných prác objektu, čo nemá v ničom oporu...“ a preto pracoval s preukázateľnými hodnotami. V posudku tiež uviedol, že „rozpoznať a definovať podľa trhlín, či už ich veľkosti, dĺžky, tvaru na fasáde, ktoré sú po ktorej havárii by bolo nezodpovedné a nepreukázateľné, najmä ak znalec ani pri jednej havárii nebol. Znalec musí svoje tvrdenie odôvodniť, preukázať a zároveň jeho tvrdenia by mali byť preskúmateľné“. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na závery odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ide o závery vypracované na podklade v súdnom spise sa nachádzajúcich odborných posudkoch a vyjadrení), odvolací súd poukazuje na str. 9 tohto stanoviska, kde sa uvádza, že „po zhodnotení a analýze zadávateľom poskytnutých podkladov možno uviesť, že pokiaľ by sme predpokladali, že všetky poruchy na objekte by boli vo svojej povahe a rozsahu porovnateľné, potom podiel každej z porúch na objekte by predstavoval 1/3. Nakoľko však nie je možné kvantifikovať objem vody v predchádzajúcich škodových udalostiach (v roku 2001 a 2003), ani určiť stav a rozsah porušenia základových zemín po jednotlivých škodových udalostiach, nemožno takéto rozdelenie vplyvu na vznik poruchy objektívne potvrdiť. Na str. 10 svojho stanoviska však rozporne so svojim predošlým záverom ústav takýmto (podielovým) spôsobom svoj predpoklad škodovej udalosti, ktorá nastala dňa 2.10.2006, stanovil. Z uvedeného dôvodu tieto závery nemožno brať za smerodajné.
10. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v prejednávanej veci je predmetom poistenia historický objekt postavený začiatkom 19. storočia na pomerne rizikovom geologickom podloží Trnavskej tabuli. Svojim charakterom ide o špecifickú budovu, v stave primeranom jej veku, kde možno väčší rozsah vzniknutých škôd následkom škodovej/poistnej udalosti spôsobenej vodou a väčší rozsah nákladov na jej renováciu rozumne očakávať, najmä ak žalovaný tento historický objekt poistil na tzv. novú cenu. Únik vody v rozsahu cca. 200m3 prevažne do pivničných priestorov objektu s hlineným dnom nemožno porovnávať s dvomi predošlými lokálnymi poškodeniami vodovodného potrubia (2001, 2003), či už v priestoroch cukrárne, alebo na 1. nadzemnom podlaží (prasknutý vodovodný bojler). Rovnako tak nie je možné jednoznačne spätne odborne ustáliť, či vzniknuté trhliny na budove vznikli v príčinnej súvislosti s týmito dvomi predošlými škodovými udalosťami alebo následkom iných faktorov (išlo by o dohady). Keďže žalovaný uzatvoril poistnú zmluvu 30.1.2004, v čase po oboch škodových udalostiach z roku 2001 a 2003 a v čase existencie trhlín na objekte, je na mieste rozumne predpokladať, že tak urobil po dôkladnej obhliadke a analýze poisťovaného objektu. Žalovaný je totiž v poistno-právnom vzťahu osobou odborne spôsobilou. Podmienkou vzniku majetkového poistenia objektu nebolo predloženie geologického posudku podložia kúrie, ani statického posudku a uvedené odborné posúdenia si nedal vyhotoviť ani žalovaný pred uzatvorením poistnej zmluvy v roku 2004 (ak by tak urobil, s určitosťou by vedel, v akom technickom stave objekt vstupuje do poistenia). Za takéhoto skutkového stavu potom určiť mieru poistnej udalosti na celkovom stave objektu na báze akejsi pravdepodobnosti (odhadom) pomerne alebo percentuálne vo vzťahu k predošlým škodovým udalostiam, o ktorých príčinách a následkoch je pomerne málo vstupných informácii, nepovažuje ani odvolací súd za náležité. Pokiaľ ide o odvolateľom vytknutú numerickú chybu v znaleckom posudku Č..XX/XXXX (namiesto sumy 189.334,74 eur je v posudku nesprávne uvedená suma 189.425,74 eur), táto nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto sa ňou odvolací súd osobitne nezaoberal.
11. Žalovaný mal právnu možnosť odmietnuť poistné plnenie, pokiaľ by po poistnej udalosti dospel k preukázateľnému záveru, že mu žalobca pri uzatváraní poistenia uviedol vedome nepravdivé alebo neúplné a pre uzavretie poistenia podstatné odpovede ohľadom poisťovaného objektu (§ 802 ods. 2 Obč. zák.), preto nemôže s úspechom tvrdiť, že sporná škodová udalosť nie je udalosťou poistnou a že plnil nad rámec svojich povinností. Žalovaný svoju procesnú obranu nezaložil ani na skúmaní otázky, či žalobca skutočne dbal, aby poistná udalosť nenastala, resp. či po zistení rozsiahleho úniku vody z vodovodnej šachty do pivničných priestorov objektu vykonal všetky dostupné prevenčné opatrenia smerujúce k zmenšeniu následkov poistnej udalosti (§ 809 Obč. zák., § 415 Obč. zák.), ale pri určení výšky poistného plnenia sa sústredil na skúmanie akejsi „pravdepodobnosti“ pomeru následkov jednotlivých škodových udalosti na celkový stav objektu, teda na okolnosti, ktoré si mal exaktne ozrejmiť pred uzavretím poistnej zmluvy.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).