Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-163-2019.pdf
PDF · 81.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/163/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: M.. L. U., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., O. XXXX/X, proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV, Košice, so sídlom v Košiciach, Levočská 3, IČO: 00 216 666, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 15, o neplatnosť hlasovania a o neschválenie zmluvy o výkone správy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20. 02. 2019 č.k. 43C/232/2016-104 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II. (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zastavil konanie a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak po tom, ako žalobkyňa zobrala žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti hlasovania a neschválenia zmluvy o výkone správy, v celom rozsahu späť s odôvodnením, že predmetný byt odpredala, čím stratila aktívnu legitimáciu, keďže daný spor je viazaný výlučne na vlastníctvo k bytu. V danom prípade žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď ako prehlasovaná vlastníčka bytu sa domáhala, aby vo veci rozhodol súd. O trovách konania navrhla rozhodnúť v zmysle § 257 C.s.p. s prihliadnutím na osobitné okolnosti veci.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil konanie, nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť skôr, než začalo pojednávanie. Súhlas žalovaného so zastavením konania nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania.
4. O trovách konania súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p.
5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa majúce základ vo výnimočnosti procesnej situácie. Žalobkyňa sa domáhala ochrany svojho práva ako prehlasovaná vlastníčka v zmysle § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z., ktorá v priebehu konania previedla svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu na inú osobu, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28. 08. 2018 príslušným katastrálnym úradom. Za danej situácie, keď žalobkyňa prestala byť vlastníčkou predmetného bytu, stratil na význame aj ňou uplatnený nárok domáhať sa neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na O. X a dožadovať sa neplatnosti schválenia zmluvy o výkone správy. Zákon spomínané nároky totiž priznáva výlučne vlastníkovi bytu, preto pokračovanie v konaní by sa javilo ako nelogické a nedôvodné. Vzhľadom na
túto procesnú situáciu žalobkyňa zobrala žalobu späť a súd konanie zastavil. Hoci zastavenie konania nevyvolal svojím správaním žalovaný, teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na opísanú procesnú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne na daný prípad aplikoval ust. § 257 C.s.p. V prvom rade mal súd skúmať, či žaloba bola podaná proti vecne pasívne legitimovanému žalovanému, čo v danom prípade nebolo splnené. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal, že nie je v spore pasívne legitimovaným, preto navrhol žalobu zamietnuť. Nie je tiež správny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa stratila aktívnu vecnú legitimáciu prevodom vlastníckeho práva. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.
9. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonného ustanovenia súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania.
10. V danom prípade rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zastaveniu konania, preto správne súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené treba posudzovať podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému.
13. V danom prípade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá sa rozhodla v priebehu konania zobrať žalobu späť. Na zdôvodnenie späťvzatia žalobkyňa uviedla, že previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na inú osobu, preto stratila aktívnu legitimáciu v spore.
14. Niet pochýb o tom, že v danom prípade došlo k zastaveniu konania na základe procesného úkonu žalobkyne, ktorá sa rozhodla zobrať žalobu späť po tom, ako previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na inú osobu. Z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania jednoznačne žalobkyňa, keďže žalovaný žiadnym spôsobom neovplyvnil rozhodnutie žalobkyne zobrať žalobu späť. Navyše v tej súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, ktorá sa javí byť opodstatnená vzhľadom na argumenty uvedené žalovaným v tomto vyjadrení. Je preto otázne, čo bolo skutočným dôvodom späťvzatia žaloby a to aj napriek tomu, že žalobkyňa zobrala žalobu späť, keďže obrana žalovaného voči žalobnému návrhu sa javí ako opodstatnená.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalobkyňa, keďže nemožno konštatovať, že by sa tak stalo z dôvodu správania na strane žalovaného. Žalovanému preto vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
16. Súd prvej inštancie však v danom prípade pochybil, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru o tom, že žalovanému nepatrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, keďže existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. spočívajúce v procesnej situácii, ktorá nastala tým, že žalobkyňa previedla predmetný byt na inú osobu a tým stratila žaloba svoje opodstatnenie.
17. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.
19. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.
20. Odvolací súd nepovažuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 257 C.s.p., ktoré majú spočívať v tom, že z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu žalobkyňou na inú osobu, žalobkyňa stratila aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na inú osobu, nemožno považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorú by bolo potrebné zohľadniť pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, resp. žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Nejde totiž o takú náhodilu, resp. objektívnu skutočnosť, ktorú by žalobkyňa žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť. Žalobkyňa si totiž musela byť vedomá tej skutočnosti, že prebieha dané súdne konanie, v ktorom vystupuje v pozícii žalobkyni a v ktorom uplatňuje nároky voči žalovanému. Navyše v tej súvislosti nemožno prehliadnuť, že obrana žalovaného voči žalobe, ktorú uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril, ktorým je vyjadrenie k žalobe, kedy spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v spore, sa javí ako opodstatnená. Za takejto situácie nemožno uprieť žalovanému jeho nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, keďže tento sa odvíja z ust. § 256 ods. 1 C.s.p. za situácie, keď v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné ustáliť, že žalovanému v zmysle § 257 C.s.p. náhrada trov konania nepatrí.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).