Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/89/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky - manželky D. G., T.. XX.XX.XXXX, H. M. X. XXXX/XX, H., právne zastúpená Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti manželovi I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. H. X, Y., právne zastúpený JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, so sídlom 1.mája 216/7, Poprad, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. Karolíne G., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -97 zo dňa 19.06.2018, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, zverenia mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti manželovi platiť výživné na mal. dieťa vo výške 200,- eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania I. G., T.. X.X.XXXX Z. D. G., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, F. D. Y. I. I. Ú. C., D. F. XX, M. XXXX, T. G. XXX, C. C.. Č. XX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. Y. G., T.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. Y. sumou 200,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť do rúk matky vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred.“

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza mal. dieťa Y.. Problémy medzi účastníkmi nastali už pred uzavretím manželstva. V súčasnosti žijú obaja manželia samostatne, vzájomne riešia situáciu v rozvode neštandardne, o čom svedčí mailová komunikácia, správa zo šetrenia pomerov, ale aj správa z príslušnej MŠ, ktorú mal. dieťa navštevovalo. Súd nepovažoval za dôvodný návrh manžela na doplnenie dokazovania znalcom, nakoľko nie je reálny predpoklad, aby došlo k riadnemu obnoveniu spolužitia manželov. Z tohto dôvodu návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Keďže podľa názoru súdu vzťahy medzi manželmi sú trvale

a vážne rozvrátené, návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel. Vychádzajúc zo správy z prešetrenia pomerov, ale aj zo skutočnosti, že otec neprejavuje o mal. dieťa ozajstný záujem, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky.

4. Obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Priemerný mesačný zárobok matky v čistom činí 1.100,- eur, otec vo výpovedi udával príjem od 30,- eur do 2.500,- eur mesačne, napokon ho spriemernil na sumu 1.000,- eur. Pracuje v M., má záujem tam pracovať aj ďalej a preto podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné v sume 200,- eur mesačne, ktoré zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len sumu na výživu a ošatenie, ale sú to aj náklady na vodu, plyn, elektrinu a podobne. Navyše, maloleté dieťa trpí diagnózou paréza plexus brachialis od narodenia, čo si vyžaduje návštevu rehabilitácií.

III. Obsah odvolania manžela

5. Proti rozsudku podal odvolanie manžel. Žiadal o anulovanie manželstva, nakoľko manželka vedome zatajuje svoj psychický stav, jej osobnosť je tak závažne narušená, že je nezlučiteľná pre život vo dvojici. Manžel mal prvý kontakt s mal. dcérou, keď dovŕšila tri roky. Odvolateľ je toho názoru, že manželka nerešpektuje vážnosť zdravotného stavu a potreby maloletej. Navrhuje psychologické vyšetrenie rodičov a mal. dieťaťa. Po rozvode má manžel platiť 200,- eur výživné, súčasne je trestne stíhaný pre neplatenie výživného, matka však odmieta prijať výživné.

6. Proti výroku II., III. rozsudku podal odvolanie aj právny zástupca manžela, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manželovi nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k svojim záverom, nakoľko nevykonal navrhované dôkazy, konkrétne vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie a pedopsychológie, za účelom posúdenia osobnostnej štruktúry a osobnostných predpokladov oboch manželov na výchovu a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. manžel trval a stále trvá na tom, že takýto dôkaz sa má a mal v konaní vykonať. Súd rozhodol na jedinom pojednávaní bez toho, aby vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, hoci ide o záujem mal. dieťaťa, ktoré má právo na oboch rodičov. Rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený. Manželovi tak bola odňatá možnosť adekvátnym a náležitým spôsobom odôvodniť svoje odvolanie, nakoľko odôvodnenie rozsudku v dvoch bodoch napádaného rozsudku súdu prvej inštancie (bod 18. a 19.) je nepostačujúce. Manžel sa vždy o mal. Y. zaujímal, snažil sa dostať čo najviac informácií o jej zdravotnom stave. Manželka ho neinformuje, viackrát v minulosti zmenila pobyt dieťaťa, mení detského pediatra, resp. predškolské zariadenie. Tvrdenia ohľadom manžela nie sú ničím podložené, ide iba o vyjadrenia manželky o duševnom zdraví manžela, jeho násilného správania sa k nej a pod.. Na základe takýchto nepriamych tvrdení nemohol potom súd vysloviť názor uvádzaný v napádanom rozsudku a síce, že v manželstve dochádzalo k fyzickým útokom. Za nepochopiteľné považuje manžel rozhodnutie súdu, ktorý neupravil jeho styk s maloletou, hoci mal vedomosť o tom, že manžel má dlhodobý záujem o úpravu styku, požadoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a bol úspešný v konaní o neodkladnom opatrení, ktorým mu bol Krajským súdom Prešov určený styk s mal. Y.. I v časti výživného považuje rozhodnutie za neprimerane vysoké. Manželka nijakým spôsobom nepreukázala výdavky na mal. dcéru. Trvá na tom, že je spôsobilý na poskytovanie riadnej starostlivosti o mal. dcéru, s dcérou mal vytvorený pekný vzťah zodpovedajúci obdobiu, ktorý s ňou mohol stráviť a chce aj naďalej mať a udržiavať s dcérou kontakt. Právny zástupca manžela navrhol rozsudok vo výroku II., III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Právny zástupca matky sa vyjadril, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. Matka žiadala o zamietnutie odvolania manžela z dôvodu, že iba terorizuje, šikanuje, vyhráža sa a atakuje všetky inštitúcie, blízku rodinu a v neposlednom rade aj matku. Manžel údaje trpí vážne narušenou psychikou, schizofréniou. Počas tehotenstva manželku pravidelne fyzicky napádal a psychicky týral, čo bolo jedným z dôvodov, prečo nebol zapísaný do rodného listu a manželka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a mal. dcéru vychovávať sama. Zo spoločného súžitia s manželom má maloletá len negatívne spomienky. Otec sa ani nemôže vyjadrovať k zdravotnému stavu, keďže nemá vedomosť o liečeniach, rehabilitačných pobytoch, terapiách a cvičeniach, ktoré musela matka s

maloletou absolvovať. Manžel kvôli vyživovacej povinnosti účelovo naťahuje súdne konanie a oddiaľuje právoplatnosť rozsudku v konaní o rozvod.

9. Kolízny opatrovník neinformovanosť manžela o mal. dcére popiera. Manžel mal vedomosť o navštevovanej materskej škole, ktorú aj osobne navštívil, zrejmá mu bola aj zmena pobytu mal. dieťaťa. Rodičia maloletej podstúpili stretnutie na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vo veci rozvodu a úpravy práv a povinnosti, kde zo správy z poradensko- psychologického procesu bolo doporučené obrátiť sa na znalca z odboru psychológie, resp. psychiatrie. Manželka opakovane uvádza, že má obavy o zdravie a život mal. Y., ako aj svoj, a poukazuje na nekontrolovateľné správanie manžela, ktorý aj pri zdravotnej starostlivosti a výchovno-vzdelávacej činnosti maloletej spochybňuje postupy personálu a celkovú starostlivosť matky.

10. V rámci odvolacej repliky k vyjadreniu manželky zotrval manžel na podanom odvolaní v celom rozsahu. Podľa jeho názoru nemôže obstáť tvrdenie, že súd správne zistil skutkový stav veci, keď napriek návrhu zo strany manžela na vykonanie dokazovania znalcom, pre posúdenie tak odbornej otázky, akou je posúdenie osobnostných predpokladov manželov pre starostlivosť o mal. dieťa, tento návrh nevykonal. Súd neupravil jeho styk s dcérou, čím vážne zasiahol do rodičovských práv otca, a to za situácie, keď už v priebehu pojednávania bolo uvedené, že manželka bráni v stretávaní sa s mal. dcérou. V žiadnom prípade nezasahuje do vyučovacieho procesu mal. Y., nemá prístup k žiadnym informáciám, nakoľko manželka si túto jej rodičovskú povinnosť neplní. Trvá na tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal aj s otázkou výživného, o výške rozhodol nesprávne, resp. svojvoľne. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka manžel uviedol, že obsahom celého jeho písomného vyjadrenia je iba jediná skutočnosť, týkajúca sa toho, že manžel mal disponovať informáciami o maloletej dcére. Kolízny opatrovník sa nijakým spôsobom nezaoberal a nevyjadril k otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému rodičovi, výške výživného, ani k tej skutočnosti, že manželovi nebol žiadnym spôsobom upravený styk s maloletou. Neuviedol ani návrh rozhodnutia odvolacieho súdu.

12. Podaním k vyjadreniu otca kolízny opatrovník v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach, uvedených na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva, kde navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie. Rozhodnutie vo veci ponechal na odvolacom súde.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

17. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. ).

18. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. ).

19. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

20. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, je dôvodná. Nemožno prehliadnuť, že súd prvej inštancie učinil vážne rozhodnutie o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, odôvodnenie je však až príliš strohé, nedávajúce odpovede na otázky kladené účastníkmi konania či samotným odvolacím súdom.

21. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa , , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Úvodom je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo správy z prešetrenia pomerov, ale aj zo skutočnosti, že otec neprejavuje o mal. dieťa ozajstný záujem, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti nie je známe, aké skutočnosti z prešetrenia

pomerov mal súd na mysli, z čoho vychádzal, keď vyslovil, že otec neprejavuje o maloletú ozajstný záujem, čím je pochopiteľne znemožnené účastníkovi konania riadne argumentovať vecnú správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, do obdobnej situácie bol postavený aj odvolací súd. V rámci svojej rozhodovacej činnosti odvolací súd dbá o zachovávanie rovnocennosti postavenia rodičov čo do výkonu ich rodičovských práv a povinností. Absolútne nevylučuje skutočnosť, aby maloleté dieťa bolo po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento odklon od všeobecne uznávanej zásady by však mal byť zdôvodnený najlepším záujmom mal. dieťaťa, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje.

26. Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že manžel sa v priebehu konania domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, podstatou ktorého by malo byť skúmanie vzájomného vzťahu mal. dieťaťa k rodičom, pre rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode manželstva. Návrh na vykonanie dokazovania súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že nie je reálny predpoklad, aby došlo k riadnemu obnoveniu spolužitia manželov. Odôvodnenie zamietnutia vykonania dôkazu sa však míňa jeho podstate a ani v tomto prípade nemá účastník konania, ani odvolací súd správnu predstavu o úvahe súdu pri vykonávaní dokazovania.

27. Podľa , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa , , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Obdobne sa odvolací súd musí vysloviť aj v prípade určenia vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. dieťaťu. V prípade určovania výšky výživné súd zohľadňuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a príjmové pomery povinného rodiča. Po prieskume napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa z odôvodnenia nevyplývajú, pričom netreba mať na mysli žiadne podrobné skúmanie výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby a pod., ale napríklad uvedenie špecifických výdavkov súvisiacich so školskou či mimoškolskou dochádzkou mal. dieťaťa, ktoré súd vzal do úvahy. V zmysle ust. 62 ods. 4 , súd zohľadňuje aj mieru osobnej starostlivosti rodiča o mal. dieťa, pri určovaní výšky výživného tak však učinené nebolo.

31. Uvedené výčitky voči odôvodneniu rozhodnutia sledujú účel zachovania práva na spravodlivý proces, zároveň je potrebné si uvedomiť, že rozsudky o výživnom je možné zmeniť, ak nastane na strane účastníkov konania podstatná zmena pomerov. Ak justícia chce po prípadnej zmene pomerov prijať spravodlivé rozhodnutie o výživnom, vyžaduje sa v tomto čase náležité skúmanie existujúcich pomerov, s náležitým odôvodnením rozhodnutia, ktoré bude v budúcnosti relevantným podkladom pre zmenu rozhodnutia.

32. Záverom odvolací súd vo vzťahu k výroku o rozvodu manželstva uvádza, že v priebehu odvolacieho konania manžel podal návrh na anulovanie manželstva. Keďže doposiaľ vykonané dokazovanie nestačí na rozhodnutie o podanom návrhu manžela, odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia aj v tomto výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výčitka nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia aj v tomto rozsahu ostáva zachovaná.

33. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. rozsudok v napadnutom rozsahu, v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

34. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa podaným návrh manžela o anulovanie manželstva, ako aj podaným návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania a v novom rozhodnutí svoje právne závery náležite zdôvodniť v zmysle požiadaviek ust. .

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).