Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. J. nar. XX. W. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matky Y. U., nar. X. R. XXXX, trvale bytom Š. Y. XXX/XX, A. W. Q., zastúpenej Y.. X. Y.. N. U. V., E., so sídlom E. T. H. X, A. W. Q. a otca X. J., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom L. XXX/X, A. W. Q., toho času bytom L. XX./XX, A. W. Q., zastúpenom R.. X. T., E. so sídlom E. R. XXX/XX, A. W., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -90 zo dňa 6. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výrokoch II. a III. nasledovne:

I. Otec X. J., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť na maloletého syna Y. J., nar. XX.XX.XXXX výživné, a to vo výške 100,-Eur mesačne, počnúc od 27.12.2018 so splatnosťou vždy do každého 10-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 27.12.2018 do 18.12.2019 vo výške 516 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Účastníci konania n e m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -90 zo dňa 6. mája 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) rozhodol nasledovne: I. Maloletý Y. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach, ako aj spravovať jeho majetok. II. Otec X. J., nar. XX.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletého syna Y. J., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 140,-Eur mesačne počínajú od 27.12.2018 so splatnosťou vždy do každého 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 27.12.2018 do 30.4.2019 v celkovej výške 394,50,- Eur je otec povinný zaplatiť v splátkach, a to po 20,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku. IV. V prevyšujúcej časti súd návrh na určenie výživného zamieta. V. Styk otca s maloletým synom Y. J., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje. VI. Otec je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100%.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že matka maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 27.12.2018 domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného otcovi, styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Otec maloletého v priebehu konania pred súdom prvej inštancie s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasil, s matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, styk s maloletým nežiadal upraviť.

1.2 Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „Zákon o rodine“), vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, prešetrením rodinných a sociálnych pomerov v mieste bydliska matky a maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka a vykonal dokazovanie tiež oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

1.3 Pokiaľ ide o zverenie maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia maloletého nie sú ani neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude oprávnená maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach; matka sústavnú a dôslednú osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu aj poskytuje, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Je nepochybné, že matka vo svojej domácnosti má vytvorené všetky podmienky pre priaznivý vývin dieťaťa, jeho zverenie do starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme. Otec maloletého pritom so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie styk otca s maloletým neupravoval a konštatoval, že rodičia sa v čase rozhodovania okresného súdu vedeli dohodnúť a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nenavrhovali.

1.4 Vo vzťahu k určeniu a výške výživného súd prvej inštancie zistil, že matka s maloletým dieťaťom bývajú v A. v X-izbovom byte u jej matky R. U., ktorá je vlastníčkou bytu. Matka s maloletým je na rodičovskej dovolenke, do XX.XX.XXXX bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur a prídavok na dieťa 24,34 Eur. Jej matka je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 296,-Eur. Náklady na bývanie predstavujú mesačné platby spojené s užívaním bytu vo výške 169,-Eur mesačne a inkaso 24,-Eur mesačne. Otec maloletého býva v X-izbovom prenajatom byte spolu so svojou matkou N. J. a maloletým bratom V. J., výška nájomného predstavuje podľa nájomnej zmluvy 390,-Eur mesačne. Od 01.03.2019 je zamestnaný v W. E. L. L. pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2019, ako obsluha strojov a zariadení. Základnú mesačnú mzdu má stanovenú na 624,-Eur brutto. Zo mzdy mal okrem stravného stanovené exekučné zrážky v sume 215,20 Eur. Predtým pracoval v spoločnosti T., L., kde dosahoval priemerný čistý príjem vo výške 639,-Eur mesačne. Matka ani otec iné vyživovacie povinnosti nemajú.

1.5 Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd vychádzal z pomerov na strane rodičov, veku a oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a rozhodol o určení výživného na sumu 140,-Eur mesačne. Poukázal na to, že náklady spojené s výživou maloletého dieťaťa (strava, oblečenie, hygiena, hračky, zdravotná starostlivosť) predstavujú sumu max. do 200,-Eur mesačne a zohľadnil tretinový podiel na výdavkoch bývania v domácnosti matky, kde podiel na jednu osobu predstavuje cca 64,-Eur mesačne. Opodstatnenými výdavkami maloletého dieťaťa je teda suma 264,-Eur mesačne. Uzavrel, že zárobkové možnosti a schopnosti sú na strane otca priaznivejšie ako u matky, je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa väčším podielom ako matka. Matka sa pritom o maloletého počas materskej dovolenky osobne stará, je odkázaná iba na príjem z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a výživného. Osobná starostlivosť o dieťa je postavená na roveň finančným plneniam. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, pracoval i pred aktuálnym zamestnaním, má možnosť svoj príjem zvýšiť, ide o prácu vykonávanú na zmeny, má nárok na rôzne príplatky. Podľa vlastnej výpovede pritom vyplatil exekúcie. Ak otec maloletého poukazoval na vysoké náklady na bývanie, okresný súd zdôraznil, že nájomcom bytu je podľa nájomnej zmluvy jeho matka N., ktorá má tiež povinnosť sa na nájomnom podieľať v polovičnej výške. Zároveň reálne existujú možnosti lacnejšieho nájmu bytov. Výživné na maloleté dieťa musí mať vždy prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.

1.6 Ak matka navrhovala určiť výživné aj za obdobie spätne pred podaním návrhu, a teda od narodenia dieťaťa, okresný súd takémuto návrhu nevyhovel, nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa. Okrem uvedeného v tomto smere konštatoval, že otec maloletého v čase narodenia dieťaťa prispel na jeho potreby vecným plnením, kúpou kočíka, postieľky a iných vecí, a preto v tejto časti považoval návrh matky za nedôvodný. Výživné tak určil odo dňa začatia konania (27.12.2018). Rozhodol i o dlhu na výživnom, pričom započítal plnenia otca, ktoré prispieval matke dobrovoľne. Dlh na výživnom otcovi vznikol za obdobie do 30. apríla 2019 v celkovej výške 394,50 Eur mesačne; nedoplatok na výživnom umožnil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,-Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd poukázal na ustanovenia § 52, § 57 a § 55 C.m.p. Konštatoval, že v civilnom mimosporovom konaní účastníci v zásade nemajú nárok na náhradu trov konania, s výnimkou uvedenou v § 55 C.m.p.. Právny zástupca matky uplatnil nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia a súd prvej inštancie považoval priznanie nároku na náhradu trov za odôvodnené vzhľadom na výsledok konania, ako aj osobnými a sociálnymi pomermi na strane matky maloletého dieťaťa. Uzavrel, že priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% zodpovedá zásadám civilného konania a princípu spravodlivosti.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby mu bolo určené výživné vo výške 70,-Eur mesačne, počnúc dňom 27.12.2018 so splatnosťou vždy 15-teho dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky maloletého. Za dôvodný považoval nedoplatok na výživnom vo výške 82,20 Eur, ktoré žiadal, aby mu súd povolil zaplatiť v splátkach 20,-Eur mesačne. Navrhol tiež, aby o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v C.m.p. a a Tvrdil tak, že súd prvej inštancie nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1 V podanom odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie neskúmal majetkové pomery matky dôsledne, nakoľko informácia o tom, že matka maloletého býva v byte patriacom jej matke je nepravdivá, byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXX na ul. U. Y. v A. W. Q. je vo vlastníctve Y. U.. (matky maloletého). Zároveň okresný súd podľa tvrdenia odvolateľa neprihliadol na skutočnosť, že matka maloletého bola v pracovnom pomere len minimálnu dobu v rokoch 2007 až 2009 a v roku 2016 deväť mesiacov. Od 01.12.2016 až do narodenia maloletého bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pokiaľ by pracovala v riadnom pracovnom pomere, vznikol by jej nárok na výplatu materskej dávky. Vlastnou nezodpovednosťou sa tak dostala do situácie, kedy jej nárok na výplatu materskej dávky nevznikol a poberá len rodičovský príspevok. Zdôraznil, že matka má vlastný byt, má možnosť pracovať, má väčšie šance uplatniť sa na trhu práce. Matka maloletého však pracovné návyky nemala a je podozrenie, že dieťaťom si chcela zabezpečiť lepší životný štandard.

2.2 Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane odvolateľa, zdôraznil, že s matkou a maloletým bratom žijú v nájomnom byte, kde platia mesačne 390,-Eur, ide o bežné nájomné za porovnateľný byt v A. W. Q.. Za absurdný považoval názor súdu, aby si prenajal byt vo A., a to aj vzhľadom na skutočnosť, že jeho matka aj on pracujú v A. W. a brat dochádza do V. do školy. Presťahovaním do iného mesta by sa zvýšili náklady a cestovné pre nich všetkých. Poukázal na zdravotný stav matky, jej práceneschopnosť, príjem a zvýšené náklady na stravovanie a lieky, ako aj náklady súvisiace so vzdelávaním jeho maloletého brata V.. Jeho samotné majetkové pomery sú skromné, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani iný majetok väčšej hodnoty. Vlastní len staré auto I. U., rok výroby XXXX, pričom s vlastníctvom motorového vozidla súvisia náklady spočívajúce v T., zákonom poistení a L.. Zároveň spláca splátky úveru mesačne 40,- Eur. Pri jeho príjme cca 630,-Eur mesačne mu na nevyhnutné náklady zostáva cca 70,-Eur. Nie je tak v jeho možnostiach a schopnostiach vyplácať matke výživné v čiastke 140,-Eur mesačne.

2.3 Otec maloletého zároveň poukázal na skutočnosť, že maloletému zakúpil kočík, detskú posteľ a vaničku; mal snahu po narodení dieťaťa kupovať plienky a iné potreby, matka to odmietla. Nenavrhla mu ani mimosúdnu dohodu o platení výživného. Jej konanie spočívajúce v podaní návrhu na súd bez toho, aby ho vopred oslovila, pokladá za konanie účelové, a preto sa mu javí nespravodlivé, že má

znášať trovy konania. Zdôraznil, že vlastnou vinou nespôsobil, že by maloletý bol bez finančnej pomoci, mesačne matke platil po 50,-Eur aj viac, v súčasnosti zasiela 70,-Eur.

2.4 K odvolaniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. W. Q., potvrdenie o návšteve školy V. J., záznamník chorého na cukrovku N. J., potvrdenie o príjme N. J., prepúšťaciu správu, potvrdenie o výške poistného za motorové vozidlo, splátkovú dohodu so spoločnosťou V. S. a L., ako aj potvrdenia o plnení vyživovacej povinnosti.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na dovtedajších vyjadreniach v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému považoval za primeranú vzhľadom na možnosti a schopnosti otca.

4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a matke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi v rozsahu 100%. V plnom rozsahu sa stotožnila s postupom okresného súdu, jeho rozhodnutím i odôvodnením.

4.1 Uviedla, že je pravdivé tvrdenie otca o tom, že byt, v ktorom býva, je v jej výlučnom vlastníctve, nadobudla ho darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2007. Ak by mal však súd prihliadnuť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti na vlastníctvo nehnuteľnosti, mal by rovnako ešte vo väčšej miere prihliadnuť na životný štýl otca, ktorý utráca množstvo zarobených peňažných prostriedkov na kúpu cigariet, pričom matka má vedomosť, že otec utráca peňažné prostriedky aj hraním hazardných hier. Podľa jej známych informácií si otec často požičiava peniaze od svojich kamarátov, čo môže mať súvis okrem iného aj s tým, že utráca peňažné prostriedky nerozvážnym spôsobom. Na správnosť záverov okresného súdu nemá vplyv tvrdenie otca, že odmietla jeho ponuku nasťahovať sa k nemu a žiť s ním v spoločnej domácnosti; konala však tak z toho dôvodu, že otec maloletého sa ku nej vždy správal ako ku slúžke. Ak mala odmietnuť nákup plienok a iných potrieb pre maloletého, k takejto situácii došlo iba raz, bezprostredne po rozchode s otcom maloletého, na základe čoho sa on vo vzťahu k jej osobe negatívne správal. Zo správania otca maloletého rovnako vyplývalo, že k žiadnej dohode s ním ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nebolo možné dospieť. Otec maloletého sa aj počas prebiehajúceho súdneho konania bránil uzavretiu rodičovskej dohody, keď neoblomne trval na tom, že v jeho možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu maloletého len sumou vo výške 50,-Eur mesačne. Aj z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania správne. Stav odkázanosti na výživu je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania podľa § 55 C.m.p. strane, ktorá mala v konaní úspech.

4.2 Pokiaľ otec maloletého v podanom odvolaní poukazoval na náklady súvisiace s výdavkami, ktoré má jeho brat V. J., k tomuto otec maloletého vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň zdôraznila, že aj jej matka R. U. má vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho má vysoké výdavky na lieky. Matka maloletého zároveň poukázala na vysoké náklady spojené s užívaním bytu na strane otca maloletého, otec by mohol znížiť svoje náklady na život tým spôsobom, že si nájde byt aj v inej lokalite mesta A.. Zároveň má matka vedomosť, že na úhrade nákladov spojených s nájmom sa vždy podieľala aj jeho matka, a to sumou cca 150,- až 200,-Eur mesačne. Vyjadrila sa tiež a polemizovala s ďalšími tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní. Zdôraznila, že v súčasnosti sa otec s maloletým stretáva len minimálne, vyživovaciu povinnosť neplní podľa rozsudku okresného súdu vo výške 140,-Eur mesačne, ale sumou, ktorú si sám určil, a teda vo výške 70,-Eur mesačne. Zároveň otec maloletého sa podľa vedomostí matky radí s kvalifikovaným právnikom, čo preukazuje, že má dostatok finančných prostriedkov.

4.3 V zmysle uvedeného považovala matka súdom stanovenú výšku výživného na sumu 140,-Eur mesačne za správnu, s poukazom na ustálenú súdnu prax. S prihliadnutím na výšku príjmu otca (640,-Eur) je stanovené výživné len vo výške 22% čistej mzdy otca, je neakceptovateľné, ak sa otcovi táto suma javí ako neprimeraná. Výživné vo výške 140,-Eur mesačne za súčasných majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov a maloletého dieťaťa zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa zásadám určovania výživného.

4.4 K podanému odvolaniu pripojila lekársku správu týkajúcu sa zdravotného stavu jej matky.

5. V ďalšom vyjadrení matka maloletého poukázala na prehľad plnení výživného, ktoré doposiaľ od otca maloletého obdržala, napriek tomu, že rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením, otec maloletého jej neprispieva sumou 140,-Eur mesačne a ďalšou sumou 20,-Eur mesačne, ale prispieva len sumou, ktorú si sám určil, t.j. 70,-Eur mesačne. Aj táto skutočnosť zakladá oprávnený dôvod na konštatovanie, že by bolo spravodlivé, aby otec bol zaviazaný povinnosťou jej nahradiť trovy právneho zastúpenia.

6. Otec maloletého v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na doposiaľ platené výživné za mesiace december 2018 až november 2019. Uviedol, že si nie je vedomý, že mal platiť súdom určené výživné aj v prípade, že voči rozsudku podá riadne a včas odvolanie, nevyplýva to z poučenia obsiahnutého v napadnutom rozsudku, on sám právne vzdelanie nemá. Platí však výživné podľa svojich možností a schopností, maloletému tiež kupuje stravu, plienky, oblečenie a hračky. Opakovane poukázal na výšku nájomného, ktoré v súčasnosti platí sám, nevyhnutné náklady na dopravu do zamestnania a potrebuje tiež peniaze aj na stravu, oblečenie, hygienické potreby a potreby do domácnosti. Ak by platil súdom určené výživné, nedokázal by zabezpečiť v plnom rozsahu svoje nevyhnutné náklady, v dôsledku čoho by spolu s rodinou prišiel o bývanie. Má záujem stretávať sa s maloletým, brať si ho do svojej domácnosti, matka maloletého mu však syna odmieta dávať, neumožňuje mu okrem krátkych stretnutí na ulici, aby sa o neho staral a trávil s ním čas ako jeho otec. Aj z uvedeného dôvodu sa mu javí za nespravodlivé, aby bol zaviazaný k výživnému vo výške, ktoré nie je schopný zabezpečiť bez finančnej ujmy a pokladá za nespravodlivé, aby bol zaviazaný k plateniu trov konania. To aj z dôvodu, že matke dieťaťa poskytol plnenie ešte pred narodením maloletého a následne stále na výživu maloletého prispieva.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia a (ďalej v texte aj „C.m.p.“). V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu otca a nové dôkazné návrhy s prihliadnutím na ustanovenie C.m.p. krajský súd vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie je v časti dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa zmenil.

8. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených a naďalej mala zato, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne pomery na strane otca, ktorý je nemajetný a ktorého jediným majetkom je motorové vozidlo v zostatkovej hodnote cca 500 Eur. Zdôraznila, že otec maloletého do zamestnania dochádza, má náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla. Zároveň poukázala na skutočnosť, že matka maloletého bola dlhodobo nezamestnaná, čím si sama spôsobila, že poberá len rodičovský príspevok a nie materský príspevok. Otec maloletého dobrovoľne uznal otcovstvo, po narodení dieťaťa prispel, resp. zabezpečil výbavičku. Na výživu maloletého prispieva; výživné vo výške 140 Eur však nezodpovedá jeho možnostiam. Poukázala na súčasnú nezamestnanosť matky otca maloletého, ktorá s ním a jeho maloletým bratom žije v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania uviedla, že matke maloletého trovy nevznikli; bol jej pridelený právnik prostredníctvom Centra právnej pomoci. Matka pritom nemala tendenciu sa s otcom maloletého na výživnom dohodnúť, resp. absolvovať mediáciu, z čoho by vyplývali nepomerne nižšie náklady.

8.1 Právny zástupca matky na pojednávaní zotrval na dovtedajších stanoviskách, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti potvrdil a matke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konkrétnostiach poukázal na skutočnosť, že otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je rovnako ako on účastníčkou nájomnej zmluvy; polovicu nájomného by tak mala znášať aj ona. Už toto plnenie matky otca na nájomnom vytvára otcovi priestor na výživné vo výške 140 Eur mesačne. Zároveň podľa vedomostí matky otec už do zamestnania nejazdí svojím autom ale s kolegom, výdavky na PHM v konaní nepreukázal. Otec maloletého rezervy na prispievanie na výživu maloletého má; 195 Eur predstavuje polovicu nájomného, ktoré by mala platiť jeho matka, 70 Eur je suma, ktorá mu podľa jeho vlastných vyjadrení ostane a 77 Eur je suma, ktorá spočíva v nepreukázaných nákladoch na PHM. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania právny zástupca matky poukázal rovnako na skutočnosť, že otec maloletého mal určite vedomosť o predbežnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a napriek tomu otec maloletého od rozhodnutia okresného súdu výživné neplatil vo výške 140 Eur mesačne. Matka maloletého pritom návrhu na vykonanie exekúcie predbežne vykonateľného rozsudku nepodala; otec maloletého sa jej vyhrážal trestným stíhaním, pokiaľ by tak spravila.

8.2 Kolízny opatrovník na pojednávaní považoval súdom priznané výživné vo výške 140 Eur mesačne za primerané a v záujme maloletého dieťaťa; navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom otca, ktorý vyjadril ochotu prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne s tým, že uviedol, že na platenie vyššieho výživného nemá. Pokiaľ chodí do práce s kolegom, na cestovné musí prispievať; vo vedení motorových vozidiel sa s kolegom striedajú, vzájomne si prispievajú. Naďalej je zamestnaný v W. E. L. L. L. má rovnaký príjem cca 640 Eur mesačne. Jeho príjem sa od januára zmení, pôjde rapídne dole v dôsledku prechodu na trojzmennú prevádzku. V súvislosti s užívaním bytu uviedol, že nájomné platí výlučne on, matka je nezamestnaná, chorá a stará sa o jeho maloletého brata. Jeho matka vdovský dôchodok nepoberá, matka s otcom boli rozvedení, žili však v spoločnej domácnosti. Okrem nájomného v súčasnosti nemá žiadne pravidelné mesačné výdavky, v nájomnom je zahrnuté aj platenie energií. S maloletým sa stretáva málo, u neho v domácnosti syn ešte nebol. Ak právny zástupca poukazoval na možnosť zamestnať sa v mieste bydliska otec maloletého uviedol, že v závodoch v A. prepúšťajú, dostával by menej ako má súčasný príjem.

9.1 Matka maloletého na pojednávaní pred odvolacím súdom považovala okresným súdom určené výživné za primerané; dieťaťu poskytuje stravu, sú potrebné náklady na plienky, hračky a lieky. Maloletý je zdravý, vedený v detskej ambulancii Y.. F., špecializované ambulancie nenavštevuje. Od narodenia bol raz chorý, bral jedenkrát antibiotiká, v súčasnosti berie sirup na imunitu. Doposiaľ mala náklady na lieky pre maloletého vo výške 20 Eur. Pokiaľ ide o oblečenie nejaké veci na maloletého dostala od známych, teraz mu už oblečenie kupuje. Maloletý bol kojený štyri mesiace, v súčasnosti mu stravu kupuje. Chlapcovi kúpila odrážadlo (25 Eur), nejaké hračky a knižky. Plienky pre maloletého stoja 11 Eur, jedno balenie vydrží asi mesiac. V súčasnosti za plienky platí asi 20 Eur mesačne. Pokiaľ ide o jej matku táto s ňou žije v spoločnej domácnosti, je onkologický pacient, trpí aj inými chorobami. Je pravdou, že naposledy bola zamestnaná len v rokoch 2007-2008; pred narodením maloletého pomerala len dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Je vyučená cukrárka, pečením zákuskov si neprivyrába. Zdravotné problémy nemá, len bežné choroby, lieky užíva len keď je chorá.

9.2 Odvolací súd z listín predložených účastníkmi konania zistil, že matka otca trpí cukrovkou, v mesiaci 3/2019 bola práceneschopná; v období od 22.5.2019-24.5.2019 bola hospitalizovaná. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Banská Štiavnica, stará matka maloletého zo strany otca je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.12.2019. Otec maloletého potvrdením k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX (V.) preukázal výšku poistného motorového vozidla. Predložil splátkovú dohodu so spoločnosťou V. S. E., podľa vlastného vyjadrenia však v čase rozhodovania odvolacieho súdu pravidelné výdavky okrem nájomného nemá.

9.3 Z lekárskej správy predloženej matkou maloletého odvolací súd zistil zhoršený zdravotný stav starej matky maloletého zo strany matky. Matka preukázala náklady súvisiace so stravovaním maloletého, nákupom oblečenia, hračiek, liekov, mlieka a plienok pokladničnými dokladmi

9.4 Rodičia maloletého zhodnými vyjadreniami preukázali, že otec maloletého od jeho narodenia na jeho výživu prispel sumami nasledovne: december 2018: suma 50 Eur; január 2019: suma 50 Eur; február 2019: suma 50 Eur; marec 2019: suma 30 Eur; apríl 2019: suma 50 Eur; máj 2019: suma 50 Eur; jún 2019: suma 70 Eur; júl 2019: suma 70 Eur; august 2019: suma 70 Eur; september 2019: suma 70 Eur; október 2019: suma 70 Eur; november 2019: suma 70 Eur.

10. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na odvolacie dôvody a skutočnosti zistené v rámci dokazovania v odvolacom konaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je v časti dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nekriticky a bez výhrady akceptoval matkou maloletého vyčíslené mesačné náklady súvisiace so starostlivosťou maloletého, vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca ako povinného z výživného nedostatočne vzhliadol na bežné životné náklady, ktoré otec má a nedostatočne prihliadol na životnú úroveň oboch rodičov, ktorá nie je ničím nadštandardná a nie je vysoká. 10.1 Okresný súd konal o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okrem určenia výživného a jeho výšky a rozhodnutia o nedoplatku na výživnom súd prvej inštancie rozhodoval aj o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov. V tomto smere postupoval správne, keď po zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú a nezabezpečujú starostlivosť

o maloletého, tohto zveril po súhlasnom stanovisku otca do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie zároveň správne styk otca s maloletým neupravil, tento ponechal na dohode rodičov, úprava styku otca s maloletým nebola rodičmi v konaní pred súdom prvej inštancie žiadaná. Výroky rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov a o úprave styku odvolaním napadnuté neboli. Odvolací súd však konštatuje, že styk otca s maloletým sa nerealizuje v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre nadviazanie intenzívneho vzťahu otca s maloletým a jeho prehlbovanie, čo v budúcnosti, pokiaľ nedôjde k náprave, môže viesť k súdnej úprave styku s maloletým. Je na rodičoch maloletého, aby vzájomne svoje postavenie rodiča akceptovali a pri stretávaní otca s maloletým akceptovali právo maloletého dieťaťa na pravidelný a rovnocenný styk s oboma rodičmi a právo každého rodiča podieľať na sa výchove maloletého dieťaťa.

11. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, v zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci, vzhľadom na vek dieťaťa, je nespochybniteľné, že maloletý vo veku jedného roka (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) nie je schopný sám sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu trvá. V každom prípade vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu vzniká narodením; čo znamená, že v danom prípade otec (ktorý s maloletým nežije v spoločnej domácnosti), bol povinný na jeho výživu prispievať odo dňa jeho naridenia.

11.1 V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o určenie alebo vyživovacej povinnosti rodiča musí súd skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby (pod ktorými sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením ako aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb) ako i odôvodnené potreby osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11.2 Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého spolu nežijú, matka maloletého po narodení dieťaťa nemienila žiť s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, po narodení dieťaťa vzájomný partnerský vzťah ukončili, každý z rodičov žije v samostatnej domácnosti, ktorú finančne zabezpečujú prevažne z vlastných zdrojov. Aj keď v domácnosti oboch rodičov žijú staré matky maloletého, z vykonaného dokazovania vyplýva, že na nákladoch takýchto domácností sa nepodieľajú v rovnocennom pomere s matkou, resp. otcom maloletého, a to najmä v dôsledku vyššieho veku, sociálnej situácie a zdravotného stavu, ktoré obom starým matkám znemožňuje rovnocenne sa podieľať na nákladoch domácnosti, v ktorej žijú.

11.3 Výška vyživovacej povinnosti je okrem odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa limitovaná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zistil pravidelný mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške cca 640 Eur mesačne. Okresný súd však nevzhliadol dostatočne na majetkové pomery otca, ktorý, aj keď je zamestnaný, žiadny majetok otca významnej hodnoty však v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v konaní pred odvolací súdom nebol zistený a matkou maloletého nebol v konaní ani tvrdený. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediným majetkom otca, užívajúceho byt prostredníctvom nájomného vzťahu, je staršie motorové vozidlo, používané otcom prevažne na dopravu do zamestnania, ktoré vykonáva mimo miesta trvalého bydliska. Z predložených dôkazov vyplýva, že prevažnú časť svojho príjmu otec maloletého spotrebuje platením nájomného, po zaplatení ktorého mu mesačne ostáva na ostatné bežné životné náklady suma cca 250 Eur. Odvolací súd súhlasí s tvrdením matky maloletého, že na nákladoch domácnosti, najmä pokiaľ ide o nájomné, by sa mala podieľať aj jeho

matka. Nemožno však nepostrehnúť skutočnosť, že táto v čase rozhodovania odvolacieho súdu je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v domácnosti otca maloletého žije aj jeho maloletý brat. Ak keď v tomto smere otec maloletého vyživovaciu povinnosť nemá (resp. vyživovacia povinnosť na maloleté deti predchádza vyživovacej povinnosti otca maloletého voči svojej matke), po úmrtí svojho otca má otec maloletého aspoň morálnu povinnosť pomáhať svojej nezamestnanej matke a maloletému bratovi. V konaní nebolo preukázané, že by otec maloletého mal možnosť získať také bývanie, ktoré by významným spôsobom pre účely výživného ovplyvnilo jeho disponibilné zdroje, s prihliadnutím na náklady súvisiace s dochádzaním do zamestnania. Odvolací súd tak neprihliadol ani na tvrdenie právneho zástupcu matky, ktorý zdôraznil, že otec náklady na PHM nepreukázal. Je totiž nesporné, že otec maloletého je zamestnaný v A.i, mimo miesta trvalého bydliska (A. W.. Za účelom dosahovania príjmu tak nesporne vynakladá určité výdavky spojené s dochádzaním do zamestnania, či už prostredníctvom nákupu PHM, platenia cestovného prostredníctvom hromadnej dopravy, prípadne prispievaním inej osobe, s ktorou do zamestnania dochádza. Vysvetlenie, ktoré vo vzťahu k dochádzaniu do zamestnania poskytol na pojednávaní otec, je prijateľné a uveriteľné; zodpovedá obvyklému podieľaniu sa na cestovných nákladoch spojených s dochádzaním do miesta výkonu práce. Vo vzťahu k prípadnej zmene zamestnania nespojenej s denným dochádzaním odvolací súd uvádza, že otca nemožno považovať za osobu, ktorá by sa zamestnaniu vyhýbala a bol by zamestnaný len občasne. Je aj v jeho záujme, aby dosahoval čo najvyšší príjem. Nebolo preukázané, že by otec maloletého svoje zamestnanie zmenil na neprospech jeho príjmových pomerov. V konečnom dôsledku nebolo preukázané, že je v možnostiach otca, s prihliadnutím na jeho vzdelanie, osobné a sociálne pomery, dosahovať vyšší príjem a otec maloletého by sa takémuto zamestnaniu vyhýbal, resp. že by pracovnú ponuku s vyšším príjmom neakceptoval.

11.4 Naproti tomu odvolací súd zistil, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú v takom rozsahu, ako ich konštatoval v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Matka maloletého náklady na maloletého v písomnom vyjadrení vyčíslila na 200 Eur mesačne, z toho 50 Eur mesačne na plienky, 30 Eur mesačne na lieky, 30 Eur mesačne na oblečenie a obuv, 40 Eur mesačne na stravu, 20 Eur mesačne na hračky a 30 Eur mesačne na drogériu. Uvedené náklady minimálne v rozsahu nákladov na plienky, lieky a hračky odôvodneným potrebám maloletého nezodpovedajú. Dieťa je síce vo veku 1 rok ešte plienkované, podľa vlastného vyjadrenia matky maloletého na pojednávaní pred odvolacím súdom balík plienok za 11 Eur v súčasnosti postačuje na jeden mesiac. Maloletý je od narodenia zdravý, v špecializovanej ambulancii nie je sledovaný, iba jeden krát od narodenia mal ošetrujúcim lekárom predpísané antibiotiká, suma 30 Eur mesačne za lieky tomuto zdravotnému stavu nezodpovedá. Pri potrebe zabezpečiť maloletému dieťaťu hračky je zároveň nevyhnutné prihliadnuť na životnú úroveň rodičov, ktorej nákup detských hračiek pre dieťa vo veku do jedného roka vo výške 20 Eur mesačne nezodpovedá. Sociálna situácia, v ktorej sa matka maloletého, pred narodením dieťaťa dlhodobo nezamestnaná, ocitla, a ani sociálna situácia otca, takéto výdavky na hračky neodôvodňuje, je namieste, aby rodičia maloletého, najmä jeho matka využila aj iné možnosti (známi, rodina) pre zabezpečenie týchto potrieb maloletého dieťaťa.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je v časti dôvodné, súdom určené výživné nezodpovedá celkom kritériám pre určenie výživného podľa ustanovenia a . Dieťa má nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na životnej úrovni rodičov; v konaní nebola zistená taká životná úroveň otca, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, ktorá by súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 140 Eur mesačne odôvodňovala.

12.1 S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na jeho životnú úroveň, zodpovedá výživné vo výške 100 Eur mesačne, ktoré odvolací súd, meniac napadnuté rozhodnutie okresného súdu, priznal odo dňa podania návrhu na začatie konania. Odvolací súd neakceptoval matkou vyčíslené náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa, najmä pokiaľ ide o náklady na plienky, zdravotné potreby a lieky a hračky pre maloletého. Prihliadol tiež na sociálny status otca, ktorý je síce zamestnaný a dosahuje stály príjem, ktorého podstatnú časť však minie pre zabezpečenie svojho bývania a bývania svojej rodiny, ktorá je určitým spôsobom na zabezpečenie takéhoto bývania otcom odkázaná. Odvolací súd tiež prihliadol tiež na nemajetnosť otca, v konaní nebol zistený taký jeho majetok, ktorý by iný záver ohľadne jeho majetnosti odôvodňoval.

12.2 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o výšku výživného, zmenil aj závislý výrok o dlhu na výživnom. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletého je podľa tohto rozsudku platiť výživné od 27.12.2018 (odo dňa podania návrhu) vo výške 100 Eur mesačne, do dňa vyhlásenia rozhodnutia mal zaplatiť výživné vo výške 1216 Eur (100 Eur za každý kalendárny mesiac v roku 2019 a 16 Eur ako pomernú časť výživného za december 2018), zo zhodne preukázaného prehľadu výživného vyplýva, že na výživnom zaplatil k rukám matky výživné celom vo výške 700 Eur. Dlh na výživnom tak predstavuje sumu 516 Eur, ktoré odvolací súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd nepovolil otcovi zaplatenie dlhu v splátkach z dôvodu, že časť uvedeného dlhu na splatnom výživnom si otec maloletého spôsobil sám tým, že napriek predbežnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, plnil vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 70 Eur mesačne.

13. Odvolací súd meniac rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výške výživného a vo výroku o dlhu na výživnom odo dňa narodenia dieťaťa sám rozhodol o nároku na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ súd prvej inštancie matke maloletého nárok na náhradu trov konania priznal, závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nezodpovedajú úplne dikcii ustanovenia C.m.p., podľa ktorého súd môže trovy konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pod okolnosťami prípadu však nemožno rozumieť len a výlučne úspech a neúspech v konaní. neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení vo otázke náhrady trov konania; nie je prípustné (nad rámec ustanovení až C.m.p.) aplikovať v mimosporových veciach (o akú ide v prejednávanom prípade), zásady platné v sporovom konaní, medzi ktoré patrí zásada úspechu. V konaní upravenom platí zásada, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov nemá, ak C.m.p. neustanovuje inak; výnimky sú uvedené v až C.m.p.; a v prejednávanej veci nemožno aplikovať.

13.1 Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by so strany otca maloletého ako osoby povinnej platiť výživné došlo k úplnému odmietnutiu plnenia rodičovských povinností k maloletému vrátane platenia výživného, resp. že by z jeho strany došlo k odmietnutiu otcovstva; zo súdneho spisu vyplýva, že k určeniu otcovstva došlo už pred narodením dieťaťa (Zápisnica o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov k dieťaťu doposiaľ nenarodenému). Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že otec maloletého po jeho narodení prispel k zakúpeniu (resp. sám zakúpil) časť výbavičky; na výživu maloletého pravidelne prispieval. Len skutočnosť, že medzi rodičmi maloletého nedošlo k dohode o výške výživného (matka navrhovala 200 Eur mesačne, otec pôvodne súhlasil s výživným vo výške 50 Eur mesačne) aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. neodôvodňuje. Podaniu návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, podanému prakticky bezprostredne po narodení dieťaťa (do jedného mesiaca od jeho narodenia) nepredchádzal pokus rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa dohodnúť. V konečnom dôsledku otec maloletého v podstatnej časti návrhu - so zverením maloletého do starostlivosti matky - súhlasil, o úpravu styku s maloletým nežiadal.

13.2 Ani skutočnosť, že matka maloletého pred narodením dieťaťa bola v hmotnej núdzi a poberala štátne sociálne dávky a po narodení dieťaťa je jej jediným príjmom rodičovský príspevok a prídavok na maloleté dieťa, sama o sebe nárok na náhradu trov konania neodôvodňuje. Pokiaľ matka maloletého bola v konaní zastúpená právnym zástupcom určeným jej príslušným centrom právnej pomoci, je zrejmé, že jej samej nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by platila. Aj z vyčíslenia trov konania realizovaného centrom určeným právnym zástupcom po rozsudku súdu prvej inštancie (1.582,44 Eur) vyplýva, že v takomto prípade by priznanie trov právneho zastúpenia (v uvedenej výške) bolo v priamom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa; trovy právneho zastúpenia by predstavovali prakticky 100% okresným súdom priznaného ročného výživného.

13.3 Pokiaľ právny zástupca na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že otec maloletého neplnil svoju vyživovaciu povinnosti podľa (predbežne) vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd na túto skutočnosť prihliadol pri stanovení splatnosti dlhu na výživnom, ktorý vznikol od narodenia dieťaťa do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu.

13.4 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. odôvodňovali. Aplikácia zásady úspechu vo veci nemôže byť samostatným dôvodom na priznanie náhrady trov konania, musia existovať (iné) konkrétne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. A ako z vyššie uvedeného vyplýva, v danom prípade by priznanie nároku na náhradu trov konania matke, ktorej samej žiadne trovy účasťou v konaní nevznikli, bolo s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa aj nespravodlivé

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).