Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-112-2019.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. U. XX, N., o zaplatenie 100,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21Csp/80/2018-34 zo dňa 22. marca 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 100,- € s príslušenstvom. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 23.6.2015 strany uzatvorili spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100,- €, splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 128,- €, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 28,- €. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca sa zaviazal prostriedky z úveru poskytnúť žalovanému bez zbytočného odkladu odo dňa uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 100,-€, predstavujúcu sumu poskytnutú žalovanému úverovou spotrebiteľskou zmluvou, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12,- € za zaslané štyri upomienky. Z dôvodu neplnenia záväzku žalobca, podľa jeho slov, dňa 20.9.2017 písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy iba úverovú zmluvu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca v konaní nepreukázal reálne poskytnutie, resp. vyplatenie finančných prostriedkov žalovanému (napríklad výpisom z účtov) ani zaslané výzvy, ktorými žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy a na základe ktorých si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 12,- €. Súdu navyše nebola predložená ani písomná výzva na úhradu dlhu zo dňa 20.9.2017. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazných listín, tak súd prvej inštancie nemal za preukázané odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému a ani žalobcom tvrdené neplnenie záväzku žalovaným.
1.2. Dôkazné bremeno možno podľa súdu prvej inštancie charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Nie je úlohou sudu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ak teda žalobca, navyše zastúpený právnym zástupcom, niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Samotné neunesenie dôkazného bremena zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Žaloba je tak všeobecná a nekonkrétna, pričom ostala bez pre úspešnosť v spore tak dôležitej a potrebnej podpory dôkazov. Súd prvej inštancie pre neunesenie dôkazného bremena nárok žalobcu zamietol ako nepreukázaný, pričom platnosťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jej obsahových náležitostí sa z dôvodov vyššie uvedených už nezaoberal.
1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na čl. 17 C.s.p.. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.6.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 28,- €. Žalovanému bol zo strany žalobcu na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 100,- € na číslo bankového účtu žalovaného. Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania. Žalobca mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi priloženými k žalobe.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.
6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010).
7. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia dlhu na základe porušenia povinnosti dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere tým, že nesplatil úver riadne a včas, žalobca musí minimálne preukázať existenciu zmluvy o úvere uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a splnenie svojej povinnosti poskytnúť dlžníkovi na požiadanie peňažné prostriedky. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal nielen poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, ale ani samotné uzavretie zmluvy o úvere so žalovaným.
8. Žalobca svoju žalobu podoprel listinnými dôkazmi: Zmluva o úvere č. XXXXXX zo dňa 23.6.2015, Rozhodcovská zmluva zo dňa 23.6.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 23.6.2015 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru platné do 4.6.2015, ktoré predstavujú vytlačenú verziu elektronických dokumentov. Tieto neboli spôsobilé preukázať existenciu a obsah žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu so žalovaným, nakoľko nimi nebolo preukázané samotné uzavretie zmluvy medzi stranami sporu. Nevyplýva z nich existencia prejavu vôle žalovaného zameranej na prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy. V predmetných elektronických dokumentoch sú síce uvedené osobné údaje žalovaného v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a adresa bydliska a je v nich uvedená poznámka, že žalovaným boli podpísané elektronicky, ale elektronický podpis zmluvy žalovaným nimi preukázaný nebol. Na preukázanie elektronického podpisu zmluvy žalovaným žalobca žiaden dôkaz ani len neoznačil. Zo žaloby a predložených dôkazov nie je ani zrejmé, aký technický spôsob elektronického podpisu mal byť využitý. Súd sa nemôže uspokojiť len s výstupom informačného systému žalobcu o tom, že dokument bol elektronicky podpísaný bližšie nijako nešpecifikovaným podpisom. Vo vzťahu k splneniu svojej povinnosti veriteľa poskytnúť dlžníkovi na požiadanie peňažné prostriedky žalobca nijaké dôkazy neprodukoval. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva plnenie úverovej istiny 100,- € žalobcom žalovanému. Priložené dôkazy neobsahujú ani len bankové spojenie na žalovaného. Žalobca tiež ničím nepreukázal zaslanie štyroch upomienok žalovanému, od čoho odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 12,- €. Možno teda uzavrieť, že žalobcom predložené dôkazy neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti ním v žalobe uvádzaných skutočností, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v danom konaní zaťažovalo. Následkom neunesenia dôkazného bremena žalobcom je pre žalobcu strata sporu, čo znamená, že súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť.
9. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie, iba stroho skonštatoval, že podľa jeho názoru dôkazné bremeno uniesol, s čím sa odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).