Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/54/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, 90901 Skalica, pod sp. zn. EX 1986/2011, o vymoženie 634,20 EUR a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -13 zo dňa 10. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolanie sa o d m i e t a .

II. Povinnému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*115834 zo dňa 02.08.2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 700-0410473111-GC04/11 zo dňa 29.03.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 13.06.2011. Dňa 20.11.2018 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo dňa 05.11.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. V danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 700-0410473111-GC04/11 zo dňa 29.03.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 13.06.2011, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Exekučný súd preto s poukazom na Exekučného poriadku a Exekučného poriadku v spojení s zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa Exekučného poriadku, Exekučného poriadku, Exekučného poriadku a tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( ) po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v časti trov exekúcie odvolanie oprávnený. Uviedol, že súdne trovy sa, resp. náhrada trov exekúcie (aj DPH vrátane jej výšky) sa vyrátavajú podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom v čase začatia exekúcie, teda dňom 12.07.2011. V zmysle Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie sa o DPH zvyšuje len odmena, ktorá sa v zmysle vyhlášky č. určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, t. j. náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa o DPH nezvyšuje. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky -06 zo dňa 16.12.2008 nadobudla pohľadávka súdneho exekútora charakter konkurznej pohľadávky, z čoho vyplýva, že súdny exekútor si mal pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať konkurz na majetok povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude pohľadávka vymožená. Súdny exekútor si mal trovy vymôcť od povinného a nie ich po 7 rokoch žiadať od oprávneného. Oprávnený nemôže znášať dôsledky súdneho exekútora za to, že bol celý čas nečinný. V tomto prípade by oprávnený trovy exekúcie platiť nemal.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila súdna exekútorka tak, že trovy exekúcie neboli vymožené z dôvodu, že bola zistená nemajetnosť povinného. Šetreniami majetkových pomerov nebol zistený žiaden príjem a ani majetok, na ktorom by bolo možné vykonať exekúciu. Nemajetnosť povinného konštatuje aj správca konkurznej podstaty v súpise konkurznej podstaty, ktorý bol zverejnený dňa 11.01.2019 v Obchodnom vestníku 008/2019. Bol uverejnený súpis majetku konkurznej podstaty bez súpisovej zložky majetku. Ďalej oprávnený namieta výpočet náhrady trov exekúcie. K spôsobu výpočtu náhrady trov exekúcie samotným oprávneným uvádzam, že súd rozhodol len o nároku na náhradu trov exekúcie a nie o ich výške t.j. výška náhrady trov exekúcie nebola súdom zatiaľ vyčíslená a v tejto časti odvolania oprávneného navodzuje dojem, že oprávnený použil „formulárové vzory“. Dôvod neúspešnej exekúcie bola aj nemajetnosť, preto tu nie je žiadna prekážka, ktorá bráni priznať náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. upravuje problematiku priznania trov exekúcie a to aj v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Ide o zákonom upravený postup a preto je potrebné postupovať v zmysle zákona. Podľa ust. 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.“ Predmetným uznesením súd zastavil exekúciu z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Na základe uvedeného je dôvod na priznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. EP v znení účinnom do 31.03.2017 a na ich úhradu zaviazať oprávneného.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší (ďalej len „“), pričom podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu v II. výroku je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

6. V zmysle proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku vylúčil.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku nepripúšťa.

10. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s odmietnuť. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu.

11. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu odvolaním podaným proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie zavinil oprávnený. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania ich protistrane (v tomto prípade povinnému), v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli ( a contrario i za použitia analógie podľa ).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).