Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoPr-3-2019.pdf
PDF · 87.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoPr/3/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: N.. K. I., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XXX, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Peter Pompa advokát | advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 50 491 199, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlo Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7Cpr/20/2017-29 zo dňa 19.9.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) ešte proti právnemu predchodcovi žalovaného - C. Š. C. C. R.. Y. XXX, S., Q.: XX XXX XXX, rozhodol takto:
„I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na základe výpovede zo dňa 26.5.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer trvá.
II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 1.8.2017 domáha sa voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovanej zo dňa 26.5.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a pomer trvá. Taktiež navrhla, aby jej žalovaný uhradil trovy konania. 3. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2018 žalobca upravil žalobný návrh (petit) tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na základe výpovede zo dňa 26.5.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer trvá. Žiadal tiež priznať trovy konania podľa zásady úspešnosti.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2018 sa nezúčastnila. Súd prvej inštancie preto za splnenia podmienok podľa § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.
5. Po vykonaní a vyhodnotení dôkazov a zistení skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k nasledujúcemu právnemu záveru. V zmysle § 68 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
6. V konkrétnom prípade malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t. j., že zamestnanec, teda žalovaná, závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Zákonník práce však nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ je preto nutné posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny napr. v tom, že zamestnanec fyzicky napadol vedúceho zamestnanca alebo spoluzamestnanca a spôsobil mu zranenie, ďalej v dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencii zamestnanca, alebo ak je zamestnanec počas pracovného času pod vplyvom alkoholu a pod. Pri rozhodovaní zamestnávateľa zohráva okrem vyššie citovaného dôležitú úlohu aj posúdenie celkového pracovného a občianskeho profilu dotknutého zamestnanca, podmienok v pracovnom kolektíve a napokon výsledok preverovania obrany zamestnanca.
7. Za danej dôkaznej situácie nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané zo strany žalovaného, a tento v konečnom dôsledku sa to preukázať ani nesnažil, pretože k žalobe sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, aby došlo k takým skutočnostiam, ktoré sú opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.5.2017 (č.l. 4 spisu). Zároveň tiež súd musí konštatovať, že aj keby čo len teoreticky bolo preukázané, že k takémuto konaniu došlo, nejde o také konanie, ktoré by mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru tak ako to predpokladá ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Je potrebné dospieť k záveru, že v konkrétnom prípade ide o určitý spor medzi kolegami (ženami) ohľadom kompetencií a postavenia v zamestnaní, čo podľa názoru súdu riaditeľka školy riešila neadekvátnym spôsobom, a to okamžitým skončením pracovného pomeru. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie.
10. V podanom odvolaní namietal, že pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patrí v pozícií žalovaného namieta miestnu príslušnosť. Podľa doručeného rozsudku vo veci neboli zo strany právneho predchodcu žalovaného doručované žiadne vyjadrenia, a to z dôvodu, že žalovanému neboli zo súdu doručované žiadne podania, ani žaloby na vyjadrenie. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresnému súdu Poprad, nakoľko táto mu nie je daná s tým, že miestne príslušným s poukazom na § 23 písm. a/ CSP je Okresný súd Bratislava III.
11. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd žalovanému neumožnil vyjadriť sa k návrhu, žalovaný nemal vedomosť o skutočnosti, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie ako aj o tom, že na Okresnom súde Poprad prebieha toto konanie. Žalovaný teda nemohol žiadnym spôsobom uplatňovať svoje procesné práva, procesnú obranu. Uvedené vyplýva aj zo samotného rozsudku, kde súd výslovne v bode 5 uvádza, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe ani sa nezúčastnil pojednávania.
12. Ostatná odvolacia námietka sa týkala petitu rozsudku, keď žalovanému nie je zrejmé ako mohli pracovný pomer skončiť okamžite na základe výpovede, nakoľko v zmysle ustanovení Zákonníka práce ide o dva rozličné navzájom nesúvisiace spôsoby ukončenia pracovného pomeru, preto petit podľa žalovaného pôsobí zmätočne. Žalovaný mal za to, že žaloba obsahuje dva rôzne navzájom sa vylučujúce tituly, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha svojich práv. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal napadnuté rozhodnutie, podané odvolanie ako aj konaniu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z aplikácie ustanovenia § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že konanie, napokon i rozhodnutie je postihnuté vadou, na ktorú odvolací súd prihliadne aj keď nebola v odvolacom konaní uplatnená (§ 380 ods. 2 CSP). Relevantnou je však zásada
vyplývajúca z ustanovenia § 379 CSP o viazanosti rozsahom podaného odvolania. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, ktorý pre ďalej uvedené vady nebola iná možnosť len zrušiť.
15. Odvolací súd sa však musel najskôr vysporiadať s námietkou nedostatku miestnej príslušnosti vznesenou žalovaným v podanom odvolaní.
16. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
17. Podľa § 14 všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
18. Podľa § 15 ods. 1 všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
19. Podľa § 23 na konanie v individuálnych pracovných sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovných vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné po a/ Okresný súd Bratislava III. pre obvod Krajského súdu v Bratislave a po g/ Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove.
20. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý na prejednanie príslušný.
21. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolnosti v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
22. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobkyňa doručila žalobný návrh Okresnému súdu Poprad dňa 1.8.2017, pričom žalobkyňa aj vtedajší žalovaný C. Š. R.. Y.V. XXX, S. mali bydlisko, resp. sídlo v obvode Krajského súdu v Prešove. Preto v čase začatia konania bol s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 23 písm. g/ CSP na toto konanie týkajúce sa individuálneho pracovného sporu príslušný pre celý obvod Krajského súdu v Prešove Okresný súd Poprad s tým, že podľa ustanovenia § 36 ods. 2 CSP táto príslušnosť trvá aj potom ako, tak ako to vyplýva zo zrušovacej listiny Okresného súdu Prešov (č.l. 56 súdneho spisu), došlo s účinnosťou k 31.8.2018 (t.j. až po začatí konania) k zrušeniu C. Š., R.. Y., S. a k jeho zániku bez právneho nástupcu s tým, že práva a povinnosti prešli dňom 1.9.2018 na terajšieho žalovaného Ministerstvo vnútra SR.
23. Poukazujúc na uvedené preto neobstojí námietka nedostatku miestnej príslušnosti žalovaným, ktorá naviac nebola urobená pri prvom úkone ktorému patrí, nakoľko tak ako to vyplýva z elektronickej doručenky (č.l. 20 súdneho spisu) jeho právnemu predchodcovi bol doručený žalobný návrh spolu s prílohami ako aj poučenie o procesných právach a povinnostiach už dňa 1.12.2017 s tým, že terajší žalovaný ako jeho právny nástupca ktorý vstúpil do všetkých práv a povinnosti svojho predchodcu nemôže už namietať, a to aj keď má iné sídlo ako jeho právny predchodca, miestnu príslušnosť, lebo túto v zmysle § 41 môže uplatniť najneskôr pri prvom úkone, ktorému patrí. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 42 CSP na túto námietku miestnej nepríslušnosti neprihliadol a prejednal odvolanie žalovaného.
24. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorého mal súd porušiť jeho právo na spravodlivý proces tým, že jeho právnemu predchodcovi nedoručoval žiadne dokumenty ani predvolanie na pojednávanie, keď ako to už uviedol odvolací súd vyššie právnemu predchodcovi žalovaného bola elektronicky dňa 1.12.2017 doručená žaloba spolu s prílohami ako aj s procesným poučením. Rovnako boli právnemu predchodcovi žalovaného doručené predvolania na pojednávanie konané dňa 19.9.2018 podľa elektronickej doručenky dňa 14.8.2018, kde z oboch doručeniek vyplýva, že právny predchodca žalovaného má nie len elektronickú schránku ale aj to, že tieto dokumenty (žaloba, predvolanie na pojednávanie) mu boli riadne doručené. Preto právny predchodca žalovaného mal vedomosť o tom, že prebieha na Okresnom súde Poprad toto konanie a mohol riadne uplatňovať svoje procesné práva.
25. Podľa § 161 ods. 1 CSP upravujúceho skúmania procesných podmienok, ak tento zákon (Civilný sporový poriadok) neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
26. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že konanie pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaného zanikol zrušením bez právneho nástupcu s účinnosťou k 31.8.2018, preto v súlade s § 10 ods. 1 písm. d/, f/, m/ a § 23 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. prešli práva a povinnosti dňom 1.9.2018 na Ministerstvo vnútra SR. Súd prvej inštancie tak ako to vyplýva z rozsudku zo dňa 19.9.2018 nekonal s právnym nástupcom, na ktorého prešli práva a povinnosti pôvodného žalovaného, keď v záhlaví tohto rozsudku je označený ako žalovaný C. Š., C. C. S. a takto označenému žalovanému doručoval aj napadnutý rozsudok, ktorý následne až potom ako uznesením zo dňa 27.8.2019 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného - terajším žalovaným, doručil tomuto žalovanému, ktorý voči nemu podal v zákonnej lehote, odvolanie.
28. V danom prípade ide o takú vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorý napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/, b/ CSP, na ktorý odvolací súd musel prihliadať z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávny procesný postup a rozhodnutie vo veci. Nič na tom ani nemení skutočnosť, že tak ako je už uvedené vyššie súd prvej inštancie sa pokúsil zjednať nápravu uznesením zo dňa 27.8.2019, č.k. 7Cpr/20/2017-76, ktorým po vyhlásení rozsudku vyslovil, že pokračuje s právnym nástupcom žalovaného a tomuto právnemu nástupcovi doručil vyhlásený rozsudok. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak súd prvej inštancie napriek zániku právnej subjektivity pôvodného žalovaného konal a rozhodol vo vzťahu k tomuto subjektu, ide o rozhodnutie procesne vadné a preto neostala odvolaciemu súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP iná možnosť len odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie nové rozhodnutie.
29. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnený rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
30. V zmysle ustanovenia § 391 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje opodstatnenosť námietky žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobkyňou navrhovaný petit žaloby pôsobí zmätočne, keďže ten istý pracovný pomer nemôže byť zo strany zamestnávateľa skončený okamžitým skončením pracovného pomeru ako aj výpoveďou, keď možno prisvedčiť žalovanému, že ide o dva rozličné navzájom nesúvisiace spôsoby skončenia pracovného pomeru.
31. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto po zrušení a vrátení veci vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby tak, aby z jej petitu bolo možné jednoznačne určiť akým spôsobom mal zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, t.j. neplatnosti akého spôsobu skončenia pracovného pomeru sa žalobkyňa domáha.
32. Pokiaľ žalovaný namietal nedoručenie žaloby a jej príloh, tak tomuto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uvádza, že jeho právnemu predchodcovi bola táto spolu s prílohami riadne doručená, preto táto požiadavka žalovaného pôsobí šikanózne, keď naviac žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy má dostatok prostriedkov a možnosti, aby či už priamo prostredníctvom povereného zástupcu alebo prostredníctvom svojich podriadených zložiek (napr. okresného úradu) v prípade, ak nedisponuje žalobou nahliadnuť do spisu a vyhotovil si zo spisu potrebnú fotokópiu žaloby a jej príloh.
33. Naopak, podľa odvolacieho súdu nie je zmätočné to, že žalobkyňa sa súčasne domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru a toho, že tento pracovný pomer trvá s tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo/240/2005, na ktoré poukázala žalovaná v odvolaní sa vzťahuje na tú procesnú situáciu, keď sa žalobca domáha len určenia, že pracovný pomer trvá bez toho, aby súd určil neplatnosť jeho skončenia.
34. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu, aby presne a určite špecifikovala toho, čo má byť predmetom konania s tým, že v tomto konaní, tak ako v klasickom sporovom konaní, súd nevystupuje v pozícií aktívneho vyšetrovateľa ale v pozícií arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu prvej inštancie nie je teda aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť
skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Až po upresnení žalobného návrhu vo vyššie naznačenom smere za splnenia zásad kontradiktórnosti konania bude možné vo veci vecne správne a s príslušným právnym posúdením vyhodnotiť uplatnený nárok žalobkyne a správne vo veci rozhodnúť.
35. Podľa § 371 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. 37. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).