Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Csp-50-2019.pdf
PDF · 118.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., o zaplatenie sumy 568,64 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Predchodca žalobcu sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 568,64 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 15.10.2010 zmluvu č. XXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, podmienky ich čerpania, a ďalšie náležitosti upravuje zmluva a VOP. Predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný porušil svoje povinnosti platiť v termínoch splatnosti, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 699,75 eura, z toho istina 568,64 eura, riadny úrok 32,14 eura a úrok z omeškania 18,77 eura a poplatky 80,20 eura ktoré príslušenstvo si neuplatňuje v konaní. Okrem toho žiadal priznať úrok z omeškania od 24.06.2017, t.j. deň nasledujúci po účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1040/2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 568,64 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 568,64 eura od 24.06.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 130,74 eura a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.04.2019 postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní, keďže platobný rozkaz sa nepodaril doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
4. Následne postupom podľa § 116 ods. 2 CSP bolo žalovanému oznámené podanie žaloby.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.11.2019 uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou označenou ako výpoveď zmluvy zo dňa 17.03.2016, ktorú
možno považovať za kvalifikovanú výzvu k splateniu celého dlhu. Naviac podľa žalobcu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zariadenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom tohto ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nepovažoval za podmienku pre platné postúpenie pohľadávky, to znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. Ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní po dobu 599 dní. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a boli splnené všetky požiadavky na platné postúpenie pohľadávky.
6. Žalobca v podaní, doručené súdu elektronicky dňa 13.12.2019, uviedol, že počiatočný kreditný zostatok predstavovala sumu 2747,35 eura, úhrady vo výške 195 726,70 eura s tým, že v platobnej histórii ide o súčet položiek: bezhotovostný vklad vo výške 124 389,33 eura, hotovostný vklad emisný vo výške 780 eur, odmena za platbu kartou vo výške 36,27 eura, odmena za platby kartou vo výške 1 ,69 eura, prevod z úveru čerpanie vo výške 56 820,31 eur, storno kartového poplatku vo výške 9,53 eura, úhrada vo výške 9375,01 eura a vklad v hotovosti vo výške 4314,56 eur. Kreditné úroky vo výške 1,55 eura v platobnej histórii predstavujú súčet položky kreditný úrok vo výške 0,42 eura a pripísanie kreditného základného úroku vo výške 1,13 eur. Súčet debetných operácii na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 199 164,93 eura, súčet kreditných operácie na účte žalovaného predstavujú sumu 198 475,60 eura. Suma 698,33 eura tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného. Riadny úrok predstavuje sumu 32,14 eura, poplatky sumu 80,20 eura, úrok z omeškania 18,77 eura, pričom v konaní si uplatňuje iba sumu 568,64 eura, ktorá predstavuje neuhradenú istinu úveru, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 131,11 eura si neuplatňuje v konaní.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný, ktorý mal predvolanie doručené fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. V danom prípade bola medzi predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným uzatvorená zmluva o osobnom účte dňa 15.10.2010, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté služby okrem iného aj poskytnutie platobnej karty, vo vzťahu ktorej bola uzavretá samostatná zmluva dňa 03.08.2011 a na základe tejto karty mohol žalovaný čerpať finančné prostriedky z tohto účtu. Podľa platobnej histórie je zrejmé, že debetné operácie predstavovali sumu 198 200,18 eura, kreditné operácie sumu 195 726 eur s tým, že počiatočný kreditný zostatok bol 2797,35 eur. Na základe toho žalovaný realizoval výbery kartou, trvalé príkazy, inkasá, bolo realizované znižovanie sumy za poplatky spojené s vedením účtu, vykonanými bankovými operáciami. V tomto konaní si žalobca uplatňuje zostatok nesplatenej istiny vo výške 568,64 eura, žalobca nepožaduje žiadne príslušenstvo, len úroky z omeškania odo dňa po dni postúpenia pohľadávky. Listom zo dňa 17.03.2016 došlo k vypovedaniu zmluvy, ktorá umožňovala žalovanému povolené prečerpanie a bol vyzvaný na úhradu povoleného prečerpania vo výške 597,71 eura. Touto výpoveďou došlo k zosplatniu tohto povoleného prečerpania. Následne listom zo dňa 16.02.2017 došlo k odstúpeniu od zmluvy o bežnom účte a listom zo dňa 22.03.2017 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy povoleného prečerpania vo výške 692,71 eura, ktorý predstavuje výzvu na zaplatenie pred budúcim prípadným možným zosplatnením. Výpoveďou zo dňa 17.03.2016 došlo k výzve s tým, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní tak ako to predpokladá zákon o bankách.
9. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal na pojednávaní dňa 19.12.2019, na ktorom spor strán sporu rozhodol, keďže právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že netrvá na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže jeho obsah je mu známy. Súd sa oboznámil zmluvou o postení pohľadávok č. 0666/2017/CE zo dňa 23.06.2017, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE, zmluvou o osobnom účte zo dňa 15.10.2010, výpoveďou zmluvy zo dňa 17.03.2016, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre osobný účet a balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a
používanie elektronických služieb a platobných kariet, Dodatkom č. 13 k Obchodným podmienkam pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a platobných kariet, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa 22.03.2017, ftc. obálky, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017, ftc. podacieho hárku č. EPH100536255, pokusom o zmier zo dňa 02.10.2018, ftc. podacieho hárku EPH139978237, platobnou históriou, odstúpením od zmluvy zo dňa 16.02.2017, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 03.08.2011 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
10. Predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 15.10.2010 zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bola zmena sporožíro na osobný účet, zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovaného s periodicitou vyhotovenia výpisov: mesačne, spôsob preberania výpisov: poštou, forma uvádzania poplatkov na výpise: po obrate, a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu.
Dňa 03.08.2011 predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, typ platobnej karty Maestro čip, k účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR, operácie na účte vykonávané kartou výber ATM: áno, výber POS: áno, platba: áno, zostatok: áno, úhrada: áno, obraty: áno, platba za telekomunikačné služby: áno, platba na internete a objednávka tovaru: áno. Limity používania platobnej karty hotovostný v dňoch 500 eur, bezhotovostný v dňoch 1500 eur, platba na nete a obj. tovaru v dňoch 1500 eur, celkový v dňoch 2000 eur. Držiteľom karty: J. O., bytom V., P. XXX/XX, r.č. XXXXXXXXX Podľa čl. II zmluvy majiteľ účtu a tiež držiteľ karty vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami tejto zmluvy uzatvorenej v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle tejto zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a Obchodnými podmienkami Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a platobných kariet vydané bankou s účinnosťou od 10.09.2002. Majiteľ účtu a tiež držiteľ karty ďalej vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právny predchodca listom zo dňa 17.03.2016 vypovedal zmluvu, na základe ktorej banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie k účtu č. T a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, pričom od tohto dňa už nebude povolené prečerpanie poskytované a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania s tým, že výška pohľadávky z povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede je 597,71 eura, pričom ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede môže byť táto pohľadávka vyššia a to z dôvodu zúčtovania poplatkov a úrokov v zmysle Sadzobníka.
Výzvou zo dňa 22.03.2017 predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka s tým, že splatná a nezaplatená pohľadávka banky ku dňu 21.03.2017 je vo výške 692,17 eura, ktorú sumu je povinný uhradiť na účet, v opačnom prípade je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zásielka sa vrátila predchodcovi žalobcu dňa 19.04.2017 ako neprevzatá v odbernej lehote žalovaným.
Listom zo dňa 30.06.2017 predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 066/2017/CE zo dňa 23.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Podľa podacieho hárku č. EPH100536255 bola zásielka odoslaná žalovanému dňa 06.07.2017 na poštovú prepravu.
Žalobca pokusom o zmier zo dňa 02.10.2018 vyzval žalovaného na splnenie pohľadávky vo výške 757,83 eura, z toho istina 568,64 eura, úrok 58,08 eura, riadny úrok 32,14 eura, úrok z omeškania 8,35 eura, zmluvný úrok 10,42 eura, poplatky 80,20 eura, a to na účet č. T XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX VS: XXXXXXXXXX. Podľa podacieho hárku č. EPH1399782377 bola zásielka odoslaná žalovanému na poštovú prepravu dňa 03.10.2018.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b) Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. V konaní nebolo sporu o tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 15.10.2010 zmluvu o osobnom účte a dňa 03.08.2011 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorých bol žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie a to formou čerpania finančných prostriedkov platobnou kartou Maestro čip s tým, že boli povolené vykonanie operácii na bežnom účte a to výber ATM, platby, výbery, úhrady, obraty, platby za telekomunikačné služby, platby na internete a objednávky tovaru. Súd zmluvy, ktoré žalobca so žalovaným uzatvoril, posúdil ako spotrebiteľské zmluvy a vzťahujú sa na ne ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Predchodca žalobcu bol dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods.2 OZ je potrebné na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Tieto ustanovenia sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
12. Súd za zásadnú otázku, ktorú bolo potrebné v predmetom spore vyriešiť, považuje otázku, či boli splnené podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky, pretože zákon o bankách nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok z bánk na iné subjekty.
13. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a.s.. Skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana sporu, nepoprela splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. sama o sebe nezbavuje žalobcu dôkazného bremena, t.j. preukázania splnenia povinností podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka
banky, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje podľa názoru súdu z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachová možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
14. Je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 483/2001 Z.z, o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku a následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka, alebo podľa všeobecných predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom. Preto ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od začiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zahojiť. Z uvedených dôvodov preto v týchto prípadoch nemožno hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktoré na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
15. V danej veci žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky, v konaní žalobca nepreukázal, že práve banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.) písomne vyzvala a výzvu doručila žalovanému v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu, že za kvalifikovanú výzvu možno považovať výpoveď zo dňa 17.03.2016 (č.l. 18 spisu), ktorej doručenie žalovanému v konaní žalobca ani nepreukázal, keďže predmetným listom došlo k výpovedi zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie a súčasne bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať existenciu písomnej výzvy pre žalovaného a jej doručenie. Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a doručenie žalovanému, je postúpenie banky na inú spoločnosť neplatné. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi) je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca nepredložil výzvu adresovanú pre žalovaného ako dlžníka a nepreukázal ani jej doručenie. Žalobca v tomto smere doložil výpoveď zmluvy zo dňa 17.03.2016, ktorá má podľa žalobcu predstavovať kvalifikovanú výzvu pre žalovaného. Uvedené podľa názoru nemožno považovať za výzvu tak ako to predpokladá zákon o bankách, keďže týmto listom predchodca žalobcu vypovedal zmluvu, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie a súčasne zosplatnenie povoleného prečerpania s oznámením výšky pohľadávky vo výške 597,71 eura, ktorá má byť uhradená do uplynutia výpovednej lehoty. V prípade ak by aj súd pripustil, že predmetná výpoveď predstavuje výzvu pre žalovaného, nedoložil žalobca žiadne dôkazy preukazujúce jej doručenie žalovanému.
16. Súd v ďalšom poukazuje na ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách"), podľa ktorého "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke ..alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom." Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to tvrdí žalobca v konaní, ale
stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo potrebné, aby súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné. Dovetok v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so svojou bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej NBS. Osobitné ustanovenia sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované (zmeny vykonané od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.) Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty ( § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.). Je zjavné, že povaha ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bráni odklonu od jeho znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách. Porušenie pravidla v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne rozpor so zákonom a tým teda absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( pozri uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24 Co/124/2017 zo dňa 27.03.2018).
17. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
18. Záverom súd poukazuje na to, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
19. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.