Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-144-2019.pdf
PDF · 88.09 KB
No categories available
16C/144/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore o určenie spôsobu užívania veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu: O.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX P. XXX, zastúpeného SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanej: E.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom XXX XX P. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.12.2019.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa voči žalovanej žalobou zo dňa 02.12.2019 domáhal určenia, že je výlučným užívateľom stavby - rodinného domu so súpisným číslom 383, postaveného na parcele registra „C" č. XXX/XX, o výmere XXX E., druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, druh stavby: rodinný dom, nachádzajúci sa v katastrálnom území: P., obec: Kalinkovo, okres: Senec, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor (ďalej len „rodinný dom") a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
2. Žalobca odôvodnil po skutkovej stránke žalobu tým, že dňa 11.08.2007 uzatvorili strany sporu manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 07.12.2017, právoplatným dňa 01.02.2018. Rodinný dom patrí podľa LV č. XXX do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak v tomto prípade zrejme faktický a právny stav nie sú v súlade a je predpoklad, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, čo však žalobca neuznáva. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ešte pred uzatvorením manželstva vykonal na rodinnom dome také stavebné práce, z ktorých je možné vyvodiť dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a preto by mal byť tento rodinný dom patriť do jeho výlučného vlastníctva.
3. Žalovaná je a aj v minulosti bola presvedčená, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou domu a po tom ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu partnerovi, podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do je vlastníckeho práva k rodinného domu, umožnil jej vstup do nehnuteľnosti, vydal jej funkčný kľúč od brány a domu a oznámil jej bezpečnostný kód. Súd uznesením zo dňa 28.08.2019 (sp. zn. XXC/XX/XXXX) nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení.
4. Žalobca ďalej uviedol, že sa snaží so žalovanou dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a predložil jej viaceré dohody, podľa ktorých sa mal stať výlučným vlastníkom rodinného domu za súčasného vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanej, avšak žalovaná všetky dohody odmietla. Žalovaná si z rodinného domu zobrala všetky hnuteľné veci, ktoré považovala za potrebné a na základe vlastného rozhodnutia, odovzdala žalobcovi kľúče s tým, že v ňom ďalej nemieni bývať, keďže má zabezpečené bývanie u nového partnera, kde žije spolu aj s ich novonarodenými dvojčatami. Žalobca naproti tomu aj naďalej býva v predmetnom rodinnom dome s maloletými deťmi, ktoré má so žalovanou
a ktoré majú k rodinnému domu vybudovanú silnú citovú väzbu, nakoľko v ňom žijú od narodenia. Podľa žalobcu bolo jediným dôvodom, prečo žalovaná požadovala neodkladné opatrenie, jeho šikanovanie a snaha poškodiť žalobcu pri vyporiadaní BSM a dosiahnuť, aby bolo vyporiadanie výhodné len pre žalovanú.
5. Po právnej stránke žalobca odôvodnil žalobu právnou úpravou podľa § 3 a § 146 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov a Ústavného súdu v SR v obdobných prípadoch.
6. Žalobca súčasne so žalobou podal, podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rovnakom znení ako žalobný petit a domáhal sa neodkladného opatrenia, ktorým by súd na základe uvedených skutkových tvrdení žalobcu určil, že výlučne žalobca je oprávnený užívať špecifikovaný rodinný dom, a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
7. Žalobca sa na rovnakých skutkových tvrdeniach sa ďalej domáhal podľa § 334 CSP, aby súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2019, vydané tunajším súdom v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
8. Za okolnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením žalobca označil skutočnosť, že žalovaná nemá záujem bývať v rodinnom dome a ani ho žiadnym spôsobom neužíva a napriek tomu sa snaží šikanóznym výkonom svojho práva znepríjemňovať žalobcovi život a rušiť jeho súkromie. Žalobca v rodinnom dome býva, čím si uspokojuje svoje základné sociálne potreby, má v ňom svoje veci a bývajú v ňom aj ich spoločné deti a naopak žalovaná, sa z tohto domu odsťahovala k svojmu novému partnerovi, kde žije aj s ich novonarodenými deťmi, pričom si z rodinného domu zobrala podľa svojej úvahy aj všetky veci. Napriek tomu sa domáha vstupu do tohto rodinného domu, hlavne po tom ako pri mimosúdnom rokovaní o vyporiadaní BSM zistila, že jej žalobca nevyplatí sumu, ktorú žiadala.
9. Žalobca k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. aj k návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia) pripojil nasledovné listiny, a to: rozsudok OS BA III č.k. XXP XXX/ XXXX-XX zo dňa 07.12.2017, výpis z LV č. XXX, fotokópiu žaloby a uznesenia z konania vedeného na OS BA III pod sp. zn. XXC XX/XXXX, stanovisko žalobcu k vyporiadaniu BSM zo dňa 12.09.2018, dňa 17.12.2018, dňa 22.01.2019, výzvu žalobcu na uzatvorenie dohody o vyproriadaní BSM zo dňa 03.05.2019, návrh žalobcu na vyporiadanie BSM zo dňa 28.08.2019 a žiadosť žalobcu o prehodnotenie uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM.
10. Na základe predložených listín mal súd za osvedčené, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo tunajším súdom právoplatne dňa 01.02.2018 rozvedené, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvom (ďalej len „BSM"), ktoré doposiaľ nebolo dohodou, rozhodnutím súdu a ani uplynutím zákonnej trojročnej lehoty vyporiadené. V rámci snahy vyporiadať BSM prebehla medzi stranami sporu písomná komunikácia, konkrétne dňa 12.09.2018, kedy žalobca zaujal stanovisko k vyporiadanu BSM a navrhol, aby rodinný dom pripadol do výlučného vlastníctva žalobcu za súčasného vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanej v sume XX XXX,XX eura; následne komunikácia pokračovala dňa 17.12.2019, dňa 22.01.2019, dňa 03.05.2019, dňa 28.08.2019 a dňa 06.11.2019.
11. Ďalej súd zo svojej činnosti mal za preukázané, že na tunajšom súde nebol doposiaľ podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
12. Z listu vlastníctva č. XXX mal súd za osvedčené, že žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník špecifikovanej nehnuteľnosti. Strany sporu, ako aj tunajší súd v prebiehajúcom inom konaní (o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX), v odôvodnení uznesenia č. k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa, 28.08.2019 konštatovali, že rodinný dom patrí do BSM, čo vyplývalo aj z komunikácie strán sporu ohľadom mimosúdneho vyporiadania BSM, kedy aj žalobca zahrnul rodinný dom do masy patriacej do BSM.
13. Ďalej súd zo svojej činnosti zistil, že tunajší súd neodkladným opatrením č.k.XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.04.2019, uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa nakladania so špecifikovaným rodinným domom.
Následne žalovaná, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti so žalobcom, tzn. z predmetného rodinného domu ešte pred samotným rozvodom, žiadala v dňoch 15.07.2019 a 17.07.2019 od žalobcu, aby jej odovzdal kľúč a umožnil vstup do rodinného domu a oznámil jej kód od bezpečnostného systému, čo sa však nestalo. Na základe toho tunajší súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2019 (ktorého zrušenia sa teraz žalobca domáha), vyhovel návrhu žalovanej a neodkladným opatrením uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k špecifikovanému rodinného domu, umožnil žalovanej vstup do rodinného domu s povinnosťou vydať jej kľúče od brány a samotného rodinného domu spolu s bezpečnostným kódom.
14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 18. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
19. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. 20. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
21. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
22. Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zhoduje s obsahom vlastníckeho práva jednotlivca podľa § 123 Občianskeho zákonníka a teda každý z manželov je úplným vlastníkom spoločnej veci s tým, že vlastníctvo jedného manžela je obmedzené rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Práve preto vykonávajú manželia práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah BSM, spoločne. To znamená, že obaja manželia sú oprávnení spoločne predmet svojho BSM držať, užívať, požívať jeho ploty a úžitky a nakladať s ním. Ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikuje spôsob spoločného užívania spoločnej veci, a to tak, že oprávnenie užívať spoločnú vec patrí obom manželom spoločne (v súlade so zásadami uvedenými v § 18 až 20 Zákona o rodine), a zároveň sú povinní spoločne uhrádzať náklady spojené s výkonom tohto oprávnenia.
23. V prípade, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnosti vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, teda napríklad aj k nezhodne vo výkone spoločného oprávnenia užívať spoločnú vec, podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodne o tejto nezhodne na návrhu niektorého z manželov súd. Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie BSM, ale aj v čase, keď toto BSM síce zaniklo, avšak nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, rozhodnutím súdu alebo domnienkou. V takom prípade sa takéto nezhody riešia rovnakým spôsobom, ako keby vznikli počas manželstva a to s odkazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak teda nastane nezhoda o právach a povinnostiach, či už manželov alebo rozvedených manželov, ktorých BSM nebolo žiadnym
spôsobom vysporiadané, môže každý z manželov, resp. bývalých manželov, podať na súd návrh, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci.
24. Podľa súdnej praxe (bežnej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné o spornom výkone práva a povinností k spoločnej veci rozhodnúť aj formou predbežného opatrenia. Pri jeho nariadení však bolo potrebné rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich je rovnako veľký, pričom ani výnimočne nebolo možné (v prípade nezhôd podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nariadiť predbežné opatrenia takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania spoločnej veci dočasne vylúčený (to sa netýka prípadov podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za jedinú výnimku kedy by bolo podľa súdnej praxe možné obmedziť užívacie oprávnenie jedného z manželov, bola považovaná situácia, kedy by jeden z manželov svojím doterajším správaním a vzťahom k spoločnej veci v BSM vzbudzoval obavy o vzniku škody na tejto spoločnej veci jej ďalším užívaním.
25. V danom prípade sa žalobca, ako bývalý manžel žalovanej domáhal nielen žalobou (meritórnym súdnym rozhodnutím), ale v rovnakom znení aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia určenia, že žalobca je výlučným užívateľom rodinného domu patriaceho do BSM. To znamená, že cieľom žalobcu je faktické vylúčenie (úplné obmedzenie) práva žalovanej užívať spoločnú nehnuteľnú vec (rodinný dom), patriacu do zaniknutého, avšak doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 123 Občianskeho zákonníka v spojení s § 144 Občianskeho zákonníka) a to až do vyporiadania BSM, jedným z predpokladaných spôsobov. Uvedené právo žalovanej žiada obmedziť žalobca bezodkladne, formou súdom nariadeného neodkladného opatrenia, z dôvodu konania žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, spočívajúcom v snahe poškodiť žalobcu pri vyporiadaní BSM nepristúpením na žalobcom predložený návrh dohody o vyporiadaní BSM.
26. Nezhody bývalých manželov ohľadom výkonu spoločných práv a povinností k spoločným veciam patriacich do BSM je možné riešiť aj formou nariadenia neodkladného opatrenia, avšak len za situácie, kedy je použitie takéhoto inštitútu na mieste. Ide o prípady, kedy sa vyžaduje bezodkladný zásah súdu do úpravy práv a povinností bývalých manželov, keďže ďalšie zotrvanie súčasného stavu, by mohlo spôsobiť škodu na týchto spoločných veciach, ktorých sa úprava práv a povinností týka.
27. Z predložených listín však súd nemal za osvedčené také správanie žalovanej ako bývalej manželky, ktoré by odôvodňovalo potrebu vylúčenia jej práva na užívanie spoločnej veci patriacej do BSM (predmetného rodinného domu), vykazujúce známky konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonník), ktoré by vyžadovalo potrebu bezodkladného vylúčenia tohto oprávnenia. Súd nemal osvedčené také správanie žalovanej, ktorým by mohla spôsobiť na nehnuteľnosti škodu, resp. ktorým by druhému manželovi bránila vo výkone jeho, rovnakého práva na užívanie spoločnej veci, prípadne spôsobovala inú ujmu čí už na spoločnej veci alebo druhému manželovi. Skutočnosť, že jeden z manželov nesúhlasí s navrhovanou dohodou o vyporiadaní BSM, nemožno hodnotiť ako šikanózne konanie alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie práva jedného z bezpodielových spoluvlastníkov z užívania spoločnej veci do času jeho vyporiadania. Preto nesúhlas žalovanej s navrhovanou dohodou o vyporiadaní BSM je jej právom, vyplývajúcim zo základných zásad súkromného práva, keďže obaja účastníci dohody majú rovnaké právne postavenie a ani jeden z nich nemôže tomu druhému nanútiť obsah dohody.
28. Naopak z osvedčených skutočností v predmetnej veci, ako aj zo skutočností, ktoré vyšli najavo v súvisiacich konaniach, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XX/XXXX a pod sp. zn. XXC XX/XXXX a vzhľadom na závery súdov v oboch prípadoch vydaných neodkladných opatrení vyplývalo, že žalobca svojím správaním bránil žalovanej vo výkone jej spoluvlastníckeho práva, tzn. v užívaní rodinného domu tým, že jej odmietol poskytnúť prístup - kľúče a bezpečnostný kód, na základe čoho tunajší súd túto povinnosť uložil žalobcovi neodkladným opatrením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2019, tzn. umožniť žalovanej vstup do rodinného domu a tento rodinný dom aj užívať. Preto bez dostatočného objasnenia skutkových okolností ohľadom odsťahovania sa žalobkyne zo spoločného rodinného domu (dokazovaním v merite veci), súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, nemal tvrdenie o nezáujme žalobkyne bývať v tomto spoločnom rodinnom dome za dostatočne osvedčené. Od uvedeného rozhodnutia súdu nedošlo pritom k žiadnej rozhodujúcej zmene skutkového stavu. Ak by súd žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nariadil, bezdôvodne by odoprel žalovanej jej práva vyplývajúce z § 123 a 144 Občianskeho zákonníka.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neosvedčil také správanie žalovanej, ktoré by vyvolávalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako bezdôvodný zamietol.
30. Ohľadom návrhu žalobcu na zrušenie neodkladné opatrenia, vydaného tunajším súdom dňa 28.08.2019, č. k. XXC XX/XXXX-XX v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, súd o tomto návrhu bude rozhodovať samostatne, v konaní podľa § 334, § 339 a § 354 CSP; tzn. až po vyjadrení žalovanej k tomuto návrhu a postupe podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V zmysle citovaného ustanovenia súd o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255 CSP.), príp. podľa procesného hľadiska (§ 256 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.