Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoSr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu C. L., trvale bytom T. XXXX/XX, H., zastúpeného Y. L., trvale bytom T. XXXX/XX, H., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. apríla 2019, č.k. -73, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava sp zn. SR 01267/15 zo dňa 04.11.2016 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“) a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.201,12 eur s príslušenstvom, a to na základe predloženej zmenky, ktorá zabezpečovala zmluvu o úvere. Zmluvu o úvere uzatvorili strany sporu dňa 30.06.2014, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 350 eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach. V danom prípade súd, nakoľko medzi stranami bolo sporné, či predmetná úverová zmluva bola dojednaná medzi podnikateľmi, alebo či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, dospel k záveru, že vzťah založený zmluvou o úvere bol spotrebiteľský. Súd tak učinil na tom závere, že účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania, tak ako bol vyplnený v predtlači textu zmluvy, nebol v konaní preukázaný, pričom súd dôvodil, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy leží na dodávateľovi (žalovanom). Ten však v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčali záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy, pričom súd aplikoval výklad priaznivejší pre spotrebiteľa podľa , pričom mal za to, že pochybnosti o (ne)spotrebiteľskom charaktere zmluvy ešte umocnil fakt, že výška úveru bola 350 eur, ktorú súd považoval za pomerne nízku, aby bola určená na výkon podnikania žalobcu. Vzhľadom na veriteľom (žalovaným) nepreukázanú skutočnosť, že peňažné prostriedky boli skutočne poskytnuté na výkon podnikania, súd vychádzal z toho, že vzťah založený zmluvou o úvere bol spotrebiteľský. Súd sa následne zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, pričom dospel k záveru, že je neplatná v zmysle , nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za individuálne dojednanú, bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ nemal možnosť jej obsah ovplyvniť. Súd bol tiež názoru, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tým, že nútila žalobcu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím žalobca stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na všeobecnom

súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd rozhodcovský rozsudok zrušil podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd dodal, že žalobu žalobcu treba považovať za včas podanú, keďže ju podal v lehote na podanie námietok, a teda v súlade s v tom čase účinnom Exekučného poriadku s poukazom na zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že úverovú zmluvu uzatvoril so žalobcom ako podnikateľom

- fyzickou osobou, označeného identifikačným číslom. Z uvedeného je preto možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny, nie spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Poukázal ďalej na to, že poskytnuté peňažné prostriedky mal žalobca použiť na výkon podnikania, nie na svoju súkromnú potrebu, čo žalobca v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Bol názoru, že predložil dostatočný dôkazný prostriedok o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu, a to podpísanie prehlásenia žalobcu o účele poskytnutých finančných prostriedkoch. Dôvodil, že táto skutočnosť sa stala nespornou, nakoľko ju žalobca nevyvrátil žiadnym právne relevantným spôsobom. Ďalej upozornil na to, že tvrdenia žalobcu neboli ničím podložené, a teda žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. V prípade, ak žalobca žiadal podriadiť zmluvu o úvere pod znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo jeho povinnosťou preukázať skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Zhrnul, že dôležité bolo, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký ho žalobca naozaj použil. Jeho ako dodávateľovou povinnosťou je iba preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nenesie však povinnosť preukazovať, či naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Na základe uvedeného mal za nesporné, že žalobca finančné prostriedky použil na výkon podnikania. Úver si teda dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účel podnikania či povolania. Tvrdil, že v jeho prípade treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Ďalej žalovaný namietal, že medzi účastníkmi konania je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 03.10.2018, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 04.11.2016. Vzhľadom k uvedenému zastával názoru, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, nakoľko ju nepodal do 60 dní odo dňa doručenia tak, ako to vyplýva z obligatórnej podmienky zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v predmetnom prípade sa jednalo o rozhodcovské konanie podľa a nie Na základe uvedeného, dôvodil následne žalovaný, nemožno aplikovať Uviedol tiež, že žalobca uzatvoril zmluvu za účelom výkonu podnikania, a teda nemožno aplikovať na predmetný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa a ani zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný v zmysle o rozhodcovskom konania, pričom poukázal na cit. zákona. Vzhľadom k uvedenému konštatoval, že tvrdenia žalobcu, že stihol lehotu na podanie žaloby v lehote na podanie námietok voči exekúcii, sú nedôvodné a mylné, pretože takúto možnosť nepripúšťa. Upriamil pozornosť na fakt, že účastník rozhodcovského konania môže podať žalobu len do uplynutia zákonnej 60-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v cit. zákona. Zhrnul, že žalobca preto zmeškal lehotu na podanie žaloby.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca tvrdiac, že predmetný úver si nikdy nevzal ako podnikateľ na podnikanie. Údaje o jeho zamestnaní si vyžiadala pracovníčka žalovaného, pričom uvedené si vysvetlil tak, že sú na účely preukázania jeho zamestnania. Nežiadal preto o úver ako podnikateľ, pričom žiadny účel pre poskytnutie úveru ako podnikateľovi tam ani uvedený nie je. Dodal, že v ďalšej časti zmluvy sú údaje o ňom ako súkromnej osobe s uvedením adresy a rodného čísla. Zmluvu podpisoval na predtlačenom formulári a nikto mu nič nevysvetlil, s ničím ho neoboznámil. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, čo je rozhodcovská zmluva alebo zmenka. Upozornil, že rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca JUDr. Michal Rašla, ktorý nebol vedený v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Čo sa týka samotnej úverovej zmluvy, bol názoru, že nespĺňa Žiadal na základe tvrdeného odvolací súd o zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. V prejednávanom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie po posúdení zmluvy o úvere, ktorá slúžila ako podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ako zmluvy spotrebiteľskej, dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle , nakoľko predstavovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jednalo o neprijateľnú podmienku, súd rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej ako „“).

6. Žalovaný sa v podanom odvolaní nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom vzťahu sporových strán, keď dôvodil, že úverovú zmluvu uzatvoril so žalobcom ako podnikateľom - fyzickou osobou, označeného identifikačným číslom. Z uvedeného preto podľa odvolateľa bolo možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny, nie ako spotrebiteľský, nakoľko išlo o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Dodal, že poskytnuté peňažné prostriedky mal žalobca použiť na výkon podnikania, nie na svoju súkromnú potrebu, čo žalobca v predmetnej zmluve vlastnoručne podpísal. Skonštatoval, že táto skutočnosť sa stala nespornou, nakoľko ju žalobca nevyvrátil žiadnym právne relevantným spôsobom.

7. Uvedené odvolacie námietky podľa odvolacieho súdu neobstoja. V konaní bolo preukázané, že zmluvu o úvere uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ, a to napriek faktu, že v predmetnej zmluve bol žalobca identifikovaný prostredníctvom identifikačného čísla a v zmluve deklarovaným účelom poskytnutia peňažných prostriedkov bol výkon podnikania. Pre spotrebiteľské zmluvy je častou črtou, že bývajú vopred pripravené dodávateľom, pričom nie je utvorený rámec pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmien. V konaní nebol preukázaný spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní bolo naopak preukázané, že peňažné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi za účelom ich použitia na lieky, ktoré potreboval pre svoju matku, teda uvedený účel celkom zrejme nie je možné považovať za výkon podnikania (ergo účelom tu bola osobná potreba žalobcu), navyše k uvedenému je nutné pripočítať i ďalšiu, a to nemenej významnú, okolnosť, a síce že výška úveru bola 350 eur, čo je úver na účel podnikania pomerne nízky, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Platí, že dôkazné bremeno ohľadom nespotrebiteľského charakteru leží na dodávateľovi (žalovanom), a tento nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu. Z uvedeného je preto zrejmé, že preukázať opak, teda že sa jednalo o nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, sa žalovanému nepodarilo, pričom samotné uvedenie zamestnania žalobcu v úverovej zmluve nemôže stačiť na prijatie odôvodneného záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu. Je potrebné ďalej dodať, že nie je pravdou, že by žalobca nevyvrátil nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, čím by sa stala táto skutočnosť medzi stranami nesporná, ale naopak, žalobca tento spochybnil právne účinným spôsobom, hoci, ako už bolo tvrdené, dôkazné bremeno ohľadom nespotrebiteľského charakteru ich zmluvného vzťahu ležalo na žalovanom ako dodávateľovi.

8. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný namietal, že medzi účastníkmi konania je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 03.10.2018, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 04.11.2016. Vzhľadom k uvedenému zastával názor, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, nakoľko ju nepodal do 60 dní odo dňa doručenia tak, ako to vyplýva z obligatórnej podmienky zákona o rozhodcovskom konaní. Mal tiež za to, že v predmetnom prípade sa jednalo o rozhodcovské konanie podľa , a nie Preto tvrdil, že nemožno aplikovať Upriamil pozornosť na fakt, že účastník rozhodcovského konania môže podať žalobu len do uplynutia zákonnej 60-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v cit. zákona. Zhrnul, že žalobca preto zmeškal lehotu na podanie žaloby.

9. Podľa § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

10. Podľa § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> tým nie je dotknuté.

11. Podľa § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

14. Odvolací súd na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zastáva názor, že na prejednávaný spor správne súd prvej inštancie aplikoval zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom nemožno prisvedčiť žalovanému, že sa mal aplikovať o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu preto bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná včas, nakoľko zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pripúšťa podanie žaloby i v exekučnom konaní, a to v lehote na podanie námietok proti exekúcii, pričom zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravuje trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, pričom však explicitne normuje, že ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20190101>, teda možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekúcii, tým nie je dotknuté. Z exekučného spisu je preukázané, že žalobca v lehote na podanie námietok proti exekúcii podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto je správny záver súdu prvej inštancie o včasnosti podania žaloby žalobcom.

15. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovaného boli nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).