Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/184/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F. B., toho času G. XXXX/X, H., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kupkom, Hlavná 23, Trnava, a otca I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F. B., štátneho občana Tuniskej republiky, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. – 29 zo dňa 16.04.2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. B. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni od 14:00 hod. do 18:00 hod. Otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po skončení realizácie styku maloletú opäť odovzdá matke v mieste jej bydliska (výrok II.), zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 400,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.), a rozhodol, že toto neodkladné opatrenie je platné do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. (výrok IV.).

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , ( , CM ) a , , , , , , , ( , ). Vecne argumentoval tým, že sa matka návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a upravil styk s otcom maloletej tak, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni od 14:00 hod. do 18:00 hod. Súčasne žiadala, aby súd neodkladným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 400,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to až do právoplatného skončenia veci. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky, listinnými dôkazmi a správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava mal za osvedčené, že v danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Považoval za potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, z návrhu ktorej nevyplýva, že by medzi rodičmi ohľadne tejto úpravy existovala rodičovská dohoda alebo iný konsenzus, pričom u oboch rodičov musí

byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pri rozhodovaní súd prihliadal najmä na nízky vek maloletej, čo najmenej invazívny zásah do jej denného rozvrhu a preto upravil styk maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni od 14:00 hod. do 18:00 hod. K výroku o určení výživného súd prvej inštancie iba veľmi stručne uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere a preto upravil neodkladným opatrením vyživovaciu povinnosť otca maloletej vo výške 400,- Eur mesačne, s povinnosťou platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

4. Uznesenie v časti výroku III. napadol včasným odvolaním otec maloletej, ktorý navrhoval zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zníži výšku výživného. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vecne namietal, že matka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia svoju argumentáciu ponechala len v rovine všeobecných subjektívnych predpokladov a tvrdení, pričom nepreukázala, že otec je schopný platiť navrhnutú sumu vo výške 400,-eur. Podľa názoru otca sa súd vôbec nezaoberal jeho objektívnymi možnosťami. Ako prílohu odvolania otec predložil výplatné pásky za obdobie 01-06/2024, ktoré podľa neho preukazujú, že nie je schopný platiť sumu určenú napadnutým rozhodnutím. Podľa odvolateľa výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otec je toho názoru, že vzhľadom na jeho aktuálnu situáciu je schopný platiť 150,- eur.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporúčal odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Poukazoval na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke a konečné rozhodnutie vo veci samej bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletej, ktorá uvádzala, že uznesenie je v celom rozsahu vecne správne a presvedčivo odôvodnené. Ňou špecifikované a preukázané výdavky na maloletú sú nevyhnutného charakteru, potrebné na uspokojovanie základných potrieb maloletej. Za účelom zistenia majetkových pomerov otca navrhovala vykonanie ďalších dôkazov.

7. Odvolací súd prejednal vec postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal rozhodnutie súdzu prvého stupňa bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi ( § a 66 ) a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca.

8. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Podľa a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú a nepreukazujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené a preukázané pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie ( veta prvá ). Je postačujúce, aby okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, boli aspoň osvedčené.

10. Poznanie toho, na základe akých skutočností, dôkazov, úvah a právnych predpisov súd rozhodol, patrí k základným procesným právam účastníka konania ( právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je tiež súčasťou ústavného práva na spravodlivé konanie ), tomuto právu, na strane druhej, zodpovedá povinnosť súdu opatriť svoje rozhodnutie odôvodnením zodpovedajúcim požiadavkám vyplývajúcim z procesného predpisu. Táto povinnosť súdu nie je modifikovaná ani v prípade rozhodnutia o neodkladnom opatrení majúceho síce charakter uznesenia, pri ktorom procesný predpis ( ) požiadavku odôvodnenia zužuje na stručné odôvodnenie, povinnosť zrozumiteľného vysvetlenia, na základe akých skutočností považoval súd za naplnené ( nenaplnené ) zákonné podmienky priznania uplatneného nároku však aj tu musí zostať zachovaná.

11. V danom prípade súd prvého stupňa, hoci v zásade správne konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere, nie len, že ani náznakom neuviedol, na základe čoho považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy vyživovacej povinnosti otca a akými úvahami sa riadil pri stanovení výšky výživného, neidentifikoval ani ustanovenie zákona, podľa ktorého otca k povinnosti prispievať na výživu maloletej zaviazal.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení o zásadných obsahových nedostatkoch rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohol odvolací súd ani pri zohľadnení časovej požiadavky rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia dospieť k inému záveru, ako k tomu, že postupom súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti otca došlo k takému porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré vzhľadom na nedostatok poznania dôvodov rozhodnutia odvolacím súdom a v záujme zachovania dvojinštančnosti konania nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám procesného predpisu, vrátane všeobecnej požiadavky na zrozumiteľné ozrejmenie skutkovej i právnej podstaty rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).