Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21Cb/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, W., zast. : JUDr. Matej Csenky, advokát so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanému : V. F., nar. X.XX.XXXX, A. T. XXX, zast. : Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO : 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že vlastníkom 50% obchodného podielu v spoločnosti T. B. B.. B. T..Y.., J. : XX XXX XXX, so sídlom S. L. XXX/XXX, C. ( ďalej len T. B.. ), ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania spoločnosti vo výške 3 320 eur a predstavuje 50% výšky základného imania spoločnosti je žalobca. 2. K naliehavému právnemu záujmu na podanej určovacej žalobe žalobca citoval z ustálenej právnej doktríny, v zmysle ktorej „Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové.“8 Napriek citovanej právnej doktríne, podľa ktorej je naliehavý právny záujem Žalobcu jednoznačne daný, nakoľko v Obchodnom registri je ako vlastník Obchodného podielu zapísaný Žalovaný, Žalobca podporne uvádza, že má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim rozsudkom je možné túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem musí Žalobca preukázať. Žalobca je povinný v určovacej žalobe uviesť skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný, pričom na preukázanie týchto tvrdení je oprávnený navrhovať dôkazy. Ako tiež vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2009, sp. zn. : „Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.“ 3. Ďalej žalobca uviedol že nadobudnutie jeho obchodného podielu v spoločnosti T. B. Žalovaným na základe Zmluvy o prevode Obchodného podielu, je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodov uvedených v žalobe. Žalovaný sa tak nemohol platne stať jediným spoločníkom spoločnosti

T. B., ako je uvedené vo výpise z Obchodného registra spoločnosti T. B.. Naliehavý právny záujem Žalobcu na určení vlastníckeho práva k Obchodnému podielu spoločnosti T. B. je daný predovšetkým tým, že bez požadovaného určenia je právne postavenie Žalobcu neisté, a to hlavne vo vzťahu k samotnej spoločnosti T. B., ako aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré by Žalovaný, ako terajší jediný spoločník a jediný konateľ spoločnosti T. B., mohol realizovať (a ktoré už reálne aj realizoval - rozhodol o vystúpení spoločnosti T. B. z likvidácie, zmenil jej sídlo, vymenoval seba za konateľa spoločnosti T. B.). Žalobca v súvislosti s preukázaním jeho naliehavého právneho záujmu dal do pozornosti snahu Žalovaného ovládnuť spoločnosť T. B. za účelom jednak spochybnenia úkonov, ku ktorým v minulosti došlo medzi spoločnosťou T. B. a spoločnosťou W. F., B..T..Y.., so sídlom V.K. XX, XXX XX W., Slovenská republika, J.: XX XXX XXX, spoločnosťou s ručením obmedzeným zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/T (ďalej len „spoločnosť W. F.“) a zároveň za účelom nadobudnutia majetku (najmä nehnuteľností) spoločnosti W. F., tak ako vyplynie z nižšie uvedeného. Medzi spoločnosťou T. B. ako predávajúcim a spoločnosťou W. F. ako kupujúcim došlo totiž v minulosti k uzavretiu zmluvy o prevode časti podniku na základe ktorej spoločnosť W. F. nadobudla (okrem iného) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V súčasnosti, teda po tom, čo sa na základe absolútne neplatného právneho úkonu (nadobudnutie Obchodného podielu Žalobcu) stal Žalovaný jediným spoločníkom a následne zároveň konateľom spoločnosti T. B., dochádza zo strany spoločnosti T. B. (pod „vedením“ Žalovaného) k snahe o získanie spoločnosťou W. F. riadne na základe Zmluvy nadobudnutých Nehnuteľností. Žalobca ďalej dodal že W. F. je (spolu)vlastnený manželkou Žalovaného, pani F. F. a zároveň manželkou syna Žalobcu, pani K. B.. 4. Vzhľadom na obchodné vzťahy medzi spoločnosťou W. F. a spoločnosťou T. B. je nepochybné, že dôvodom nadobudnutia Obchodného podielu Žalobcu na základe absolútne neplatného právneho úkonu je ovládnuť spoločnosť T. B., ktorá roky nevykonávala žiadnu činnosť a bola v Likvidácii a prostredníctvom nej získať tak späť lukratívne Nehnuteľnosti v strede mesta Piešťany, ktoré sú prevádzkované ako W. F., resp. ktoré spoločnosť W.N. F. v minulosti riadne nadobudla. Vzhľadom na popísané skutočnosti a skutočný motív Žalovaného pre ktorý chce ovládnuť spoločnosť T. B., podal Žalobca v danej veci aj trestné oznámenie. 5. Samotnú vecnú dôvodnosť podanej žaloby videl žalobca v neplatností uznesení prijatých MVZ spoločnosti T. B. dňa 30.05.2018 ako aj v neplatnosti zmluvy o prevode ochodného podielu zo dňa 30.05.2018 pri uzatváraní ktorej absentovala na strane žalobcu vôľa a zároveň bol úmselne uvedený do omylu, a dojednaná kúpna cena 1Euro je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nebol na MVZ dńa 30.05.2018 riadne pozvaný, nekonalo sa v sídle spoločnosti ani v uvedenom čase, 6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, tak že ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť 7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2019 navrhol aby súd konanie prerušil do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 8. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie, v ktorom sa žalobca žalobou žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti T. B. prijatých dňa 30.05.2018. 9. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 10. Ust upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 11. Samotná skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany sa na základe žaloby žalobcu vedie konanie o určenie neplatnosti uznesení VZ spoločnosti, ktorým uznesením č. 3 schválilo návrh na prevod obchodného podielu zo žalobcu na žalovaného v okolnostiach predmetného prípadu nezakladá dôvod na prerušenie konania, nakoľko žalobca v predmetnom konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak ako súd rozviedol v dalších odsekoch tohto rozsudku. Otázka platnosti resp. neplatnosti uznesení valného zhromaždenia preto vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nemohla mať pre rozhodnutie súdu význam.

12. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhu žalovaného rozhodol s poukazom na ust. až v rozhodnutí vo veci samej. 13. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra spoločnosti T. B., zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 30.05.2018, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018 , a zistil tento skutkový a právny stav: 14. Žalobca a žalovaný a uzavreli dňa 30.05.2008 zmluvu o prevode 50% obchodného podielu v spoločnosti T. B. zo žalobcu na žalovaného 15. Zmluvné strany sa dohodli, že cena za prevod obchodného podielu žalobcu je vo výške 1 Euro. 16. Žalovaný je ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie spoločníkom spoločnosti T. B. pričom vlastní obchodný podiel zodpovedajúci jeho vkladu ako spoločníka vo výške 6640 Eur Eur, čo predstavuje 100% podiel na základnom imaní. 17. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom (spoločenskou zmluvou spoločnosti T. B., odstúpením od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.09.2018, dohodou o odstúpení od zmluvy o prevode zo dňa 23.07.2018, rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 26.06.2016, odpoveď zo dňa 18.09.2018, žalobou sp. zn. ,, výzvou zo dńa 24.08.2018, výsluchy svedkov p. Q., p. A., likvidátora - JUDr. A. ) nakoľko ich vykonanie by bolo vzhľadom na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nadbytočné a nehospodárné. Ide o dôkazy ktorým žalobca preukazoval samotnú dôvodnosť svojej žaloby vo veci samej, a preto by bol ich vykonanie pri absencii naliehavého právneho záujmu viedlo k zisťovaniu skutkového stavu nad rámec potrebný pre rozhodnutie súdu. 18. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 19. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (tak ako to vyplýva z ust. písm c) ). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný v čase rozhodovania súdu. 20. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia že je vlastníkom 50% obchodného podielu v spoločnosti T. B. B.. B. T..Y.. 21. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je potom existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. 22. K tomu či je právny záujem na určení sa teda prihliada z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania. Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Jednoducho povedané, ak určenie práva ktorého sa žalobca domáha nemôže s konečnou platnosťou vyriešiť spornosť práva medzi stranami a povedie aj v prípade úspechu žalobcu nevyhnutne k dalšiemu súdnemu konaniu, naliehavosť záujmu na takomto určení zjavne chýba. 23. V súvislosti s naznačeným súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z účinnosťou od 01.07.2016 došlo v slovenskom právnom poriadku k rekodifikácii civilného práva procesného výsledkom ktorého bolo prijatie nie len ) ale aj t.j. . (ďalej len „C.m.p.) 24. Súčasťou právnej úpravy v C.m.p. sú aj ust. a nasl, ktoré obsahujú úpravu konaní vo veciach obchodného registra a to konaní o zápise údajov do obchodného registra, konaní o zosúladení údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a konaní o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra.

25. Nakoľko žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia že je vlastníkom 50% obchodného podielu s cieľom dosiahnuť obnovu pôvodného stavu t.j. postavenia žalobcu pred uzavretím spornej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 30.05.2018 ako aj prijatých sporných uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 30.05.2018 keď zároveň v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako jediný spoločník spoločnosti T. B. . zapísaný v obchodnom registri figuruje žalovaný. 26. Vychádzajúc z ust.§ 299 C.m.p. každý kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý koho sa údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, môže navrhnúť aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra. Základným predpokladom takéhoto návrhu je skutočnosť, že skutkové a právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené. 27. Konanie o zrušenie zápisu údajov napĺňa znaky súdneho mimosporového konania a jeho výsledkom je zápis údajov do obchodného registra. Skúmania podmienok pre vykonanie zápisov údajov sa však zásadne odlišuje, keď v konaní o zápise údajov preskúma registrový súd iba formálne splnenie podmienok a nezaoberá otázkou pravosti predložených listín ani ich správnosti nad rámec, ktorý výslovne vplýva zo zákona. V konaní o zrušenie zápisu údajov však registrový súd zisťuje či boli splnené materiálne predpoklady pre vykonanie zápisu, teda dokazovaním zisťuje skutočný stav veci podľa § 35 C.m.p. a ak je to na zistenie skutočného stavu veci potrebné vykonáva súd aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli tak ako mu to vyplýva z ust. § 36 C.m.p. Je preto potrebné dospieť k záveru, že súd nie je limitovaný skutkovými tvrdeniami účastníkov konania. Výsledkom takéhoto konania môže byť zrušenie zapísaných údajov. Na konanie o zrušenie zapísaných údajov sa analogicky použijú ustanovení § 293-296 C.m.p. , pričom z ust. § 296 ods. 2 C.m.p. vyplýva nemožnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná. Účelom takejto úpravy je skutočnosť, že registrový súd musí sám vyhodnotiť jednotlivé predbežné otázky (aj otázku neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a s tým spojenú otázku samotného vlastníctva obchodného podielu v rozsahu 50 %) a za týmto účelom zistiť skutočný stav veci. Súd je toho názoru že aj v prípade ak by v sporovom konaní súd právoplatne rozhodol, že žalobca je vlastníkom obchodného podielu, registrový súd nie je predmetným rozsudkom viazaný, ani v prípade ak by takýto rozsudok tvoril prílohu návrhu na zrušenie zapísaných údajov. Sporové konanie o rozličných otázkach nemôže byť podkladom pre zápis do obchodného registra, keďže jeho výsledkom sú rozsudky založené na formálnej pravde a záväzné sú iba pre strany sporu. Zisťovanie skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia súdom v sporovom a mimosporovom konaní sa líši. Registrový súd v mimosporovom konaní zisťuje ako už bolo spomínané skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy) a je na tento účel povinný vykonať aj dôkazy ktoré účastníci nenavrhli, v čom sa prejavuje vyšetrovací princíp na ktorom sú mimosporové konania založené. Výsledok sporového konania je však závislý od toho, čo tvrdili strany sporu. 28. V prípade úspešného určovacieho výroku by tak žalobcovi neostávalo nič iné len iniciovať konanie podľa ust. podaním návrhu na začatie konania o zrušenia zápisu údajov, pričom až v tomto konaní by bolo možné dosiahnuť skutočný žalobcom sledovaný cieľ a t.j. navrátenie do pôvodného stavu, neplatí teda že by žalobca nemal inú právne dostupnú (a predovšetkým s konečnou istotou riešiacu neistotu strán sporu) možnosť, ako zákonným spôsobom dosiahnuť takýto výsledok. 29. Žalobcom uvádzaná judikatúra Najvyššieho súdu SR je potom vzhľadom na vyššie uvedené nepoužiteľná nakoľko táto sa buď týkala otázky naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k obchodnému podielu za situácie keď žalobca bol na podanie takejto žaloby výslovne odkázaný registrovým súdom, pričom išlo o konanie za účinnosti . Taktiež nie je možné naliehavý právny záujem žalobcu vyvodiť len zo skutočnosti že žalovaný je ako vlastník obchodného podielu zapísaný v obchodnom registri nakoľko predmetná judikatúra sa týka určovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za situácie že žalovaný je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Ako vyplýva už z uvedeného na rozdiel od registrového súdu, kataster nehnuteľnosti je v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takýmto viazaný a v prípade ak vychádza z údajov katastra je povinný na základe neho vykonať zápis. 30. Samotná skutočnosť že žalovaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti T. B. uplatňuje v mene spoločnosti voči tretím osobám práva aj podávaním určovacích žalôb žiadnym spôsobom nezakladá záujem a prípadný úspech v takýchto konaniach nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. To že žalobca s konaním terajšieho konateľa spoločnosti nesúhlasí, a nesúhlasí ani z dôvodmi ním podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva resp. iných úkonov v mene dotknutej spoločnosti neodôvodňuje jeho záujem na podanej žalobe, nakoľko určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu tak ako sa ho žalobca domáha nemôže bez ďalšieho ovplyvniť priebeh takýchto

súdnych konaní a predovšetkým ich účastníkom nie je žalobca a žiadnym spôsobom sa nedotýkajú jeho právneho postavenia. 31. V danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, žalobca dostatočne nepreukázal v čom, spočíva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k obchodného podielu, resp. v čom by situácia, ktorá by nastala v prípade takéhoto určenia pre žalobcu bola priaznivejšia v porovnaní so situáciou pred určením a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, keď žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť bez toho aby sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu. 32. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 33. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , pričom žalovaný bol v konaní vzhľadom na zamietnutie žaloby plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 34. Súd sa zaoberal aj otázkou aplikácie ust. a dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali žalovanému náhradu trov konania neprizná. 35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( a contrário)

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.