Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-182-2014.pdf
PDF · 138.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky Y. P., A. XX.X.XXXX, W. Q. L. A. A. J.. Č.. XXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené F. U., A. XX.X.XXXX, S. W. Q. L. A. M. J.. Č.. XXX a maloletým deťom 1/ A. P., A. XX.X.XXXX, X/ X. P., A. XX.X.XXXX, O. P., A. XX.X.XXXX Y. Q. P., A. XX.X.XXXX, detí zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, v konaní o určenie rodičovstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že F. U., narodený XX. U. XXXX, je otcom maloletých detí A.D. P., A. XX.X.XXXX, X. P., A. XX.X.XXXX, O. P., A. XX.X.XXXX Y. Q. P., A. XX.X.XXXX, narodených z matky Y. P., H. S., A. XX. U. XXXX. G.. Súd zveruje maloletú A. P., maloletú X. P., maloletú O. P. a maloletú Q. P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. III. Otec maloletých detí je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 21.5.2014 do 15.12.2019 pre každé dieťa v sume 1808,98-eur súd p o v o ľ u j e otcovi splatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých , pod stratou výhody splátky. V. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje. VI. Navrhovateľke súd náhradu trov konania oproti Pavlovi U. nepriznáva. VII. Štátu súd od F. U. priznáva nárok a náhradu trov konania vo výške 100,-eur. VIII. Súd priznáva znalcovi z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA P.. U. P. náhradu trov konania v sume 370,16-eur, ktoré je povinný znalcovi zaplatiť F. U..
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 21.5.2014 na Okresnom súde Skalica návrh, v ktorom uviedla, že jej manželstvo s H. P. bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 3C/10/02-16 rozvedené. S odporcom F. U., o ktorom vedela, že je ženatý, sa zoznámila v novembri 2003.S odporcom sa stretávala u jej švagra G. T., kde aj prespávala. Po týždni mala s odporcom prvý pohlavný styk. S odporcom sa stretávala aj u jeho brata P. U. v jeho dome. Pri styku nepoužívali žiadnu ochranu. Navrhovateľka otehotnela po osem mesačnej známosti s F. U., ktorý sa oznámeniu o tehotnosti navrhovateľky potešil. Stretávali sa aj počas tehotenstva navrhovateľky aj u nej doma. Po pôrode navrhovateľku navštívil v pôrodnici, prisľúbil, že sa o navrhovateľku a dcéru postará. Navrhovateľku a dcéru navštevoval v navrhovateľkinej domácnosti, kupoval dcére plienky, hračky, potreby navrhovateľke. Navrhovateľka uviedla, že po čase znova otehotnela, počas tehotenstva ju navštevoval a dával veci aj mal. Natálii, stretávali sa v jej domácnosti. Navštívil navrhovateľku a dcéru X. v pôrodnici, zaujímal sa o zdravotný stav. Navrhovateľka navrhla odporcovi, aby súhlasným vyhlásením na matrike bolo potvrdené, že je
otcom maloletých A. a X., čo odmietol. U tretieho tehotenstva odporca posielal navrhovateľku na potrat, čo jej lekárka neodporúčala. Návrh na potrat dal navrhovateľke odporca aj pri štvrtom tehotenstve. Po pôrode bol navrhovateľku navštíviť v pôrodnici. Navrhovateľka a odporca sa aj naďalej intímne stretávali. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že aj v čase podania návrhu sa s F. U. intímne stretáva u jeho brata. Podľa návrhu v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiaval intímny styk iba s odporcom, preto len on môže byť otcom maloletých detí. Odporca žiadosť navrhovateľky o súhlasné vyhlásenie o tom, že je biologickým otcom detí odmietol. Navrhovateľka v roku 2012 podala návrh na súdne určenie otcovstva k deťom a s tým spojenú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 6P/37/2012 - 32, ktorý vzala späť. Navrhla súdu vydať rozsudok, ktorým súd určí, že F. U., A.. XX.X.XXXX U. otcom maloletých A., X.Y., O. Y. Q., zveriť deti do jej starostlivosti a otec mal prispievať na výživu detí na O. Y. X. výživným vo výške 150,-eur mesačne a na O. Y. Q. na každé sumou 120,-eur mesačne s účinnosťou od 10.12.2010. Navrhovateľka navrhla priznať jej E. F. U. trov súdneho konania. 2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. 3. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené sa vyjadril k návrhu, že on sa necíti byť otcom maloletej A., O. Y. Q.. Poprel otcovstvo ku všetkým štyrom deťom. 4. Opatrovník sa k návrhu vyjadril, že je v záujme maloletých detí, aby bolo otcovstvo buď potvrdené alebo vylúčené. 5. Súd vykonal dokazovanie rodnými listami mal. A.Á. P., X. P., O. P. Y. Q. P., výsluchom navrhovateľky Y. F. U., výpisom zo živnostenského registra muža, ktorého otcovstvo malo byť určené (ďalej ide v rozhodnutí v tomto význame o osobu F. U.), správami Mesta L., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Sociálnej poisťovne Bratislava Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru Skalica, odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresného dopravného inšpektorátu, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/37/2012, Čestným prehlásením navrhovateľky, znaleckým posudkom č. 4/2019 podaným P.. U. P.Š., znalcom z odboru genetiky a zistil tento skutkový stav veci: 6. Z rodného listu maloletej A. P., súd zistil, že v Knihe narodení matričného úradu X., zväzok XX, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX je zapísané, že maloletá sa narodila XX.X.XXXX, otec je neuvedený, za matku je zapísaná navrhovateľka. 7. Z rodného listu mal. X. P. súd zistil, že v Knihe narodení matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XXX U.e zapísané meno priezvisko mal. X. P., A. XX.X.XXXX. Otec je neuvedený, za matku je zapísaná navrhovateľka. 8. Z rodného listu mal. O. P. bolo zistené, že v Knihe narodení matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX je zapísané, že maloletá sa narodila XX.X.XXXX . Otec nie je uvedený, za matku je zapísaná navrhovateľka. 9. Z rodného listu mal. Q. P. sa zistilo, že narodenie dieťaťa je zapísané v Knihe narodení matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Maloletá sa narodila XX.X.XXXX, otec je neuvedený, za matku je zapísaná navrhovateľka. 10. Rodné listy maloletých detí súd oboznámil zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/37/2012. Z toho spisu, z uznesenia č. k. 6P/37/2012-13 zo dňa 17. augusta 2012 súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 22.2.2012 návrh na určenie otcovstva k maloletým deťom A., X., O. Y. Q. P. na určenie otcovstva. Za otca detí označila F. U.. V rovnaký deň podala navrhovateľka návrh na určenie výživného pre deti, ktorej veci bola vygenerovaná sp. zn. 6P/38/2012. Súd spojil na spoločné konanie veci sp. zn. 6P/37/2012 a sp. zn. 6P/38/2012 a rozhodol, že veci budú ďalej vedené pod sp. zn. 6P/37/2012. Po doručení predvolaní účastníkom konania na termín pojednávania 3.12.2012 vzala navrhovateľka návrh dňa 21.11.2012 v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 3.12.2012 súd konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. V spise sp. zn. 6P/37/2012 sa nachádza právoplatné rozhodnutie, z ktorého súd zistil, že navrhovateľka podala návrh proti odporcovi F. U. na Okresnom súde Skalica aj dňa 8.3.2011 o určenie otcovstva ku všetkým štyrom maloletým deťom. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 2C/41/2011 a bolo právoplatne zastavené pre navrhovateľkou nezaplatený súdny poplatok za návrh. 11. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že jej manželstvo s H. P. zaniklo rozvodom. S F. U. nikdy neboli manželia a nežili v spoločnej domácnosti. Naďalej tvrdila, že v roku 2003 začala súložiť X. F. U., a toho označovala za muža, ku ktorému sa má určiť otcovstvo k mal. A. P., X., O. Y. Q.. V čase rozhodnom pre splodenie mal. Natálie podľa navrhovateľky došlo medzi ňou a týmto mužom k oplodňujúcej súloži v aute patriacom F. U. . Išlo o nechránený styk a súlož bola dokonaná. Po mesiaci od súlože navrhovateľka zistila, že je tehotná čo oznámila F. U.. Podľa navrhovateľky F. U. chcel mať s ňou dieťa. Narodenie mal. A. oznámila po pôrode F. U. telefonicky a navštívil ich v pôrodnici. Do domácnosti navrhovateľky priniesol plienky pre maloletú, oblečenie. Na mal. A. výživné neplatil. Po narodení mal. A. navštevoval
raz do týždňa, ako kedy priniesol darčeky pre mal. A.. Na telefonickú žiadosť navrhovateľky pre maloletú platil nepravidelne 40-50,-€. Inak sa o dieťa nezaujímal. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že k oplodňujúcej súloži, z ktorej sa narodila mal. X. P. došlo v auguste 2005 v kamióne patriacom F. U.. O mal. X. sa zaujímal menej ako o mal. A.. Narodenie mal. X. navrhovateľka oznamovala telefonicky. Uviedla, že aj mal. X. bol taktiež navštíviť v pôrodnici, do pôrodnice nepriniesol nič pre navrhovateľku ani pre dieťa. Po nejakej dobe doniesol do navrhovateľkinej domácnosti potreby pre mal. X., ako plienky a oblečenie pre dieťa. Výživné pre mal. X. neplatil. Na žiadosť navrhovateľky prispieval finančne aj na X., čiastkou 50 alebo 100,-€, sumu žiadala navrhovateľka. Navrhovateľka si nepamätala miesto a čas, kedy došlo k oplodňujúcej súloži, z ktorej sa narodila mal. O. P.. Podľa výpovede navrhovateľky o toto dieťa sa F. U. vôbec nezaujímal, navštívil navrhovateľku v pôrodnici, o mal. O. neprejavoval vôbec záujem, nechodil ju navštevovať. Na žiadosť navrhovateľky jej dal peniaze na lieky alebo na plienky pre mal. O.. Po narodení mal. O. už málo navštevoval aj mal. A. Y. X.. Mal. Q. P. bol navštíviť iba v pôrodnici, potom už vôbec. Čo sa ta týka oplodňujúcej súlože, z ktorej sa narodila mal. Q., tvrdila navrhovateľka vo výsluchu, že k nej došlo v roku 2009 v novembri Q. X. u W. F. U. v rodinnom dome. Podanie návrhu na určenie otcovstva v roku 2014 navrhovateľka zdôvodnila tým, Ž. F. U. jej sľuboval, že dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov na matrike o otcovstve a vyhlásenie stále odkladal. Intímne žila X. F. U. od roku 2003 do roku 3.4.2014, kedy sa jej F. U. telefonicky vyhrážal, že navrhovateľke zoberie deti, že ich dá do ústavu, alebo do nejakej lepšej rodiny. Od F. U. cez jeho zaťa H. P. prijala pre mal. na A., X., O. Y. Q. sumu 200,-€ naposledy dňa 4.4.2014. 12. Z výsluchu muža, ktorého otcovstvo malo byť určené F. U. súd zistil, že je starobný dôchodca, je ženatý. Z jeho manželstva pochádza jedno plnoleté dieťY.. F. U. spochybnil svoje otcovstvo ku všetkým 4 deťom, čo zdôvodnil tým, že mu navrhovateľka uviedla, že otcom O. P., plnoletej dcéry navrhovateľky nie je H. P.. V roku 2004 súložil s matkou mal. A. P., Nepoprel oplodňujúce súlože s navrhovateľkou, uviedol, že s ňou súložil nespočetne krát. Poprel návštevy navrhovateľky a detí v pôrodnici, navštívil ich až doma. Oznámenie o mal A. mu vzácne nebolo. Je pravdou, že pre P.. A. do domácnosti navrhovateľky nosil potreby pre dieťa, plienky, oblečenie, kúpil pre ňu kočík. Tiež nosil do domácnosti navrhovateľky aj potraviny. Potvrdil, že dával na telefonickú žiadosť navrhovateľky aj finančnú hotovosť. Naposledy prispel na potreby mal. A. Y. X. pred májom 2014. Prispel na výživu, na potreby P.. O. do jedného týždňa odkedy sa matka s mal. O. vrátili z pôrodnice, prispel nákupmi a finančne. Pre mal. O. a pre ostatné deti pravidelne kupoval lieky, detskú výživu ako Sunar, oblečenie a dával aj pre O. finančnú hotovosť 150,-€. Sumu navrhovateľke poskytoval aj dvakrát do týždňa. Robil tak z dôvodu, že mu navrhovateľka povedala, že nepoberá žiadne dávky a nemá na potreby detí, aby neboli hladní. Súlože s navrhovateľkou boli niektoré chránené mechanickým prostriedkom, niektoré boli nechránené. V čase tehotnosti navrhovateľky v očakávaní narodenia mal. X. navrhol navrhovateľke umelé prerušenie tehotenstva a za tým účelom jej odovzdal 10.000,-Sk. Na umelé prerušenie tehotenstva aj pred narodením mal. O. Y. Q. tiež vyplatil navrhovateľke finančnú čiastku, sama navrhovateľka navrhovala umelé prerušenie tehotenstva. Peniaze po ňom navrhovateľka pýtala na umelé prerušenie tehotenstva pri jeho večerných návštevách u nej. Vo vzťahu k navrhovateľke mu išlo vždy iba o sex, nemal ju rád. Manželka sa dozvedela asi pred dvomi rokmi, že má byť otcom maloletých,. Nemala vedomosť o tom, že prispieva deťom na ich potreby. Pokiaľ popieral otcovstvo, nevedel označiť iného muža, s ktorým by v čase rozhodnom pre splodenie detí navrhovateľka súložila. Žiadneho takého iného muža nepoznal. Potvrdil, že v roku 2014 poslal po zaťovi H. P. matke detí 200,-€ pre maloleté A., X., O. Y. Q.. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdom a ustanoviť znalca z odboru Genetika. V roku 2014 ani teraz nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nie je vlastníkom osobného automobilu, ani iných hnuteľných vecí vyššej hodnoty. V roku 2019 poberá starobný dôchodok vo výške 400,- Eur mesačne. Iný príjem nemá z dôvodu jeho zdravotného stavu. Nemá vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Býva v rodinnom dome, v L., ktorý vlastnícky patrí jeho manželke. Mesačné náklady na domácnosť, ako je úhrada elektriny, plynu sú 400,- eur. Manželka je dôchodkyňa, poberajúca dôchodok do 300,- eur mesačne. Iná dospelá osoba v dome ako on a jeho manželka nebýva. Od r. 2014, čo sa vedie konanie sa ani s jedným dieťaťom nestretáva. Od mája 2014 som ani na jedno z detí na výživu neprispel, neobdaroval. Nákupy do domácnosti matky robil do r. 2016 v hodnote okolo 80,- eur-150,- eur mesačne, občas ich vozil priamo matke do jej domácnosti. Nákupy do domácnosti prestal robiť v roku 2016 aj pre to, že aj navrhovateľka má povinnosť živiť deti. Poukazoval na výchovu detí od matky. Z predložených čiernobielych stránok, stiahnutých z internetovej stránky Facebook, kde sa vyjadruje „A. iba T. oplzlo, používajúc vulgárne slová vyvodzoval nedostatočnú starostlivosť matky o deti a zanedbanie jej výchovy detí. Nákupy do domácnosti navrhovateľky robil z vlastnej iniciatívy, aby mali čo jesť, pretože mu matka povedala, že nepoberá žiadne dávky. Okrem hodnoty nákupu matke odovzdával 150,- eur mesačne, bolo tomu tak do r. 2018. Podnikal v kamiónovej doprave. Bol vlastníkom
kamiónov, do ktorého roku uviesť nevedel. Boli vyradené z evidencie vozidiel a zošrotované, neboli predajné.
13. Zo znaleckého posudku z odboru genetiky č. 4/2019, podaného súdom ustanoveným znalcom P.. U. P., znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA vyplýva, že otcom mal. A. P., P.. X. P., P.. X. P. Y. P.. Q. P. je u každého dieťaťa s pravdepodobnosťou 99.999999 % F. U. a otcovstvo treba pokladať za prakticky dokázané. F. U. je jednoznačne potvrdený ako biologický otec všetkých štyroch detí. 14. Z Výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Senica, číslo živ. Registra 206-3461 súd zistil, že F. U., IČO 33046841 ukončil podnikateľskú činnosť k 20.3.2014. 15. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka poberala od januára 2014 do júla 2014 dávky v hmotnej núdzi, celkom jej bolo vyplatených 1304,54-eur, na syna F. P. mala vyplatené náhradné výživné od januára 2014 do decembra 2014 sumu 639,68-eur, poberala prídavok A. F. P. Y. P.. A., O., X. Y. Q. prídavok na dieťa v roku 2014 mesačne na všetky uvedené deti vo výške 117,60-eur a celkom jej bolo za rok 2014 vyplatených 1411,20-eur. Navrhovateľka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, jej posledná evidencia trvala od 19.8.2013 do 14.4.2014 a bola ukončená na vlastnú žiadosť navrhovateľky z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10. rokov veku. Navrhovateľka poberala prídavok na 5 detí aj v roku 2015 (na každé dieťa, vrátane F. P., nebol účastníkom tohto konania, vo výške 23,52-eur mesačne od 1.1.2014. navrhovateľka bola posudzovaná ako žiadateľka spoločne s jej ôsmimi deťmi. Poberala od úradu dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi od 1.11.2013 do 31.7.2014.
16. Mesto L. oznámilo, že navrhovateľka býva v meste rodinnom dome. F. U. je prihlásený k trvalému pobytu v meste na adrese M. XXX. 17. Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor podal správu, z ktorej súd zistil, že navrhovateľka a F. U. nie sú v katastri zapísaní ako vlastníci žiadnych nehnuteľností. 18. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Skalici, okresný dopravný inšpektorát podalo správu, z ktorej súd zistil, že k 16.1.2015 bolo na meno F. U. evidované vozidlo B. X. XXX Y., osobné vozidlo typu BMW, v premávke s dátumom prvej evidencie 28.8.1995. 19. Podľa správy Sociálnej poisťovne, ústredie navrhovateľka ku dňu 19.1.2015 nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti, ani o dávku nepožiadala. F. U. je poberateľom predčasného starobného dôchodku k 19.1.2015 ho poberal vo výške 374,50-eur mesačne. Menovaný má dôchodok priznaný od 28.3.2014, čo bolo v konaní preukázané aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie. Podľa rozhodnutia bol dôchodok priznaný vo výške 369,20-eur mesačne. 20. Čestné prehlásenie dala Y. P., vo veci účastníkov navrhovateľka. Podľa prehlásenia, predloženého F. U. prevzala dňa 20.11.2012 sumu 3500,-eur v hotovosti a od roku 2005 poberala finančnú pomoc pre mal. A., X., O.A. Y. Q. P.. XX. K čestnému prehláseniu navrhovateľka uviedla, že prevzala 3500,- Eur v tej súvislosti, aby nepodávala návrh o určenie otcovstva k mal. deťom. Od roku 2014 , kedy bol podaný jej návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom sa F. U. otočil k nej chrbtom a nedával jej nič. Zodpovedala otázku opatrovníka detí, potvrdila, že peniaze prevzala v súvislosti so súdnymi konaniami. O určenie otcovstva k deťom podávala návrhy, aj na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k deťom. Pred pojednávaním návrh o určenie otcovstva a výživné pre deti návrh vzala späť z dôvodu, že jej pred pojednávaním F. U. povedal, že deťom bude každý rok dávať 3500,- eur, preto návrh zrušila. 22. Opatrovník detí podal správu na pojednávaní. Uviedol, že šetril anonymné podanie z 22.1.2015 ohľadom detí, bývajúcich u matky. Podľa podania deti mali fajčiť. Opatrovník dlhodobo sledoval rodinu aj kvôli poruchovému správaniu syna navrhovateľky F. P., ukončil sledovanie 4.12.2014. Vykonal šetrenie v rodine a zistil, že matka ohľadom maloletých detí zabezpečuje riadne starostlivosť. Žijú primerane ich sociálnym podmienkam, deti a matka bývajú v skromných pomeroch v dome, ktorý je postavený do dvora a žije v ňom viacero dospelých. Okrem maloletých detí, ku ktorým sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností , v dome žijú aj iné dospelé deti. V starostlivosti matky opatrovník nezistil žiadne nedostatky ohľadom detí. Preto navrhoval, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec prispieva výživným primeraným k potrebám mal. detí, možnostiam a schopnostiam otca. V konaní rodičia neprezentovali potrebu upraviť styk otca s deťmi, preto návrh v tomto smere nepodal. 23. K pomerom maloletých detí bola vypočutá matka. Z jej výsluchu súd zistil, že deti sú žiačkami Základnej školy Q. L.. Mal. A. posledné 3 roky chodí na Špeciálnu základnú školu Q. L.. V školskej jedálni sa nestravuje, matka jej jedlo pripravuje v domácnosti. Vreckové od matky vo výške 2,-eurá jej dáva matka iba z príležitosti školských výletov. Vreckovým prispieva aj sestra maloletej, dcéra navrhovateľky
O. P.. Matka zakúpila maloletej športové oblečenie, naposledy tenisky za 15 €, na začiatku školského roka jej zakúpila teplákovú súpravu za 10 €. Mal. A. nemá žiadne záľuby, v súvislosti s ktorými by matka mala výdavky. Maloletá X. je v súčasnosti žiačkou 6 triedy Základnej školy, ktorú navštevuje Q. L.. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni. Za stravu matka dopláca mesačne za stravu buď 3€ alebo 6€. Maloletá je zdravá. V škole navštevuje jeden krát v týždni gymnastický krúžok. S tým má matka každých 4-5 mesiacov náklady vo výške 30,-eur na zakúpenie cvičebného úboru, obuvi, Podľa matky otec na náklady neprispel žiadnou čiastkou. Maloletá O. je v súčasnosti žiačkou 3 triedy Základnej školy , ktorú navštevuje v mieste bydliska. Matka dopláca na stravné sumami ako u mal. X.. Mal. O. nenavštevuje žiadne krúžky, je zdravá. Maloletá Q. je v súčasnosti žiačkou 1 ročníka Základnej školy, do ktorej chodí v L.. Nenavštevuje žiadne krúžky. Počas vyučovania sa stravuje v školskej jedálni, za stravu matka dopláca mesačne buď dve alebo šesť eur. 24. Matka s deťmi býva od roku 2015 stále v jej rodičovskom dome, ktorý vlastní matka matky detí. V dome bývajú celkom 2 dospelé osoby, a to navrhovateľka a jej matka, ktorá je starobná dôchodkyňa, poberajúca dôchodok okolo 400€ mesačne. V dome sa kúri drevom, ročne platia za jeho kúpu 100€. S matkou hradí matka detí náklady na domácnosť všetko na polovičku. Dcéra navrhovateľky O. P. je plnoletá, v domácnosti navrhovateľky nebýva, rovnako ani synovia navrhovateľky S. P., P. P. Y. F. P.. Podľa výpovede navrhovateľky na stravu mesačne minie v domácnosti okolo 200 €. V mimoškolskom čase detí matka s deťmi navštevuje podľa svojich finančných možností plaváreň v Senici alebo absolvuje s deťmi výlety, napríklad do zámku M.. Za vstupné na plaváreň pre jedno dieťa sa platí 4€ za mesiac, plaváreň navštevujú takto 2x v mesiaci. S deťmi navštívila ZOO v Hodoníne, na vstupné prispela jej dcéra O. sumou 520 Kč. Za občerstvenie pre deti minuli okolo 300 Kč. Na výlety, plaváreň sa s deťmi prepravuje autobusom alebo vlakom. 25. Zo lekárskych správ týkajúcich sa F. U., z jeho verbálneho prejavu, aj vizuálne na pojednávaní súd zistil, že F. U. má vážne zdravotné obmedzenie. 26. Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 27. Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
28. Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
30. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 66 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
38. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 39. Predmetom konania je určenie rodičovstva k maloletým deťom, určenie otcovstva a práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu.
40. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil, že návrh o určenie rodičovstva F. U. k mal. deťom A. P., X. P., O. P. Y. Q. P.j bol podaný proti mužovi, ktorého otcovstvo sa malo určiť dôvodne.
41. Z vykonaného dokazovania rodnými listami maloletých detí mal súd preukázané, že otec detí v ich rodných listoch nie je uvedený. Ďalej bolo výsluchmi navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, preukázané, že medzi nimi došlo k pohlavnému styk v čase rozhodnom pre splodenie detí. Znalecký posudok č. 4/2019, vypracovaný znalcom z odboru genetika, analýza DNA, vypracovaný súdom ustanoveným znalcom pomocou exaktnej vedeckej metódy otcovstvo ku každému dieťaťu , účastníkovi konania, potvrdil. Na základe zistení znaleckým dokazovaním súd rozhodol výrokom I. rozsudku, Ž. F. U. je otcom mal. NY. P., X. P., O. P. Y. Q. P. , narodených sa matke Y. P..
42. S konaním o určenie rodičovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Následne po určení otcovstva súd rozhodoval preto o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom. Rodičia detí spolu nežijú a ako súd zistil z ich výpovedí, podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine sa nedohodli o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým. V zmysle uvedeného ustanovenia súd určil, že všetky štyri maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a to z dôvodu, že sa o maloleté deti od ich narodenia osobne stará a sú u nej aj podľa opatrovníka maloletých detí vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. F. U. okrem finančnej pomoci, poskytovanej v minulosti o deti od ich narodenia doteraz neprejavil osobný záujem. Súd však nerozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností od času, navrhovaného navrhovateľkou (10.12.2010), ktorý návrh navrhovateľka ani nezdôvodnila, ale v zmysle § 77 ods. l Zákona o rodine od podania návrhu navrhovateľkou na súd. Podľa súdnej praxe začiatok vyživovacej povinnosti súdy určujú spravidla ku dňu narodenia dieťaťa pri rešpektovaní maximálnej trojročnej doby odo dňa začatia konania pre spätné určenie výživného pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine je podmienkou, že na to musia byť osobitné dôvody. Súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľka v minulosti podávala návrhy na určenie otcovstva k deťom, ako súd zistil a uviedol v bode 4 rozsudku, nemôže ísť o žiadny osobitný prípad, kedy by mal súd určovať úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom nie od podania návrhu navrhovateľkou, ale tri roky spätne od podania návrhu. Podľa názoru súdu aj v súvislosti s Čestným prehlásením navrhovateľky z roku 2012, táto voči deťom nekonala ako matka a zákonná zástupkyňa maloletých detí zodpovedne, pretože mala mať na zreteli v prvom rade to, že je právom každého dieťaťa po jeho narodení nielen na výživu od každého rodiča, ale je právom dieťaťa aj poznať otca. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Navrhovateľka (matka) sa proti právu detí poznať aj druhého rodiča, právu dieťaťa aj na starostlivosť od druhého rodiča uspokojila iba s istým materiálnym zabezpečením detí E. F. U. a zanedbala svojím správaním sa v súdnych konania práva detí, aby tieto aj prípadnými súdnymi rozhodnutiami vo vzťahu rodiča a dieťaťa mali právnu istotu, že ich práva podľa zákona o rodine budú aj v prípade dobrovoľne neplnenej vyživovacej povinnosti otca súdne vymáhateľné. V takom prípade, že matka už od roku 2011v súdnom konaní označovala za muža, ktorého otcovstvo malo byť určené vždy rovnakú osobu muža, s ktorým bola v kontakte, nemôže ísť v zmysle ustanovenia § 77 ods. l Zákona o rodine o žiadny osobitný prípad, aby súd určoval plnenie vyživovacej povinnosti tri roky spätne od podania návrhu. Okrem toho súd prihliadol na to, že podľa zistení súdu z výpovedí rodičov otec
prispieval na výživu všetkých štyroch detí tým spôsobom, že nakupoval minimálne, podľa navrhovateľky do 4.4.2014 potraviny do domácnosti navrhovateľky v hodnote 80,-eur až 150,-eur.
43. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov dieťaťa. U osôb rodičov maloletých detí súd zistil, že spolu nežijú, obaja majú svoje oddelené domácnosti. Ani jeden nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá podľa Zákona o rodine predchádza vyživovaciu povinnosť voči plnoletým osobám, to znamená či už navrhovateľky voči jej plnoletým deťom alebo F. U. voči jeho manželke a plnoletej dcére. 44. V konaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom mal súd správami od Úradu práce, sociálnych vecí Senica za preukázané, že matka bola poberateľkou dávok ako je uvedené v bode 15 rozsudku, ktoré vo forme prídavku na deti poberala na mal. A., X., O. Y. Q.. Matka bola nezamestnaná, dala sa vyradiť z evidencie na jej vlastnú žiadosť z dôvodu starostlivosti o dieťa. Zabezpečuje bývanie detí a ich bežné potreby. U otca detí mal súd správou Sociálnej poisťovne a rozhodnutím od Sociálnej poisťovne, ústredie preukázané, že je od 28.3.2014 predčasne starobným dôchodcom. Dôchodok mal podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne od marca 2014 vo výške 369,-eur, ktorý sa mu podľa zistenia súdu výsluchom F. U. do roku 2019 zvýšil na sumu 400,-eur. Ani jeden z rodičov detí nevlastní nehnuteľnosť alebo veci vyššej hodnoty. Obaja rodičia sa delia o náklady na svoju domácnosť s inou dospelou osobou. Matka žiadne zdravotné problémy na jej strane neuvádzala, na strane otca mal súd preukázané, že má vážne zdravotné problémy, ktoré mu bránia vykonávať zárobkovú činnosť. Všetky štyri deti sú zdravé, nevyžadujú zvýšenú lekársku starostlivosť, s ktorou by matka mala výdavky. Nemajú okrem mal. X. žiadne aktivity, záujmy, záľuby, s ktorými by boli spojené výdavky zo strany matky. Na tieto zistené a preukázané skutočnosti súd prihliadol pri určení výživného pre maloleté deti. Pri rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd vychádzal z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov detí a ich odôvodnených potrieb, z pravidelných výdavkov rodičov. Súd z uvedených dôvodov rozhodol, aby otec plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle § § 62 ods. 3 Zákona o rodine a prispieval na výživu mal A.D., P. X., P.Y.. O. Y. P.. Q. na každé toto nezaopatrené dieťa v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, môže sa dieťa podieľať iba na takej životnej úrovni rodičov, aká je hmotná úroveň jeho rodičov, pričom súd má za to, že aj od štátu patriaca dávka na prídavku na dieťa prispeje k pokrytiu odôvodnených potrieb detí.
45. Súd v bode 42 rozsudku súd uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že rozhodoval od podania návrhu navrhovateľkou o určení rodičovstva. Preto stanovil nedoplatok výživného, ktorý vznikol F. U. od podania návrhu, keď nemal súd v konaní preukázané a F. U. ani nenavrhol žiadne dokazovanie k jeho tvrdeniu, že plnil vyživovaciu povinnosť voči deťom nákupmi až do roku 2016. S ohľadom na ustanovenie uvedené v bode 37 a pri zákonnej povinnosti rodiča platiť výživné v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima, za dobu od 21.5.2014 do 31.5.2014, je výška minimálneho výživného suma 27,13- eur a nedoplatok na zročnom výživnom je za 11 dní suma 27,13-eur delené 31 dní mesiaca máj 2014, čo je na deň suma výživného 0,87-eur x 11 dní mesiaca máj 2014 a nedoplatok na zročnom výživnom pre každé dieťa je 9,62-eur. Táto výška zostala nezmenená do 30. júna 2017 a nedoplatok pre každé dieťa je od 1. júna 2014 do 30. júna 2017 ( za rok 2014 za šesť mesiacov, za rok 2015 za 12 mesiacov, za rok 2016 za 12 mesiacov, za rok 2017 za prvých 6 mesiacov, za celkom 36 mesiacov ) vo výške 976,68-eur ( 27,13-eur x 36 mesiacov ). Od 1.7.2017 do 30.6.2018 suma 30% z minimálneho výživného je za každý mesiac vo výške 27,32-eur, nedoplatok na zročnom výživnom je pre každé dieťa vo výške 327,84-eur. Od 1.7.2018 do 30.6.2019 došlo k zvýšeniu sumy minimálneho výživného a suma 30% je vo výške 28,08-eur mesačne, pre každé dieťa je nedoplatok na zročnom výživnom za túto dobu vo výške 336,96-eur. Suma 30% sa od 1.7.2019 zvýšila na mesačnú čiastku 28,79-eur. Zročnosť bežného výživného súd stanovil do 15-dňa toho ktorého mesiaca dopredu ( § 76 ods. l Zákona o rodine), aby mohli byť zabezpečené potreby dieťaťa. Zročné výživné preto bolo na mesiac december 2019 zročné k 15.12.2019, pričom súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci ku dňu rozhodnutia vo veci samej, súd rozhodol 18.12.2019, preto je nedoplatok aj na zročnom výživnom pre každé z detí , za 5 mesiacov od 1.7.2019 do 15 decembra 2019 x 28,79-eur ide o nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 143,95-eur + splatných 15 dní z mesiaca december je 28,79-eur : 31 dní mesiaca, denne je to 0,92 krát 15 dní a suma 13,93-eur. Celkom je nedoplatok na zročnom výživnom pre každé dieťa za dobu od 21.5.2014 do 15.12.2019 vo výške 1808,98-eur. 46. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 47. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný podľa § 232 C.s.p. márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. V prípade § 44 C.m.p. zákon upravuje,
že rozsudok o výživnom bez výnimky je vykonateľný doručením. Ide o úpravu predbežnej vykonateľnosti rozsudku, týkajúce sa výživného pre dieťa. S prihliadnutím na zistené skutočnosti, že otcovi vznikol nedoplatok na výživnom, má zdravotné problémy, brániace mu mať pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, je dlhodobo, od marca 2014 poberateľom starobného dôchodku vo výške 400,-eur mesačne, je nemajetný, súd rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom má povinný výživným uhradiť nie doručením rozsudku, ale do 90 dní od jeho právoplatnosti. Ak otec nesplní povinnosť zaplatiť nedoplatok v súdom určenej dobe, stane sa celý nedoplatok na zročnom výživnom resp. jeho neuhradený zostatok splatným. 48. Podľa čl. 4 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Každý rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa aj cez styk s dieťaťom. Rodičia maloletých detí , ktorí spolu nežijú sa kedykoľvek môžu dohodnúť o úprave výkonu rodičovského práva a povinností aj pri styku s dieťaťom. V súdnom konaní zo strany rodičov maloletých detí nebola prezentovaná nezhoda a stále je možná dohoda o styku otca s deťmi. Preto súd, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa otec s deťmi doteraz nestýkal a ani nebol podaný návrh rodičov pri ich nezhode rozhodol, že súd styk F. U. s deťmi neupravuje.
49. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom , ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
50. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
51. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľke súd nepriznal trovy z dôvodu, že v zmysle § 53 C.m.p. nemožno od A. F. U. spravodlivo požadovať úhradu trov konania žalobkyne vzhľadom na správanie žalobkyne opísané bližšie v bode 42 rozsudku. S ohľadom na tieto konkrétne okolnosti prípadu mal súd za to, že je spravodlivé, aby aj navrhovateľka znášala napriek tomu, že jej návrhu o určenie otcovstva bolo vyhovené trovy, vynaložené na znalečné.
53. O trovách štátu v mimosporových konaniach, to je aj v konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a o výživnom súd rozhoduje podľa § 57 C.m.p. aj bez návrhu. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom na preddavku pre znalca vznikli trovy štátu vo výške 100 eur. Nakoľko znalecké dokazovanie bolo vykonané z dôvodu, že žalovaný popieral, že je otcom, pričom jeho otcovstvo bolo znaleckým dokazovaním preukázané, žalovaný bol preto v konaní neúspešnou stranou, ktorá trovy štátu ako aj znalečného spôsobila, súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 100 eur, ako aj uhradiť znalcovi z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA P.. U. P. znalečné v sume 370,16 eur. Znalečné pozostáva z hodinovej odmeny podľa § 3 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. 451,52 eur (34 hodín x hodinová odmena 13,28 eur, išlo konkrétne o predvolávanie zúčastnených a odber biologických vzoriek 2 hodiny, izolácia a purifikácia DNA 4 hodiny, stanovenie DNA polymorfizmov u 6 osôb 12 hodín, spracovanie znaleckého úkonu a vypracovanie posudku 16 hodín), z paušálnej odmeny podľa § 5 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. 33,20 eur (podanie písomného stanoviska 6,64 eur, prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eur, prešetrovanie 6,64 eur), z hotových výdavkov podľa § 14 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. podľa faktúry GHC GENETICS SK, s.r.o. č. faktúry 20190828 vo výške 367,20 eur (súprava na stanovenie 16 polymorfizmov DNA vo vzorke 291,60 eur a súprava na odber, spracovanie vzorky a izoláciu DNA 75,60 eur), z paušálne ustanovených náhrad podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. písomné vyhotovenie úkonu 10,64 eur (4 znalecké posudky x 2,66 eur) a podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. čiernobiele vyhotovenie listu A4 7,60 eur (76 listov x 0,10 eur), spolu celkom znalečné 870,16 eur a po odrátaní vyplateného preddavku 500 eur zostalo k úhrade 370,16 eur.
54. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
: Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.). Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .