Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/121/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ C. Z., trvale bytom B., ul. XX. R. XX/XX, a 2/ R. Z., trvale bytom B., ul. XX. R. XX/XX, o zaplatenie 15.229,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. apríla 2019, č.k. -165, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.192,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo dlžnej sumy od 24.06.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 15.229,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.06.2017 do zaplatenia zo sumy 9.147,01 eur, ako i nároku na náhradu trov konania. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere, ktorou im poskytol úver na bývanie vo výške 22.000 eur za dohodnutých podmienok. Súd konštatoval, že svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa a nasl. , avšak vzhľadom na postavenie žalovaných bol toho názoru, že na predmetnú zmluvu dopadá aj o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „“), aj keď ide o úver na bývanie a nejde o spotrebiteľskú zmluvu podľa , avšak podľa cit. zákona sa vzťahuje na úver ustanovenie cit. zákona, a preto okrem predpísanej formy predpisuje tento zákon aj obsahové náležitosti zmluvy. Súd posúdil, že v zmluve sa síce nachádzal údaj o výške splátky 238,82 eur a termíne jej splatnosti k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, avšak nie je s presnosťou uvedené, aká časť istiny, úrokov a iných poplatkov je zahrnutá v každej jednotlivej splátke. Okrem toho mal súd za zrejmé, že v danej veci veriteľ zahrnul do výšky splátky aj sumu poplatku za poistenie 3,49 eur. V zmluve tiež podľa súdu absentovala RPMN a celkové náklady spojené s úverom, tak ako definuje . Pokiaľ chcel veriteľ platne dojednať poistenie a toto zahrnúť do splátky, mal uvedené jasne a zrozumiteľne uviesť v základných údajoch úveru a s presnosťou určiť, čo tvoria celkové náklady spojené s poskytnutím úveru a aká je výška splátky len čistého úveru bez poistenia a aká suma splátky tvorí poistenie. Úver preto súdu považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle , . Z uvedeného dôvodu, keďže úver považoval súd za bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 22.000 eur a sumou zaplatených splátok 13.807,51 eur, t.j. sumu 8.192,49 eur. V tejto časti bol návrh žalobcu dôvodný, preto mu súd vyhovel a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Žalobcovi priznal súd i úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy s poukazom na ost. 2 a

nariadenia vlády č. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Súd vzhľadom k tomu, že obe strany v konaní teda mali takmer rovnaký úspech ako neúspech, rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku, jeho výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Poukázal na §, ods. 1, . Z uvedeného mal za zrejmé, že súd nesprávne právne posúdil predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými, nakoľko subsumoval tento právny vzťah pod ustanovenia , ktorý v negatívnym taxatívnym výpočtom vylučuje aplikáciu tohto zákona na daný právny vzťah. Rovnako nesprávne súd použil cit. zákona, nakoľko je nesporné, že postupcom - veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá je bankou v zmysle o bankách a nie je iným veriteľom podľa vyššie citovaného ustanovenia. Bol preto názoru, že sa nie je možné stotožniť s odôvodnením súdu ohľadom použitia ustanovení . Preto pokiaľ v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, táto skutočnosť nespôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť uviedol, že zo strany žalovaných nebola nijakým spôsobom spochybnená skutočnosť, že úver bol poskytnutý na účel uvedený v zmluve. Poukázal v tejto súvislosti na . Vzhľadom na uvedené je potrebné jeho tvrdenia, ktoré zo strany žalovaných neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Z predložených dôkazov je zrejmé, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zdôraznil, že pri posudzovaní náležitosti zmluvy nemožno vychádzať z ustanovení , nakoľko sa predmetný zákon na daný prípad nevzťahuje. Žiadal preto odvolací súd, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho v tejto časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne žalovaní nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a 380 ods. 1 (ďalej ako „“) v napadnutej časti výroku II., bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa v spojení s zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok I. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku odvolanie nebolo podané, a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Medzi odvolacie dôvody ( ) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

7. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

8. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.

9. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie aplikoval na predmetnú zmluvu o úvere , nakoľko bol tej mienky, že napriek tomu, že išlo o úver na bývanie a nešlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa , tak podľa cit. zákona sa vzťahuje

na predmetný úver aj § 9 ods. 2. Následne súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver pre absenciu zákonných náležitostí vyžadovaných § 9 cit. zákona podľa § 11 ako bezúročný a bez poplatkov, a preto uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (istinou) 22.000 eur a sumou uhradenou žalobcovi vo výške 13.807,51 eur, t.j. sumu vo výške 8.192,49 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal i uplatnený úrok z omeškania.

10. Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (07.03.2013) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

12. Podľa spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

13. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v , a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r); za iného veriteľa sa nepožuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

14. Podľa na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, , <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 9 a 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a tohto paragrafu.

15. Predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril právny predchodca žalobcu, banka Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanými 1/ a 2/. V zmluve v časti druh úveru sa deklaruje „úver na bývanie“, účelom úveru je „kúpa bytu“. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.04.2013, konečná splatnosť úveru je dňa 15.10.2023 (teda doba splatnosti presahuje desať rokov). V časti zmluvy I., bode 2. je uvedená podmienka poskytnutia úveru po splnení viacerých podmienok, o.i. uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným.

16. Na základe citovaných právnych predpisov a posúdení predmetnej úverovej zmluvy je nutné dať za pravdu odvolateľovi, že sa nevzťahuje na predmetný právny vzťah sporových strán. Je tomu tak preto, že podľa upravuje konkrétne právne vzťahy súvisiace iba so spotrebiteľským úverom (práva a povinnosti súvisiace s jeho poskytovaním, náležitosti zmluvy, atď.), pričom v cit. zákona je negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru, teda ktoré konkrétne úvery sa nepovažujú za spotrebiteľský úver. Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov a ktorého účelom je nadobudnutie nehnuteľnosti, podľa písm.

c) a d) cit. zákona sa nejedná o spotrebiteľský úver, a preto § 1 ods. 1 vylučuje použitie tohto zákona na predmetný právny vzťah (teda ak sa v danej veci jedná o úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, nemožno aplikovať zákon, ktorý upravuje spotrebiteľské úvery). Citovaný zákon sa však vzťahuje i na úvery, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, a na iných veriteľov, a to podľa § 24, avšak len v obmedzenom rozsahu, taxatívnym výpočtom konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere. Na účely cit. zákona však zákonodarca vymedzil v § 2 písm. c), kto sa rozumie iným veriteľom, pričom stanovuje i to, že sa ním nepovažuje (okrem iných) banka. Nakoľko úver bol žalovaným poskytnutý právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá je bankou (teda nie je „iným veriteľom“ v zmysle cit. zákona), je vylúčené aj zúžené použitie cit. zákona podľa cit. zákona na predmetný úver. Na základe uvedeného treba uzatvoriť, že na daný právny vzťah je vylúčená aplikácia podľa a i zúžená aplikácia podľa . Preto ak súd prvej inštancie aplikoval na daný úver , postupoval nesprávne, čím sa stali i jeho závery mylnými. Uvedené vedie preto odvolací súd k úsudku o potrebe zrušenia rozhodnutia v napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania nakoľko, ako bolo konštatované vyššie, chybný postup súdu prvej inštancie by nemal naprávať súd vyššej inštancie (a to i vzhľadom na dvojinštančnosť konania).

17. Na základe vyššie uvedených argumentov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a vec podľa a v spojení s vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec v zrušenej časti opätovne prejednať a rozhodnúť, a to s prihliadnutím na právne závery odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).