Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/40/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. S., narodený XX. W. XXXX, trvalý pobyt: K. XXX, o 1.275,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. októbra 2018 č. k. -374, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.275,51 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výška ktorej mala byť určená samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , Ob. z. (/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), , ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že strany konania uzavreli dňa 11. augusta 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere

- povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobkyňa žalovanému poskytla limit povoleného prečerpania vo výške 370,- eur bez určenia variabilnej úrokovej sadzby, následne ďalšie zmluvy z 12. augusta 2014, 23. augusta 2014 a 1. júna 2016 už s určením variabilnej úrokovej sadzby vo výške 19,9 % ročne. Povinnosťou žalovaného bolo splácať povolené prečerpanie priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu, teda nie vo forme vopred určených mesačných splátok. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie a v lehote určenej žalobkyňou, nie kratšej ako 7 dní. Žalovaný prekračoval povolený limit, v dôsledku čoho žalobkyňa znížila jeho limit na 0,- eur dňa 1. augusta 2017 a následne odstúpila od zmluvy 18. septembra 2017. Súd prvej inštancie pri určení výšky predmetu sporu vychádzal z predložených výpisov z účtu a žalovaná suma predstavovala rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal ani čiastočné splnenie dlhu, súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.275,51 eur vyhovel. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, keďže žalobkyňa sa domáhala zaplatenia úrokov vo výške 28 % z dlžnej sumy od 6. októbra 2017 do zaplatenia. Z predloženej úverovej zmluvy nevyplývala dohoda o výške úroku, ktorá mala byť platná pre nedovolené prečerpania, ale zo všeobecných obchodných podmienok (článok 3.12). Žalovaný všeobecné obchodné podmienky nepodpísal. Zmluvná podmienka mala byť priamo dojednaná pri uzavretí zmluvy, pretože inak ide o prekvapivú zmluvnú podmienku, ktorej je spotrebiteľ vystavený bez oboznámenia sa s ňou. Pre neuvedenie výšky úrokovej sadzby priamo v zmluve, súd prvej inštancie považoval takúto dohodu za neurčitú a neplatnú podľa § 37 O. z. Pri ďalších uzavretých zmluvách si strany dojednali sadzbu úroku vo výške 19 % ročne, avšak takému dojednaniu nezodpovedal žalobný nárok, preto bola žaloba zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods.

1 ( č. v znení neskorších predpisov) s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa .

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu, vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa si nárok na úrok vo výške 28 % uplatnila z titulu prekročenia, ktoré upravuje ZoSÚ v ustanovení § 2 písm. f/ a § 18. Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa zverejňuje výšku úrokovej sadzby na úrokovej výveske na webovej stránke. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobkyne a v pobočkách, je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 Home Credit, a.s. proti Klára Bíróová, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, pričom nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že zmluva o úvere má byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedenej v článku 10 ods. 2 smernice. Preto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľné súčasť zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo výveske úrokových sadzieb. Klient oboznámenie sa so zmluvnou dokumentáciou potvrdil podpisom na zmluve, t. j. preštudovanie dokumentácie upravujúcej zmluvný vzťah. Všetky dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva, sú zverejnené na webovej stránke v aktuálnom znení, na každom obchodnom mieste, pobočke banky, aj vo výpise z účtu, ako aj prostredníctvom internetbankingu. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami , upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle Ob. z. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkaz na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. V zmysle Ob. z. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa článku III písm. a/ bod 23 všeobecných obchodných podmienok ak vkladový účet dosiahne debetný zostatok, nadobúda charakter nepovoleného prečerpania. V takomto prípade banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, v stanovenej lehote podľa článku III písm. a/ bod 27 všeobecných obchodných podmienok. Zostatok účtu úročí banka podľa aktuálnych úrokových sadzieb, spôsobom stanoveným pre každý typ účtu. Banka zverejňuje úrokové sadzby a spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch a zaväzuje sa zverejniť nové úrokové sadzby a nový spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch a na internetovej stránke. V zmysle bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok účinných v čase vzniku prekročenia, po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby (úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu). Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane (upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru). Žalobkyňa na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , podľa záverov ktorého, v dôsledku toho, že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov úroky dohodnuté zmluvne vo všeobecných obchodných podmienkach s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, majúce za následok právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s čím počíta aj ZoSÚ v ustanovení

ods. 1. Z ustanovení všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle ZoSÚ, pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo všeobecných obchodných podmienkach nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Ob. z., ako aj ZoSÚ. Debetný zostatok je určený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 ZoSÚ, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania.

3. Žalovaný v písomnom podaní navrhol splátkový kalendár, ktorým prejavil vôľu splácať vymáhanú pohľadávku v minimálnej výške 100,- eur mesačne.

4. Žalobkyňa prejavila vôľu pristúpiť na súdny zmier, a to výlučne v prípade, ak by žalovaný uznal celý nárok, tak ako bol žalobkyňou uplatnený a tento sa zaviazal ho splácať v pravidelných mesačných splátkach.

5. Žalovaný súhlasil so splátkovým kalendárom vo výške 106,29 eur, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia aj len jednej splátky.

6. K uzavretiu zmieru vo vzťahu k predmetu sporu odvolacieho konania nedošlo (odvolanie bolo podané žalobkyňou len v zamietajúcej časti vo veci samej).

7. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.

8. Na základe dohody medzi bankou a majiteľom účtu, banka môže úverovať bežný účet tak, že preplatí príkazy do výšky dohodnutého debetného zostatku. V takom prípade je majiteľ účtu povinný nielen vrátiť poskytnuté prostriedky, ale aj úroky z tzv. úveru.

9. Ustanovenie § 2 písm. e/ ZoSÚ definuje na účely tohto zákona pojem „povolené prečerpanie“, ktorým sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. V ustanovení § 2 písm. f/ ZoSÚ je potom obsiahnutá definícia tzv. prekročenia, ktorým sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

10. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné definície a kategorizáciu pohľadávok žalobkyne z hľadiska ich možného vzniku, v prípade zamietajúcej časti vo veci samej, je súdom prvej inštancie nepriznaný nárok žalobkyne nepreskúmateľným. Neobsahuje predovšetkým konkretizáciu vzniku a tým aj druhu pohľadávky (t. j. či ide o tzv. prekročenie, povolené prečerpanie, príp. iné) a jej následné subsumovanie pod príslušnú právnu normu (keďže právnou kvalifikáciou žalobkyne súd prvej inštancie nie je viazaný). Od primárneho posúdenia pohľadávky, či ide o umožnenie spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania alebo nie, potom závisí posúdenie oprávnenosti (dôvodnosti) žalobkyňou uplatňovaného plnenia, vrátane úrokov. Predpokladom je však špecifikácia žalovaného nároku, spôsobilá rozlíšenia vzniku pohľadávky podľa dispozície majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami (nad rámec zostatku účtu, povoleného prečerpania), prípadne zaťažením účtu bankou

(žalobkyňou) vlastnými pohľadávkami, vzniknutými z iných právnych titulov (neprípustne jednostrannou premenou právneho dôvodu pohľadávky voči majiteľovi účtu).

12. Z dôvodu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a uplatňované nepovolené prečerpanie neposúdil podľa relevantných ustanovení ZoSÚ (poukazujúc len na nepodpísané všeobecné obchodné podmienky), absentoval argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať (vo vzťahu k zamietavej časti napadnutého rozhodnutia vo veci samej).

13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a strane umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.

14. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, bude v intenciách záverov odvolacieho súdu, doplniť argumentačný základ v napadnutej časti o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia právnej normy, predovšetkým ZoSÚ, upravujúceho aj tzv. prekročenie, v prípade ktorého je daná jednostranná informačná povinnosť veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, týkajúca sa úrokovej sadzby. Súd prvej inštancie posúdi, či ide o osobitnú formu spotrebiteľského úveru a z toho vyplývajúce právne následky, vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu.

16. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s ustanoveniami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a stranám sporu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

17. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.