Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-13-2024.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/13/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. februára 2024 sťažnosť prokurátora, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 21T/29/2023 zo dňa 16.5.2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 21T/29/2023 zo dňa 16.5.2023 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom D. XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. a § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
neplatil pravidelne a v plnej výške v dobe od 01.09.2019 do 19.08.2022 výživné na maloletú dcéru E. B., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého syna E. B., narodeného XX.XX.XXXX a v dobe od 01.09. 2019 do 19.08.2022 a následne od 15.12.2022 až doposiaľ výživné na maloletú dcéru F. B., narodenú XX.XX.XXXX, s výnimkou presne nezisteného obdobia roku 2019 v rozmedzí mesiacov september až december, kedy zaplatil na výživnom 150,- eur, mesiaca február 2020, kedy zaplatil na výživnom 110,- eur, mesiaca jún 2020, kedy zaplatil na výživnom 500,-CZK, čo je po prepočte vtedajším konverzným kurzom 18,74 eur, mesiaca marec 2021, kedy zaplatil na výživnom 20,- eur, mesiaca apríl 2021, kedy zaplatil na výživnom 120,- eur, mesiaca november 2021, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur, mesiaca december 2021, kedy zaplatil na výživnom 2000,-CZK, čo je po prepočte vtedajším konverzným kurzom 80,45 eur, mesiaca január 2022, kedy zaplatil na výživnom 150,- eur, mesiaca február 2022, kedy zaplatil na výživnom 70,- eur, mesiaca apríl 2022, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur a mesiaca jún 2022, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur, hoci povinnosť prispievať výživným na všetky 3 maloleté deti obvinenému vyplývala z rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 8P/393/2012-34 zo dňa 24.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2013, podľa ktorého bol obvinený povinný prispievať na výživu maloletej dcéry E. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletej G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX, M. - D., B. L., zo Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde posúdením predbežnej otázky podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku bolo stanovené, že obvinený bol za obdobie od 01.09.2019 do 30.12.2020 povinný prispievať na výživu maloletej dcéry F. B., narodenej XX.XX.XXXX a maloletého syna E. B., narodeného XX.XX.XXXX, na každé dieťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX
M. - D., B. L., z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1P/1/2020-99 zo dňa 13.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2020, podľa ktorého bol obvinený povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí - F. B., narodenej XX.XX.XXXX a E. B., narodeného XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX, M. - D., B. L. a z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1P/1/2020 - 177 zo dňa 15.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2021, podľa ktorého je obvinený povinný prispievať na maloletú E. B., narodenú XX.XX.XXXX, výživným v sumách po 50,- eur mesačne na výživu maloletej F. B., narodenej XX.XX.XXXX, po 50,- eur mesačne a na výživu maloletého E. B., narodeného XX.XX.XXXX, po 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX, M.
- D., B. L., kde tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom oprávnenej G. H. najmenej 3.032,85 Eur,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil v podstate nasledovne. V rámci preskúmania obžaloby, z dôkazov zabezpečených v rámci vyšetrovania, najmä z výpovede svedkyne G. H. a listinných dôkazov, mal súd preukázané, že skutok sa stal. Súd však zistil, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V opise skutku v obžalobe totiž absentuje údaj o zavinenom (úmyselne alebo z nedbanlivosti) neplnení si vyživovacej povinnosti obvineným, ktorý údaj je vyjadrením znaku subjektívnej stránky trestného činu. Skutok v obžalobe musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie, teda aj skutkové okolnosti vyjadrujúce subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Zo skutkovej vety obžaloby síce vyplýva, že obvinený si neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, absentuje tu však vymedzenie úmyselného alebo nedbanlivostného konania obvineného. Takto opísaný skutok potom nezakladá trestnosť činu, pretože len samotné neplnenie vyživovacej povinnosti nie je trestným činom. Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Údaje obsiahnuté v obžalobe tvoria rámec pre ďalšiu činnosť súdu, ktorý súd nemôže prekročiť (§ 235 písm. b/, c/ Trestného poriadku), medzi ktoré údaje patria aj údaje týkajúce sa identifikácie obvineného a skutku, pre ktorý bol obvinený stíhaný a bola na neho podaná obžaloba. V danom prípade neprichádza do úvahy, aby súd doplnil takzvanú skutkovú vetu o prípadný chýbajúci skutkový údaj vyjadrujúci zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko takýmto postupom by súd pomáhal jednej zo strán trestného konania (strane obžaloby), čo je neprípustné a v rozpore so zásadou rovného postavenia strán - prokurátora a obvineného v trestnom konaní. Je povinnosťou prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena v trestnom konaní sformulovať skutok tak, aby obsahoval v opise skutku všetky skutočnosti zodpovedajúce príslušnej právnej kvalifikácii. Medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v rozhodnutí súdu síce nemusí byť úplná zhoda, stačí, ak je zachovaná totožnosť skutku, avšak súd môže modifikovať skutok na základe výsledkov dokazovania len za predpokladu, že v obžalobe je v skutku uvedená podstatná skutková náležitosť vyjadrujúca príslušný znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že nielen skutok v obžalobe, ale už aj skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie, neobsahuje údaje o zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti obvineným.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor písomným podaním zo dňa 13.6.2023, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.06.2023. Prokurátor nesúhlasí so zastavením trestného stíhania v danej trestnej veci okresným súdom z dôvodu podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pre absenciu údaju o zavinení (úmyselnom alebo z nedbanlivosti) v skutku v obžalobe v súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti obvineným, ktorý údaj je podľa súdu vyjadrením znaku subjektívnej stránky trestného činu zanedbania povinnej výživy. Súd ďalej argumentuje, že zo skutku obžaloby síce vyplýva, že obvinený si neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, avšak bez vymedzenia úmyselného alebo nedbanlivostného konania obvineného. Preto podľa súdu takto opísaný skutok nezakladá trestnosť činu, pretože len samotné neplnenie vyživovacej povinnosti nie je trestným činom. S takýmto rozhodnutím a názorom súdu sa nestotožňuje. Skutok popísaný v podanej obžalobe obsahuje všetky náležitosti potrebné na to, aby mohlo byť predmetné konanie obvineného kvalifikované ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Aj sám súd
v napadnutom uznesení uviedol, že v rámci preskúmania obžaloby z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovede obvineného, ako aj svedkyne G. H. mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal. Svedkyňa H. potvrdila, že v inkriminovanom období si obvinený neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, s výnimkou obdobia uvedeného v obžalobe. Riadne neplnenie vyživovacej povinnosti v žalovanom období vyplýva aj z výpovede obvineného. Existencia vyživovacej povinnosti obvineného voči maloletým deťom je preukázaná rodnými listami detí a rozsah vyživovacej povinnosti určený súdnym rozhodnutím je preukázaný rozsudkami Okresného súdu Brezno, sp.zn. 8P/393/2012, Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1P/1/2020-99 a sp.zn. 1P/1/2020-177 a zo zákona o rodine. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že výživné platil nepravidelne, keď mal nejakú finančnú hotovosť, tak splátku na výživnom zaplatil, momentálne má deti pri sebe. V skutku je uvedené, že obvinený neplatil pravidelne a v plnej výške výživné na maloleté deti s presným vymedzením obdobia, s výnimkou tam uvedených mesiacov, hoci povinnosť prispievať výživným na maloleté deti obvinenému vyplýva zo zákona o rodine a uvedených rozhodnutí súdu. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým výpoveďou obvineného, ako aj svedkyne G. H., bolo dostatočným spôsobom preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal a napĺňa znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené preto nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že s poukazom na znenie skutku tento nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Skutok popísaný v podanej obžalobe obsahuje všetky náležitosti potrebné na kvalifikáciu skutku ako vyššie uvedeného prečinu. Prokurátor z týchto dôvodov preto navrhuje, aby krajský súd sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Obvinený A. B. sa k dôvodom sťažnosti prokurátora písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná. Primárne krajský súd uvádza, že k sťažnosťou napadnutému rozhodnutiu okresný súd dospel po predchádzajúcom správnom procesnom postupe. Následne aj jeho rozhodnutie o zastavení trestného stíhania z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, zodpovedá stavu veci a zákonu. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu chybu, či nedostatok, pričom rovnako tak odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazuje. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a pri existencii erudovaného, dostatočne a správne odôvodeného rozhodnutia súdu prvého stupňa niet dôvodu v tomto rozhodnutí sťažnostného krajského súdu znovu opakovať argumentáciu okresného súdu, s ktorou sa sťažnostný súd v celom rozsahu stotožňuje.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Zastavenie trestného stíhania s odkazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. po podaní obžaloby je možné len za predpokladu, že je spoľahlivo a mimo akúkoľvek pochybnosť zistené, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Okresný súd tento dôvod vzhliadol v tom, že v opise skutku v obžalobe absentuje údaj o zavinenom (úmyselnom alebo nedbanlivostnom) neplnení vyživovacej povinnosti, ktorý je vyjadrením znaku subjektívnej stránky tohto trestného činu.
V danom prípade bola na obvineného A. B. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia (a ako je krajským súdom uvedené vyššie).
Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona o rodine.
Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 1) alebo v konaní páchateľa, ktorý sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 2).
Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Zo subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „čo aj z nedbanlivosti“ pripúšťa zavinenie nielen úmyselné, ale aj z nedbanlivosti (ods. 1). Zo subjektívnej stránky sa v odseku 2 vyžaduje úmyselné zavinenie.
Pod pojmom skutok možno rozumieť všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v materiálnom svete, sú významné z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Popis skutku musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Tento znak nemusí byť v skutkovej vete uvedený v doslovnom znení, postačí, ak skutková veta obsahuje pojmy a gramatické formulácie, ktoré významovo zodpovedajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty trestného činu. Je dôležité podotknúť, že z hľadiska trestného práva je významný iba ten skutok, ktorý je objektívne možné v trestnom konaní postihnúť. Uplatňuje sa princíp zodpovednosti za zavinenie. Platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu, ani trestu. Zavinením je vyjadrená aj individuálna trestná zodpovednosť, keďže každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. Preto pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva tak, ako už uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd, že len samotné konštatovanie neplnenia vyživovacej povinnosti (neplatenie výživného, čo v danom prípade bolo spoľahlivo preukázané), bez vymedzenia úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia v skutku konkrétnymi skutkovými okolnosťami (napr. že obžalovaný sám z vlastnej iniciatívy ukončil pracovný pomer, z ktorého mal príjem, bol dobrovoľne nezamestnaný, aktívne si nehľadal prácu ...) nie je trestným činom, a to v danom prípade konkrétne trestným činom zanedbania povinnej výživy. V ostatnom odkazujúc na správne a podrobne uvedené dôvody okresným súdom potom krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne trestné stíhanie obvineného A. B. z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil, pretože skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe, nie je trestným činom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Pre uvedené skutočnosti krajský súd o sťažnosti prokurátora potom rozhodol tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná. Prokurátor v rámci svojej sťažnosti neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu.
Krajský súd rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.