Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, matky: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. XXXX a detí: mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX, mal. N. A., nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. novembra 2018, č.k. -61, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k mal. N. a vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti zapretia otcovstva k mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v zastavujúcej časti ohľadne zapretia otcovstva k mal. I. odôvodnil ust. , keď v tejto časti navrhovateľ na návrhu netrval. Ohľadne zamietnutia návrhu v zostávajúcej časti súd citoval ust. , , , , Zákona o rodine (ďalej ZoR) a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Benešov zo dňa 07.09.2010, č.k. -37 bolo určené, že bývalý manžel matky mal. K. - S. E., nie je otcom mal. K. E., teraz A.. Následne došlo dňa 30.10.2012 pred Obecným úradom N. k určeniu otcovstva k mal. K. súhlasným vyhlásením a za otca bol zapísaný navrhovateľ - X. A.. Súd uviedol, že v zmysle ust. ZoR návrh na zapretie otcovstva k mal. K. bolo možné podať v prekluzívnej trojročnej lehote od súhlasného vyhlásenia, t.j. do 31.10.2015. Keďže návrh na zapretie otcovstva k mal. K. bol podaný na súde až dňa 28.02.2018, bol nepochybne podaný až po uplynutí tejto lehoty a preto návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o mal. N., súd uviedol, že tento sa narodil 26.11.2014 z manželstva navrhovateľa a matky mal., ktoré bolo uzavreté 27.02.2010. V zmysle ust. ZoR mohol otec zaprieť otcovstvo na súde do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Súd konštatoval, že navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že od narodenia mal. N. vedel, že nie je jeho otcom. Trojročná lehota na zapretie otcovstva začala plynúť nasledujúci deň po narodení mal. N., t.j. XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. Keďže návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N. bol podaný 28.02.2018, bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty a súd prvej inštancie návrh aj v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. , keď nevzhliadol dôvody na rozhodnutie podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, a to v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že sa domáhal zapretia otcovstva k mal. N., keď podľa jeho názoru je v súčasnej dobe objektívny predpoklad, že nie je otcom mal. N.. Od počiatku vzhľadom na minulosť matky dieťaťa, ktorá má už dve deti umiestnené v sociálnych zariadeniach, mal podozrenie, že matka splodila dieťa s iným mužom. Navrhovateľ, pokiaľ ide o mal. K. uviedol, že je pravdou, že súhlasným vyhlásením dňa 30.12.2012 na Obecnom úrade N. uznal k nemu otcovstvo a od počiatku vedel, že nie je jeho biologickým otcom, avšak v záujme tohto dieťaťa a udržania manželstva s matkou dieťaťa takýto úkon vykonal, pričom v súčasnej dobe je možné akceptovať, že lehota na zapretie otcovstva skončila 31.12.2015. Ohľadne mal. N. uviedol, že tento sa narodil XX.XX.XXXX, kedy mal pochybnosti o svojom otcovstve k tomuto dieťaťu, ale tieto boli iba v štádiu domnienok, bez určitosti vedomia, že dieťa nie je jeho. Až následne počas konfliktov, najmä v roku 2016, samotná matka dieťaťa potvrdila, že on nie je otcom dieťaťa. Preto podľa jeho názoru nemôže byť zmeškaná lehota na zapretie otcovstva k mal. N.. Je pravdou, že na pojednávaní sa nepresne vyjadroval a z toho dôvodu zrejme súd nadobudol presvedčenie, že od narodenia mal. N. vedel, že nie je jeho otcom. Ako už uviedol, v čase narodenia mal. N. zásadne nebol presvedčený, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Jeho pochybnosti nemožno vyhodnotiť ako vedomosť, preto nie je od uvedeného času počítať plynutie lehoty na zapretie otcovstva. V roku 2016, keď sa zrejme matka dieťaťa rozhodla vyriešiť nezhody medzi nimi podaním trestného oznámenia, mu oznámila, že nie je biologickým otcom mal. N.. Zdôraznil, že z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom a biologickým otcovstvom, je potrebné vziať v úvahu moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec skutočne dozvedel o skutočnostiach, spochybňujúcich jeho otcovstvo a nie jeho pochybnosti v rovine úvah. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vyhodnotil stret práva právneho na zosúladenie právneho a biologického otcovstva, čo je nesporne v záujme mal. dieťaťa, teda, aby poznalo svojho biologického otca. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne mal. N., žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, vrátane nariadenia znaleckého dokazovania na určenie DNA mal. dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, uvedených v priebehu konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k mal. N. podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zapretie otcovstva k mal. I. A. a vo výroku II. nebolo napadnuté zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľa k mal. K. A.. Preto v týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil, vec posúdil správne po právnej stránke a vo veci aj vecne správne rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal aj so všetkými rozhodnými námietkami, ktoré boli pred súdom prvej inštancie prezentované a odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v odvolaním napadnutej časti (v zamietnutí návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N.), na toto odôvodnenie podľa poukazuje a dodáva nasledovné:

7. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

8. Uvedené ustanovenie umožňuje manželovi zaprieť otcovstvo, a to v trojročnej prekluzívnej (prepadnej) subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď manžel získal dôvodné pochybnosti o tom, že je otcom dieťaťa. Začiatok plynutia tejto lehoty je teda u manžela viazaný na okamih získania dôvodných pochybností , že je otcom dieťaťa.

9. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, mal. N. A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v manželstve rodičov X. A. (navrhovateľa) a S. A., uzavretého dňa XX.XX.XXXX a zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zv. X, ročník XXXX, strana XX, por. číslo X (viď č.l. 57 spisu). V zmysle ust. § 85 ods. 1 ZoR svedčí manželovi matky mal. N. - navrhovateľovi, prvá z vyvrátiteľných domnienok otcovstva a v súlade s ust. § 86 ods. 1 ZoR mohol manžel do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Navrhovateľ sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyjadril, že od momentu narodenia mal. N. vedel, že nie je otcom tohto dieťaťa, pretože podľa jeho vyjadrenia sa matka „v tom období flákala a otehotnela, o čom vedeli aj ľudia v dedine“. Na základe uvedeného vyjadrenia navrhovateľa, súd prvej inštancie konštatoval začatie plynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva manželom (navrhovateľom) od nasledujúceho dňa po narodení mal. N., t.j. odo dňa XX.XX.XXXX s tým, že táto lehota uplynula XX.XX.XXXX a pokiaľ navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva k mal. N. až dňa XX.XX.XXXX, podal ho po márnom uplynutí uvedenej lehoty. Súd prvej inštancie preto správne návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N. ako nedôvodný zamietol.

10. V danom prípade neobstoja tvrdenia navrhovateľa, uvádzané v odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne, že sa navrhovateľ pred súdom prvej inštancie vyjadroval „nepresne, z čoho súd nadobudol presvedčenie, že od počiatku vedel, že dieťa nie je jeho biologickým dieťaťom“. Spochybňovanie svojho pôvodného jednoznačného vyjadrenia navrhovateľom v odvolacom konaní, uvádzajúc iné tvrdenia o „jednoznačnom okamihu, v ktorom sa mal navrhovateľ dozvedieť o skutočnostiach, spochybňujúcich jeho otcovstvo“ (v roku 2016 pri nezhodách medzi matkou a navrhovateľom, po následnom podaní trestného oznámenia na navrhovateľa, v ktorom čase mu mala matka oznámiť, že dieťa nie je jeho biologickým dieťaťom), je bez právnej relevancie k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Jednoznačné a jasné vyjadrenie navrhovateľa pred súdom prvej inštancie o „čase“ (okamihu) získania dôvodných pochybností o otcovstve k mal. N. nemožno vyhodnotiť inak, ako jeho vedomosť o tejto skutočnosti, od ktorej sa odvíja aj lehota na zapretie otcovstva manželom matky, a to aj napriek oponujúco účelovo formulovaným tvrdeniam právnej zástupkyne navrhovateľa iba ako „o pochybnostiach“ navrhovateľa o otcovstve k mal. N..

11. Na základe uvedeného aj odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade súd prvej inštancie správne zamietol návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k mal. N., ktorý bol podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty podľa Zákona o rodine, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa , potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ust. upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .