Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/108/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky F. N. M., Q.. M., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX D. XXX, toho času bytom C., U. XX, zastúpená JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku 440/108, 068 01 Medzilaborce proti odporcovi Z. N., H.. XX.X.XXXX, C. XXX XX D. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Z. N., H.. X.X.XXXX a maloletému Z. N., H.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. -148 zo dňa 8.4.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh manželky na rozvod manželstva a úprava rodičovských práv k mal. deťom na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „. Manželstvo navrhovateľky F. N. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX a odporcu Z. N.E., H.. XX.X.XXXX uzavreté v Gréckokatolíckom chráme v K. - C. dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v K. N. T. X, Q. XXXX, K. XX, S.. Č.. XX rozvádza.

II. Návrh odporcu na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti oboch rodičov zamieta.

III. Na čas po rozvode zveruje maloletého Z. N., H.. X.X.XXXX a maloletého Z. N., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky F. N. M., H.. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať maloletých a spravovať ich majetok.

IV. Otec maloletého Z. N. H.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého Z. N., H.. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne a maloletého Z. N., H.. XX.X.XXXX sumou 100,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.

V. Otec Z. N., H.. XX.X.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletým Z. N., H.. X.X.XXXX a Z. N., H.. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 10.00 hod. do pondelka do 16.00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci v piatok od 14.30 hod. do 17.00 hod.

VI. Počas letných prázdnin každý rok od 15.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 16.00 hod., každý rok od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 16.00 hod., v párnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., v nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod.

VII. Otec je povinný maloleté deti prevziať v určený deň a čas pred bytom matky a v určený deň a čas maloleté deti pred bytom matky ich riadne odovzdať matke.

VIII. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

IX. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.

X. Ukladá matke jedenkrát mesačne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí a o ich záujmoch, a to SMS správou alebo e - mailovou správou.

XI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , ods. 1, , ods. 1, , ods. 1,2,4,5, , ods. 5, , ods. 1,2, , ods. 1,2,3,5, , ods. 1 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že títo ukončili spolužitie a manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov, vo vzájomnom citovom odcudzení a faktickom ukončení spolužitia, na základe čoho manželia s rozvodom manželstva súhlasili. Navrhovateľka už toho času žije so svojim priateľom a jeho synom v spoločnej domácnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane rodičov neexistuje dohoda vo veciach súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti na čas po rozvode. Obaja manželia v konaní pred súdom prejavili vzájomný nesúlad, nedorozumenia a vzájomné negatívne postoje voči sebe, ktoré sa prejavili aj podaním trestných oznámení zo strany navrhovateľky pre správanie odporcu. Odporca fyzické násilie voči navrhovateľke poprel. Manželia sa pred súdom zhodli na tom, že nedokážu absolvovať ani telefonický hovor bez toho, aby sa nepohádali. V čase rozhodovania súdu nebola dokonca žiadna komunikácia medzi rodičmi a ak, tak len prostredníctvom telefónov detí v otázke, kedy si po ne otec príde. Z výsluchu rodičov súd zistil, že sa nevedia zhodnúť ani v bagateľných záležitostiach ohľadne detí. Majú rozdielne predstavy o tom, čo je v najlepšom záujme ich detí. Pretrváva medzi nimi nedôvera a podozrievanie z nevhodného ovplyvňovania detí. Navrhovateľka poskytla súdu skutkové tvrdenia a aj fotografiu na preukázanie toho, že ju odporca z bytu „vyhodil“, pričom zbalil aj veci detí a uložil ich do suterénu. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky odporca výslovne nepoprel. Matka navrhla zveriť maloleté deti na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti a otcovi upraviť dostatočne široký styk s maloletými. Otec navrhol zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov vždy po 15 dní, s tým, že si upraví pracovné turnusy v Č. Q. podľa potreby a deti budú navštevovať materskú školu striedavo v C. a v D. a to až do času nástupu so základnej školy, kedy sa to prehodnotí. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti v plne vybavenej a udržiavanej domácnosti a neboli zistené zo strany kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky. Maloleté deti žijú v stabilnom prostredí s matkou a jej priateľom v C., kde navštevujú materskú školu a s otcom mali posledný osobný kontakt v marci 2019. V priebehu dokazovania súd nezistil právne významné skutočnosti, ktoré by vylučovali niektorého z rodičov z osobnej starostlivosti o deti. Oboch rodičov súd považoval za dostatočne kompetentných na výchovu detí. Rovnako súd nemal pochybnosť o tom, že medzi rodičmi a deťmi existujú vzájomne pozitívne citové väzby. Napokon, maloleté deti žili v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi ešte v novembri 2018, kedy matka po nezhodách s odporcom opustila aj s deťmi spoločnú domácnosť. Z dokazovania vyplynulo, že starostlivosť o deti aj v minulosti vykonávala predovšetkým matka, pretože otec pracoval v Č. Q. v pravidelných 20-dňových turnusoch. Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal nielen zo samotného návrhu matky, ale aj zhodného stanoviska kolízneho opatrovníka, pričom zohľadnil útly vek detí a ich citovú fixáciu na matku, ktorá aj doposiaľ vykonávala každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ

ide o návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti, pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky, limitované najlepším záujmom maloletých detí. Otec maloletých detí má síce vytvorené bytové podmienky, avšak jeho osobná starostlivosť o maloletých by bola obmedzená jeho pracovným časom v turnusoch. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca nedokáže uskutočniť ani telefonický hovor s navrhovateľkou. Za takejto situácie nie je splnený ani základný predpoklad na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorým je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa všestranných potrieb maloletých detí. Súd mal za preukázané, že zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by nebolo v záujme maloletých, nakoľko pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, čo v danom prípade medzi rodičmi úplne zlyháva a rodičia sa nevedia dohodnúť na základnej starostlivosti o maloletých, o čom nasvedčuje doterajší postoj rodičov prezentovaný v konaní pred súdom, vrátane množstva listinných dôkazov. Rodičia riešia nezhody prostredníctvom polície, usvedčovaním sa prostredníctvom SMS komunikácie, fotodokumentácie a pod. Súd je toho názoru, že predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o deti je spoločná vôľa a schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať. Taktiež nie je možné súdnym rozhodnutím nariadiť striedavú starostlivosť len dočasne, napr. do času nástupu detí do základnej školy. V neposlednom rade, vzdialenosť bydlísk oboch rodičov viac ako 60 kilometrov by neprimeraným spôsobom zaťažovala maloletých, ktorí by museli cestovať, meniť kolektív rovesníkov v materskej škôlke, učiteľov, aktuálny vzdelávací program v materskej škole a pod. Predpokladom pre nariadenie striedavej starostlivosti je, že deti nebudú vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia školy. Obaja rodičia by mali žiť, aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje. Dieťaťu v nízkom veku by sa malo zachovať jeho sociálne prostredie - priatelia, rovesníci, záujmové aktivity a pod. Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu je ich vzájomná dohoda. Dohoda rodičov by bola základným predpokladom zdravej výchovy detí, ktoré by v kultivovanom správaní rodičov získali pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti a deti by sa zbytočne nezaťažovali rozhodovaním o tom, ktorého rodiča uprednostnia. V prejednávanom prípade rodičia nedosiahli dohodu vzhľadom na ich vzájomný nesúlad a neschopnosť komunikovať a spolupracovať. Túto okolnosť spolu so vzdialenosťou bydlísk oboch rodičov, ktorá by znamenala zmenu prostredia predškolského zariadenia detí súd hodnotil tak, že v danom prípade nebol naplnený záujem maloletých detí na striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako to predpokladá § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Rodičia maloletých detí nežiadali znalecké dokazovanie, kolízny opatrovník nechal znalecké dokazovanie na zvážení súdu. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod na znalecké dokazovanie a zbytočné podrobovanie maloletých detí a ich rodičov takémuto zásahu zo strany štátu. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je otázkou právnou a závery znaleckého dokazovania psychológom sú len jedným z dôkazov, na základe ktorých súd rozhoduje. V prejednávanom prípade, z výsluchu rodičov a zo šetrenia kolízneho opatrovníka nevyplynula potreba psychologického vyšetrenia detí a ich rodičov. V konaní neboli tvrdené tak závažné skutočnosti, ktoré by založili pochybnosti o vzájomných pozitívnych citových väzbách rodičov a detí a o rodičovskej spôsobilosti oboch rodičov. Napokon, otec aj doposiaľ realizoval styk s maloletými deťmi aj počas víkendov v neprítomnosti matky a bez jej námietok. Aj z uvedeného súd usudzuje, že znalecké dokazovanie psychológom by bolo v danom prípade úplne nadbytočné. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy súd nepovažoval striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov v záujme maloletých detí a nebol toho názoru, že takto budú lepšie zaistené potreby detí, rozhodol o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky, aby zabezpečil maloletým deťom stabilitu doterajšieho výchovného prostredia. Maloletý Z. je vo veku päť a pol roka a maloletý Z. je vo veku 4 rokov. Súd bol toho názoru, že vzhľadom na útly vek detí by nebolo v ich záujme, ak by po dobu 15 dní neboli v kontakte s matkou. Vzhľadom na neexistujúcu komunikáciu medzi rodičmi nebolo dôvodné predpokladať, že by odporca tento kontakt deťom zabezpečil. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka neposkytuje dostatočné informácie otcovi o maloletých deťoch, súd postupom podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil matke povinnosť jedenkrát mesačne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí a o ich záujmoch, a to SMS správou alebo e - mailovou správou. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť odporcu, súd vychádzal zo zárobkových možností otca, ktorý deklaroval ako živnostník príjmy vo výške 1 500,- eur brutto. Odklad daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018 do júla 2019 odporca bližšie neodôvodnil. Podľa názoru súdu odporca má potenciál ako živnostník prispievať na výživu maloletého Z. N.E., H.. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne a maloletého Z. N., H.. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne. Napokon, odporca žiadal zveriť maloletých do striedavej starostlivosti rovným dielom, čím by mu nepochybne vznikli náklady na výživu a výchovu detí v stanovenej výške. Určené

výživné sa súdu javí ako primerané aj s ohľadom na predškolský vek detí, pričom v súčasnej dobe sú výdavky na deti bežné a matka uviedla zvýšené výdavky len v súvislosti antialergickou liečbou. V záujme maloletých je, aby sa otec podieľal na ich výchove formou rozšíreného styku. V ďalšom období bude záležať na otcovi ako bude využívať takto vytvorený priestor na realizáciu kontaktov s maloletými, a tým sa podieľať na ich výchove. Pri zmene pomerov je možné úpravu styku zmeniť a rozšíriť aj na dlhšie časové obdobie. Obaja rodičia však budú musieť v záujme maloletých detí prejaviť snahu o vzájomnú spoluprácu a rešpekt, aby deti nestratili kontakt s otcom.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa .

III. Obsah odvolania otca mal. detí 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku okrem výroku I. odvolanie otec mal. detí, z dôvodu, že má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že nie je splnený základný predpoklad na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorým je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie, týkajúcej sa všestranných potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie síce dospel k záveru, že rodičia maloletých momentálne nedokážu spolu intenzívne komunikovať, ale opomenul vyhodnotiť dôvod tejto „nekomunikácie“, ktorý spočíva v tom, že matka si našla novú známosť, opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa s maloletými deťmi k novému partnerovi, pričom vo vzťahu k otcovi pestuje u maloletých detí negatívny vzťah. Je práve povinnosťou matky, ktorá má detí vo svojej starostlivosti, viesť ich k pozitívnemu vzťahu aj k druhému rodičovi. Práve matka by v súčasnej situácii mala vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jej výchovný postoj môže viesť k nezvratným a negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletých detí. Otec by nemal doplácať na spoločensky neakceptovateľné správanie sa matky, ktorá akúkoľvek komunikáciu odmieta a ktorej je to v konečnom dôsledku „na prospech“. Pri svojom rozhodovaní sa tak súd neriadil záujmom maloletých detí, ale iba „špecifickým a jedinečným postavením matky“ v živote maloletého dieťaťa a vôbec nebral do úvahy dôležité a nezastupiteľné postavenie otca a jeho úlohu v živote maloletých detí. Súd prvej inštancie opomenul, že otec dieťaťa má rovnako dôležité postavenie v živote maloletých ako ich matka a znemožnil mu vykonávať jeho rodičovské práva v plnom rozsahu, pričom vychádzal z už dávno prekonaných teórií, že ak maloleté dieťa nebude s matkou hrozí nebezpečenstvo existencionálnej straty v dôsledku separácie od matky, neprihliadal ani na rovnocennosť práv otca ako rodiča pri výkone jeho rodičovských práv, keďže aj spravovanie a zastupovanie dieťaťa zveril matke a nie obom rodičom, čo je jasným dôkazom nerovnakého výkonu rodičovských práv oboch rodičov. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dokonca ani nevysvetlil, v čom by mal spočívať záujem maloletých detí, nakoľko za tento záujem nie je možné, podľa konštantnej judikatúry, považovať ani absentujúcu komunikáciu rodičov v rozvodovom konaní, vzdialenosť bydliska rodičov a ani skutočnosť, že by maloleté detí pri striedavej starostlivosti mali navštevovať dve rôzne predškolské zariadenia nehľadiac na to, že až do novembra 2018 detí navštevovali predškolské zariadenie v mieste svojho trvalého bydliska v obci D., kde otec aj v súčasnosti býva, teda vrátili by sa do prostredia, ktoré je im dôverne známe. Podľa judikatúry súdov prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak sú detí školopovinné, o čo však v danom prípade nejde a judikatúra sa začína prikláňať k tomu, že keď sú obaja rodičia schopní a ochotní o dieťa postarať, striedavá starostlivosť by mala byť prvoradá pri rozhodovaní o tom, ako súd upraví výkon rodičovských práv a povinností. Práve súčasná situácia, keď sú maloleté deti u matky, ktorá sa ich všemožne snaží izolovať od otca, vyvoláva sama o sebe tú najhoršiu variantu, keď deti slúžia ako nárazník medzi svetmi oboch rodičov, čo sa zákonite prejavuje aj v ich emočných prejavoch a čo by striedavá starostlivosť nepochybne odstránila. Absencia komunikácie, na ktorú poukazuje súd vo svojom rozhodnutí pramení výhradne z neochoty matky umožniť kontakt maloletých detí s otcom a skôr súvisí s jej nepripravenosťou na situáciu, že by s deťmi nemala tráviť všetok ich voľný čas a že by tento voľný čas s nimi mal v rovnakom rozsahu tráviť aj otec maloletých detí. Absolútne nedôvodným je aj ďalší dôvod, ktorým súd argumentuje ako dôvodom brániacim nariadeniu striedavej starostlivosti a tým dôvodom je údajná vzdialenosť bydlísk otca a matky. Maloleté detí a aj otec majú trvalý pobyt v obci D. a iba z dôvodu, že matka sa odsťahovala k svojmu novému partnerovi, zdržiavajú sa v súčasnosti maloleté detí v C.. Vzdialenosť bydlísk otca a maloletých detí (60 km) nie je a nemôže byť dôvodom pre odmietnutie striedavej starostlivosti, nakoľko ide o vzdialenosť, ktorá sa z časového hľadiska vyrovná vzdialenosti dvoch obvodov vo väčšom meste (C., E.). Vzdialenosť bydlísk otca a maloletých detí sa dá z časového hľadiska bez problémov prekonať v časovom limite 50 - 60 minút, ktoré by deti absolvovali raz za 15 dní, čo nepredstavuje žiadnu fyzickú a ani psychickú záťaž pre maloleté detí vo veku skoro 5 a

6 rokov. Odporca, ako otec maloletých detí má vytvorené tak ekonomické, ako aj osobné predpoklady na starostlivosť o svoje maloleté detí a chce sa aj intenzívne podieľať na ich výchove tak, aby sa vytvorila čo najširšia citová väzba vo vzťahu k obom ich rodičom a je pripravený sa svojim maloletým deťom počas doby, keď budú v jeho osobnej starostlivosti, naplno venovať. Je preto paradoxné, že otec javí záujem o starostlivosť o maloleté detí, v ktorej je mu matkou a súdom bezdôvodne bránené, pričom túto starostlivosť až do novembra minulého roka riadne zabezpečoval a teraz by ju mal zabezpečovať nový partner matky, ktorého maloleté detí, pod vplyvom matky, volajú otec a toto sa v celej veci javí ako zvrátený a nevhodný model výchovy maloletých detí, ktorý v konečnom dôsledku podporuje aj súd. Za danej situácie jedine striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov budú najlepšie zabezpečené práva a záujmy maloletých detí, ako aj riadny výkon rodičovských práv a povinností oboch a nie iba jedného z rodičov.

7. Matka mal. detí vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku v jeho napadnutých častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Z citovaných ustanovení vyplýva povinnosť súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Súd má pritom prihliadnuť taktiež k citovej orientácii a zázemiu dieťaťa, k výchovnej schopnosti a zodpovednosti rodičov, k stabilite budúceho výchovného prostredia, k schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám dieťaťa na súrodenca, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov vrátane bytových pomerov.

10. Hmotno-právnym podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú, ak obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, ďalej, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by nebolo v záujme maloletých, nakoľko medzi rodičmi zlyháva komunikácia a schopnosť kooperovať a prekážku pre výkon striedavej starostlivosti predstavuje aj vzdialenosť bydlísk rodičov. Odvolací súd rovnako, ako to namieta otec v odvolaní je názoru, že nevhodná komunikácia medzi rodičmi môže byť v celkom dôvodom brániacim zvereniu maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti iba vo výnimočných prípadoch. Úlohou súdu v konaní pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti je vždy skúmať dôvody chýbajúcej komunikácie medzi rodičmi a možnosť eventuálnej zmeny v ich postojoch.

12. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý k tomu má lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. V danom prípade všeobecné súdy nevenovali tvrdeniam matky dostatočnú pozornosť a nezistili dôvody, prečo matka maloletých nie je ochotná s otcom dieťaťa spolupracovať na spoločnej striedavej výchove, hoci on túto ochotu deklaroval pred súdom dovolacím aj odvolacím. Ak súdy opreli svoje rozhodnutia

o tvrdenie resp. nesúhlas matky a tento nesúhlas bol v skutočnosti jedinou prekážkou pre výrok o striedavej starostlivosti maloletých (ako znalcom deklarovanej optimálnej variante, úplne vyhovujúcej záujmu dieťaťa), potom ho musia aj bez návrhu podrobiť skúmaniu a urobiť predmetom dokazovania. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný iba vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí také dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodičov založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod, alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode preukázateľne nemajúcom negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase vystavať rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej (spoločnej) starostlivosť nevyhovie . Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny základných práv a slobôd. ( viď nález Ústavného súdu ČR zo dňa 5.1.2010, sp.zn. )

13. Odvolací súd má za to, že zistenia súdu prvej inštancie ohľadom záveru o nevhodnosti striedavej starostlivosti sú neúplné. Vo svetle citovaného nálezu ústavného súdu ČR je zrejmé, že samotná absencia komunikácie rodičov nie je dôvodom pre vylúčenie striedavej starostlivosti, ktorá obzvlášť u detí v predškolskom veku sa javí ako najvhodnejšia pre minimalizovanie škodlivých následkov súvisiacich so stratou pocitu stability súvisiacim s rozpadom rodiny. Taktiež vzdialenosť bydlísk nie je dôvodom pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorú je možné nastaviť v dlhších časových intervaloch. Ako to už bolo uvedené, je v záujme dieťaťa, aby v prípade, ak nemôže vyrastať v kompletnej rodine vyrastalo s starostlivosti oboch rodičov. V súlade so zásadou ochrany záujmu maloletých detí je aj pôsobenie súdu a orgánu ochrany detí, aby urobili všetky opatrenia pre to, aby sa komunikácia ohľadom detí medzi rodičmi zlepšila. V tomto smere je taktiež potrebné konštatovať, že žiadne opatrenia neboli v konaní prijaté.

14. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, ).

15. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie zamerané na príčinu zlyhávania komunikácie medzi rodičmi a za účelom jej nastavenia prijať vhodné opatrenia, akými môže byť napríklad uloženie výchovného opatrenia vo forme povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu. Až po prijatí a realizácii týchto opatrení bude namieste vyhodnotiť účinnosť týchto opatrení a v prípade ak sa zistí, že dôvodom pre odmietanie spolupráce a neochoty komunikovať je snaha jedného z rodičov o vylúčenie striedavej starostlivosti, bude namieste zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu druhého rodiča, pretože takého rozhodnutie bude v záujme maloletých detí. Taktiež bude v konaní potrebné dôsledne zistiť a vyhodnotiť zárobkové možnosti a schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ako aj oprávnené potreby maloletých detí za účelom rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti, čo doposiaľ v konaní súd nevykonal. Odvolací súd pripomína, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti automaticky neznamená, že výživné nebude určené, ale znamená, že v prípade rôznej životnej úrovne rodičov bude pri určení výživného zohľadnený pomer výkonu ich osobnej starostlivosti. Je potrebné pri určení výživného prihliadať na rozsah výkonu osobnej starostlivosti, ako aj na ostatné zákonné kritériá, akými sú zásada rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného z výživného ako aj zásada prednosti vyživovacej povinnosti pred ostatnými výdavkami.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania ( ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).