Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-304-2019.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/304/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, so sídlom Na vŕšku 8, P.O.BOX 302, 814 99, Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému N. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. I XXXX/XX, XXX XX Lučenec, o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp.zn. EX 887/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2Er/268/2005-22 zo dňa 20. júna 2016, takto
rozhodol:
I. Krajský súd p o k r a č u j e v exekučnom konaní s B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. a s M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. XXXX/X, XXX XX Rimavská Sobota, ako povinnými, ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného povinného N. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. I XXXX/XX, XXX XX W..
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2Er/268/2005-22 zo dňa 20. júna 2016 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 2Er/268/2005-22 zo dňa 20. júna 2016 exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Zm/834/97 zo dňa 11.02.1998.
3. Oprávnený, plniac si povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 13.01.2016. V doplnení uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Oprávnený tvrdil, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože ani pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť preukazuje podľa jeho názoru aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V podaní oprávnený poukázal aj na to, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie doložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla.
4. Konštatoval, že právny predchodca oprávneného si uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či je v exekúcii možné pokračovať alebo či je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/834/97 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania však nie je možné zistiť, aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ.
5. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej, ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Súd prvej inštancie zastáva názor, že oprávnený dôkazné bremeno neuniesol, preto súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie mal za to, že boli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
7. V odvolaní uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné. Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.
8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 08.03.2005 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1Zm 834/97 zo dňa 11.02.1998. Súdny
exekútor následne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 14.04.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25.01.2016 bolo súdnym exekútorom súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu k žiadosti o udelenie poverenia. Súd prvej inštancie preskúmal predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom zistil, že uvedené neobsahuje náležité opísanie skutočností vyplývajúcich z Exekučného poriadku, a preto napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
11. Skôr ako odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu, rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami povinného.
12. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
14. Odvolací súd mal preukázané, že povinný N. S., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, t.j. po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec sp.zn. 14D/365/2016-47, Dnot 199/2016 zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že dedičmi poručiteľa - povinného sú N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale H. M. I XXXX/XX, W., B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. a M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. XXXX/X, M. G.. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že dedič po poručiteľovi - povinnom N. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. I XXXX/XX, W. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 14D 648/2018, Dnot 183/2018 zo dňa 26.10.2018 vyplýva, že konanie o dedičstve po poručiteľovi N. S. bolo zastavené podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Odvolací súd preto podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi poručiteľa - povinného Otom S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. a s M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. XXXX/X, XXX XX Rimavská Sobota ako právnymi nástupcami pôvodného povinného.
15. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
23. V prejednávanej veci sa vymáha plnenie na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 1Zm 834/97 zo dňa 11.02.1998. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa náležitostí vyžadovaných § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
24. Odvolací súd zastáva názor, že povinný má v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je preto potrebné aplikovať na uvedený právny vzťah ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Skutočnosť, že v základnom konaní bola vec prejednávaná ako obchodnoprávna nevylučuje posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie ustanovením § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase základného konania), v zmysle ktorého sa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek prejednajú ako veci obchodnoprávne, bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písm. a) alebo b).
25. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Súd prvej inštancie v základnom konaní rozhodol len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného, výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Zo spisu nie je zrejmé, či súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky a či sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
26. Oprávnený v podanom odvolaní namietal porušenie zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa o retroaktivitu nejedná, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcnosti, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, resp. právneho predchodcu oprávneného, s povinným.
27. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
29. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
30. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).