Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/131/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, H., zastúpeného Q.. P.Z., advokátkou, so sídlom W. XX/X, C., proti žalovanej V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom K. XXXX, H., zastúpenej Q.. F. K., advokátom, so sídlom N. X, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 303 zo dňa 14. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej a štátu voči žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom manželstva. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu sú bývalí manželia, ich manželstvo uzavreté dňa 30.05.2002, bolo rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 14.12.2017. Žalobca sa v spore domáhal vyporiadania BSM, predmetom ktorého sú podľa jeho tvrdenia nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu N. V. N. M. - katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia, a to rodinný dom súp. č. XXXX stojaceho na parcela č. XXX, parcele registra "C" č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 702 m2, parcela registra "C" č. XXX, orná pôda o výmere 2448 m2. Ako vlastník týchto nehnuteľností je vedená žalovaná a titulom ich nadobudnutia je kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho pod č. M. XXX/XXXX. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá dňa 11.05.2005, vklad vlastníckeho práva povolila v tom čase Správa katastra N. V. N. M. dňa 18.07.2005. Účastníkmi kúpnej zmluvy boli predávajúci A. Q. a kupujúca V.. V. S., teda žalovaná a ako účastník pristupujúci k zmluve manžel kupujúcej W. S. - žalobca. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola dohodnutá kúpna cena 670.000,- Sk, a táto bola vyplatená kupujúcou predávajúcemu pri podpise zmluvy. Súčasťou zmluvy je v bode VII. prehlásenie pristupujúceho účastníka, manžela kupujúcej, teda žalobcu, že "súhlasí s tým, aby výlučné vlastníctvo nadobudla kupujúca - jeho manželka, nakoľko finančné prostriedky použité na úhradu kúpnej ceny nepochádzajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov." Vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností stala žalovaná. Žalobca tento právny stav vzniknutý na základe uvedenej kúpnej zmluvy a právneho úkonu, ktorý ako pristupujúci účastník zmluvy urobil, neuznal, považuje nehnuteľnosti za predmet BSM a domáha sa vyporiadania prikázaní do podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere. Uznal nárok žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov získaných predajom jednoizbového bytu, ktoré vložila do BSM. Napriek tomu navrhol vyporiadať BSM prikázaním predmetných nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva v rovnakom podiele, teda bez zohľadnenia uznaného prínosu žalovanej do BSM.

1.2 V danej veci žalovaná ako kupujúca, na základe kúpnej zmluvy uzavretej za trvania manželstva, nadobudla podľa do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada vyporiadať ako patriace do ich BSM. Žalobca bol tiež účastníkom tejto zmluvy, podpísal ju a ako manžel žalovanej prehlásil, že finančné prostriedky použité na úhradu kúpnej ceny nepochádzajú z BSM. Súhlasil s tým, aby výlučné vlastníctvo nadobudla žalovaná. Obaja manželia teda nesporne prejavili zhodnú vôľu, aby nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná. Pre posúdenie otázky, či tieto nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu alebo nie, bol rozhodujúci ich jednoznačný prejav vôle vyjadrený v písomnej kúpnej zmluve, ktorá bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností, pričom platnosť tejto zmluvy nebola spochybnená. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby uzatvoril kúpnu zmluvu, podľa ktorej by vystupoval ako kupujúci spolu so žalovanou a nehnuteľnosti tak nadobudli manželia do BSM, resp. nemusel pristúpiť k tejto zmluve ako manžel kupujúcej a vysloviť súhlas s tým, aby ich nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná, ale mal trvať na tom, aby boli nadobudnuté do BSM, pričom tiež nebolo vylúčené, aby nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva za predpokladu, že kúpnu cenu financovali manželia z ich výlučných prostriedkov (žalobca z odstupného a predaja auta a žalovaná z predaného dvojizbového bytu a svojich úspor). Žalobca si bol vedomý toho, že žalovaná nadobúda nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a uznal, že ich nadobúda zo svojich výlučných prostriedkov. Sám uviedol, že mu notár vysvetlil, že následne môže byť podiel jednej tretiny na neho prevedený. Súd teda vychádzajúc z platného nadobúdacieho titulu nehnuteľností a prehlásenia žalobcu v kúpnej zmluve dospel k právnemu záveru, že nehnuteľnosti nie sú predmetom BSM a v tomto zmysle uviedol na pojednávaní aj svoje predbežné právne posúdenie veci podľa . Na strane žalobcu bolo dôkazné preukázať, že nehnuteľnosti boli aspoň sčasti nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov, a tak patria do zaniknutého BSM. Jeho povinnosťou bolo preukázať, že aspoň časť zo zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností 350.000,- Sk bola zaplatená zo spoločných prostriedkov, prípadne aj z jeho výlučných a keďže nepopieral, že zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatila žalovaná zo svojich prostriedkov, preukázať, že došlo k tzv. zmiešaniu výlučného majetku so spoločným. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Nepreukázal, že čo i len sčasti bola záloha na kúpnu cenu nehnuteľností zaplatená zo spoločných prostriedkov. Súd považoval jeho výpoveď a vyjadrenia v mnohých častiach za rozporné. Žalovaná od počiatku tvrdila a svoje výpovede nemenila, že tak dvojizbový byt, ako aj predmetné nehnuteľnosti nadobudla zo svojich prostriedkov, na ich kúpu použila peniaze získané jednak predajom najskôr jednoizbového bytu a potom dvojizbového bytu, ale aj svoje úspory spred manželstva. Ak teda v kúpnej zmluve prehlásil, že nehnuteľnosti kupuje žalovaná do výlučného vlastníctva zo svojich výlučných prostriedkov, považoval to určite vzhľadom na dané okolnosti aj sám za spravodlivé usporiadanie manželských vlastníckych vzťahov. Svoj postoj zmenil až niekoľko rokov po uzavretí kúpnej zmluvy, keď vedel, že sa jeho manželstvo blíži k zániku. Z tohto pohľadu je jeho súčasný postoj treba hodnotiť ako vypočítavý, smerujúci k dosiahnutiu majetkového prospechu na úkor žalovanej a podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi ( ). Obe strany sporu uzavierali manželstvo v staršom veku, vstupovali do neho s majetkom, ktorý nadobudli pred manželstvom. Žalobca so svojím majetkom naložil tak, že ho previedol na svoje deti, žalovaná svoj majetok pretransformovala počas manželstva do predmetných nehnuteľností. 1.3 Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve súd konštatoval, že tento právny úkon je absolútne neplatný v zmysle pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z . Predovšetkým zo zmluvy nevyplýva dohodnutá doba, v ktorej má byť kúpna zmluva uzavretá, ale aj pre neurčitosť vôle a prejavu jej účastníkov ako aj nezrozumiteľnosť. Podobne je absolútne neplatná aj dohoda, ktorú v marci 2017, teda ešte za trvania manželstva, uzavreli strany sporu. Z obsahu dohody, ktorú strany sporu podpísali vyplýva, že žalovaná daruje žalobcovi po predaji domu tretinu z výťažku. Už vlastne táto formulácia nasvedčuje tomu, že žalobca sa necítil byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti a takýmto spôsobom si chcel zabezpečiť výplatu z domu, o ktorom vedel, že nemá naň právny nárok. Žalovaná svoj úmysel vyplatiť žalobcovi po predaji domu tretinu výťažku kúpnej ceny zdôvodnila tým, že sa žalobca podieľal na prestavbe a prístavbe jej domu, avšak zdôraznila, že len svojou prácou a nie finančne. Aj žalobca tvrdil, že prestavbu financovala žalovaná z predaja bytu a tiež zo spoločných prostriedkov získaných predajom poľnohospodárskych produktov. Žalobca však v spore neuplatnil náhradu týchto skutočných finančných investícií zo spoločných prostriedkov do domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, na čo by mal nárok. Podľa , je pri vyporiadaní BSM, povinný každý z manželov nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Takýmito investíciami však nie je práca jedného z manželov vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela, ale len skutočné

náklady, ktoré boli na tieto investície vynaložené. Žalobca výšku skutočných nákladov na investície do domu žalovanej nepreukázal. Aj v tomto smere bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM a nepreukázal ani investície do rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej hradené zo spoločných prostriedkov, súd jeho žalobu zamietol.

1.4 Žalovaná bola v spore procesne úspešná, preto súd zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu ( ). Súd neúspešného žalobcu zaviazal aj k náhrade trov štátu spočívajúcich vo vyplatení vecných nákladov banky za podanú správu a výpisov z účtu žalovanej, a to podľa v spojení s článkom 4 ods. 1 . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanej a štátu voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a štát nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že v posudzovanom prípade sa nachádzajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je výnimočne možné nedodržať princíp náhrady trov konania založený na úspechu vo veci. Uviedol, že osobné a majetkové pomery na strane žalobcu, ktorého príjem v podobe starobného dôchodku je vo výške 460 Eur mesačne a náklady na bývanie, stravu a ošatenie cca v rozsahu 250 Eur mesačne objektívne neumožňujú náhradu trov konania, ktorých predpokladaná výška vzhľadom na povahu súdneho sporu nebude nízka. Žalobca popri príjme z dôchodku nedisponuje prakticky žiadnymi majetkovými hodnotami použiteľnými na úhradu náhrady trov konania. Popri uvedených majetkových a osobných pomeroch, ktoré by samé o sebe neboli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej a štátu, je potrebné v tomto prípade zohľadniť aj okolnosti tohto súdneho konania, najmä jeho predmet, okolnosti začatia a postup žalobcu v ňom. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca inicioval konanie po tom, ako došlo k rozvodu jeho manželstva so žalovanou a v súvislosti s podpísaním dohody účastníkmi tohto konania o vyplatenie 1/3 z kúpnej ceny, v prípade predaja sporného rodinného domu v k. ú. H., ktorý nadobudli spolu so žalovanou počas trvania manželstva a na zhodnotenie, ktorého sa podieľali spoločne. Táto dohoda hoc bola súdom vyhodnotená ako neplatná, bola účastníkmi konania chápaná ako spôsob vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Finančná náhrada v rozsahu 1/3 predstavovala 1/3 sporného rodinného domu. Naviac tu existovala podpísaná a notársky overená zmluva o budúcej kúpnej zmluve na sporný rodinný dom. Samotná žalovaná počas súdneho konania priznala, že uznáva nárok žalobcu v rozsahu 1/3. Boli tu teda okolnosti, z ktorých žalobca mohol dôvodne usudzovať, že nehnuteľnosť patrí do BSM a teda nejednalo sa o žalobu zjavne nedôvodnú, účelovú, či motivovanú inak, ako oprávnenou požiadavkou na rozhodnutie spornej veci súdom. Na tom nemení nič skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech žalobcu. Žalobca toto rozhodnutie akceptuje, nepodáva proti nemu opravný prostriedok a nezvyšuje tým finančnú záťaž žalovanej, rovnako ako ani svojím postupom v konaní. Vyššie popísané pomery žalobcu v spojení s okolnosťami sporu je možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú nepriznať žalovanej a aj štátu náhradu trov konania v plnom rozsahu, i keď bola v konaní úspešná. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti (vo výroku o trovách konania) potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa . Výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, nebol napadnutý odvolaním a odvolací súd jeho správnosť nepreskúmaval.

5. Žalobca v podanom odvolaní spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Je toho názoru, že osobné a majetkové pomery žalobcu a okolnosti danej veci sú dôvodmi na použitie ust. Uplatňuje tak námietku vzťahujúcu sa k otázke (ne)správneho právneho posúdenia veci v zmysle .

6. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania podľa , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie, ktoré predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane.

9. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, je významným nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán (nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech).

10. Z hľadiska súdnej praxe ust. nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie nie je možné použiť bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

11. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania. Ako odvolací súd uviedol, ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Posúdením všetkých okolností v konkrétnej veci dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce súdu využiť tento výnimočný postup. Žalobca je starobný dôchodca, ktorého starobný dôchodok vo výške 460,- eur mesačne aj popri nákladoch na bývanie, stravu a ošatenie umožňuje, aby nahradil trovy konania, ktoré vnikli žalovanej, ako úspešnej v súdnom konaní, ktoré sa viedlo výlučne ako následok tohto, že žalobca začal popierať právny stav (vlastnícke právo žalovanej), ktorý po dobu viac ako 15 rokov akceptoval. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že osobné a majetkové pomery súd posudzoval aj v konaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s tým, že o tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie samostatným uznesením č. k. -341 zo dňa 28.06.2019, v ktorom žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

12. Nielen osobné a majetkové pomery, ale ani okolnosti súdneho konania neumožňujú v danom prípade pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Výnimočnosť aplikácie ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami. V danej veci žalobca inicioval súdne konanie po tom, ako došlo k rozvodu jeho manželstva so žalovanou a v súvislosti s podpísaním dohody účastníkmi tohto konania o vyplatenie 1/3 z kúpnej ceny, v prípade predaja sporného rodinného domu v k. ú. H., ktorý nadobudli spolu so žalovanou počas trvania manželstva. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd mal za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM. Žalobca v konaní nepreukázal, že nehnuteľnosť bola aspoň sčasti nadobudnutá zo spoločných finančných prostriedkov, dôkazné bremeno neuniesol. Súd prvej inštancie považoval výpovede a vyjadrenia žalobcu v mnohých častiach za rozporné, keď žalobca spočiatku ani v konaní o rozvod manželstva nenamietal proti tvrdeniu žalovanej v návrhu na rozvod manželstva, že nie je spoluvlastníkom domu, teda že dom je v jej výlučnom vlastníctve. Rovnako je zrejmé, že v kúpnej zmluve prehlásil, že nehnuteľnosti kupuje žalovaná do výlučného vlastníctva zo svojich výlučných prostriedkov, a svoj postoj zmenil až niekoľko rokov po uzavretí kúpnej zmluvy.

13. Z uvedených dôvodov, keďže neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. 257 , odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).