Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/85/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. I. XXX, XXX XX X. I., podnikajúca pod obchodným menom: Anna Galambošová - Elektrik, s miestom podnikania: 965 01 Ladomerská Vieska, Priemyselná 9, IČO: 34 611 851, zastúpená: Občianske združenie Centrum správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2, 821 08 Bratislava, IČO: 50 401 718, o zaplatenie 3 895,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -239 zo dňa 8. februára 2019 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného proti prvej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -239 zo dňa 8.februára 2019 odmieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -239 zo dňa 8.februára 2019 v tretej a piatej výrokovej vete zrušuje a v tejto časti vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom prvou výrokovou vetou pripustil, aby do konania na strane doterajšieho žalobcu Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, vstúpil nový žalobca: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467. Druhou výrokovou vetou konanie v časti v časti 280,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 280,00 eur od 18.2.2015 do zaplatenia zastavil. Treťou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 374,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 651,05 eur od 23.4.2014 do 18.2.2015, zo sumy 3 371,05 eur od 19.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 3,-- eur od 29.4.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a piatou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.895,51 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 54,12 eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % z jednotlivých dlžných súm. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca uzatvoril dňa 17.09.2008 so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny ( ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení o energetike v znení neskorších predpisov. Na základe Zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky elektriny žalovanému za podmienok stanovených v Zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v Zmluve a dodržiavať ostatné

podmienky v Zmluve. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom. Vystavil mu faktúry, ktoré priložil k žalobe, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal jednak platnosť zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny uzavretej dňa 17.9.2008 a tiež, že žalobca nezohľadnil reklamácie žalovaného na všetky uhradené platby.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 280,--eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia bola skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 18.2.2015 sumu vo výške 280,--eur, ktorá bola priradená na faktúru VS 6306142032. Zástupca žalovaného v priebehu súdneho konania predložil súdu na založenie do spisu Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny uzavretej dňa 13.09.2012 medzi stranami sporu, cenník dodávky elektriny a poukázal na to, že zmluva zo dňa 17.9.2008, o ktorú žalobca opiera svoj nárok v čase vystavenia faktúr priložených k žalobe bola neplatná a namietal aj koeficient 1,5 uvedený na faktúre, ktorý nebol s dodávateľom elektrickej energie dohodnutý a zmluvnými stranami podpísaný. Keďže žalovaný nepodpísal odovzdávací a preberací protokol, doposiaľ je odber kWh sporný.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 17.9.2008 a dňa 13.10.2012 Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle a platných Obchodných podmienok dodávky elektriny pre zákazníkov s celkovou ročnou spotrebou elektriny do 500 MWh. V predmete zmluvy je uvedené, že Obchodné podmienky odberateľ obdržal pri podpise zmluvy, oboznámil sa s ich obsahom, ktorému porozumel a zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluva uzavretá dňa 13.9.2012 nadobudla platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom 1.1.2013 a uzatvorená bola na dobu určitú do 31.12.2014. Platnosť zmluvy sa predlžuje na dobu 12 mesiacov, a to aj opakovane, pokiaľ niektorá zmluvná strana písomne neoznámi druhej strane najmenej tri mesiace pred ukončením platnosti zmluvy, že s predĺžením platnosti zmluvy na dobu 12 mesiacov nesúhlasí. Totožné ustanovenie obsahuje podľa názoru súdu aj zmluva zo 17.9.2008. Žalobca sa zaviazal dodať elektrickú energiu na odberné miesto na adresu: Galambošová Anna - Elektrik, Ladomerská Vieska 350, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:34 611 851, č. odberného miesta 6306142. Odberné miesto bolo určené ako Polyfunkčný objekt Elektrik na ulici Matice slovenskej 24, Prievidza s celkovým inštalovaným príkonom odberného miesta (W):73500. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli : Cenník dodávky elektriny pre zákazníkov s celkovou ročnou spotrebou nad 30MWh, Obchodné podmienky dodávky elektriny pre zákazníkov s celkovou ročnou spotrebou elektriny do 500MWh, záznam o meracom zariadení, v ktorom je uvedená špecifikácia meracieho zariadenia, merania a určeného meradla, Dohoda o platbách za odobratú, ale zatiaľ nevyfakturovanú elektrickú energiu - faktúra. Podľa názoru súdu nadobudnutím účinnosti zmluvy zo dňa 13.9.2012 stráca platnosť predchádzajúca zmluva na dodávku elektriny pre odberné miesto uvedené v tejto zmluve s tým, že nedeliteľné súčasti predchádzajúcej zmluvy, ktoré neboli ku dňu podpisu zmenené, zostávajú v platnosti ako nedeliteľná súčasť zmluvy. Zároveň neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorila príloha č. 2 identifikácia a špecifikácia odberného miesta.

6. Súd prvej inštancie mal z výpisu obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s. na Stredoslovenská energetika Holding, a.s., IČO:36 403 008. Návrh na zmenu strany preskúmal súd, pričom z predložených dokladov je zrejmé, že spoločnosť Stredoslovenská energetika, a. s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, Obchod a. s., Žilina, IČO:51 865 467), ako nadobúdateľ vloženej časti podniku vstúpila dňom 1.1.2019 do všetkých záväzkov a pohľadávok, práv a povinností, nárokov ako aj uzatvorených zmlúv, ktoré sú späté s vkladanou časťou podniku a ktorých zmluvnou stranou bola Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina, IČO:36 403 008). Dňom 1.1.2019 prešli na spoločnosť Stredoslovenská energetika, a. s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, Obchod, a. s., IČO:51 865 467), aj práva a povinnosti spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a. s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a. s., IČO:36 403 008), uplatňované v súdnych konaniach, v ktorých bola spoločnosť Stredoslovenská energetika Holding , a. s. ku dňu 1.1.2019 účastníkom konania. Postupník vyjadril v návrhu na zmenu

súhlas so vstupom do konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , preto súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobcu tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z podstatnej časti je žaloba dôvodná, tiež mal preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola platne uzavretá zmluva o dodávke a distribúcii elektriny, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, keď žalovaný nenamietal platnosť zmluvy zo dňa 13.9.2012, ktorá sa týkala žalovaného nároku. Podľa názoru súdu bol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným preukázateľne uzatvorený už na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008 na odberné miesto 6306142 nachádzajúcom sa v Polyfunkčnom objekte Elektrik na ulici Matice Slovenskej 3249/MOP, 97101 Prievidza s adresou odberateľa Galambošová Anna - Elektrik, Ladomerská Vieska, 965 01 Žiar nad Hronom, kde mal žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra vedené miesto podnikania (prevádzkareň), ako aj z faktúr žalobcu č. 6306142032 a 6306142031, ktorými vyfakturoval žalovanému dodávku a distribúciu elektriny do odberného miesta 6306142. Keďže ide o vzťah medzi podnikateľmi vzniknutý pri ich podnikateľskej činnosti, jedná sa o záväzkovo právny vzťah ako obchodnoprávny v zmysle , z čoho je zrejmé, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom by mala byť žalovanému poskytnutá zvýšená ochrana, ako to žalovaný požadoval. Súd mal za preukázané, že žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom ukončil dňa 26.3.2014, kedy vlastnoručne podpísal Požiadavku o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste bez zvýšenia výkonu pre oprávnených odberateľov pripojených na sieť NN do 1kV. Pokiaľ trval zmluvný vzťah so žalobcom, na základe ktorého dodával žalovanému elektrinu, bol žalovaný povinný zaplatiť cenu za jej dodávku a distribúciu bez ohľadu na to, kto ju reálne užíval. Nie je podľa názoru súdu povinnosťou žalobcu zisťovať, či sa subjekt, ktorému dodáva v zmysle platnej zmluvy elektrinu skutočne na odbernom mieste zdržuje. Povinnosťou žalobcu bolo dodať elektrinu v zmysle zmluvy na odberné miesto a túto povinnosť si splnil. Povinnosťou žalovaného bolo za dodanú elektrinu zaplatiť. Medzi sporovými stranami spornou mala byť časť vyfakturovanej sumy faktúrou č. 6306142032 zo dňa 4.4.2014, splatnou dňa 22.4.2014 vo výške 3.651,05 eur s DPH za spotrebu elektrickej energie v období od 1.1.2014 do 26.3.2014, ktorú sumu podľa žalovaného žalobca čiastočne neoprávnene fakturoval, pretože žalovaný ku dňu 28.2.2014 už nebol vlastníkom nehnuteľnosti odberného miesta, na ktoré bola faktúra vystavená. Žalovaný svoje tvrdenia preukázal notárskou zápisnicou zo dňa 28.2.2014, na základe ktorej bolo spísané Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bola aj stavba: Polyfunkčný objekt Elektrik Prievidza, sup. č. 2659 postavený na parcele č. CK - N 3249/8 v podiele 1/1 v prospech vydražiteľa KOVOSPOL Group, spol. s. r. o. Prievidza, avšak žalovaný podľa názoru súdu toto svoje tvrdenie, že došlo k zmene Zmluvy o dodávke elektrickej energie nepreukázal ani nedodržal svoje povinnosti v zmysle čl. V. bodu 2.5 Obchodných podmienok, podľa ktorého je odberateľ elektrickej energie povinný informovať dodávateľa

- žalobcu v päťdňovej lehote o zmene údajov uvedených v zmluve, inak zodpovedá za dôsledky nesplnenia tejto oznamovacej povinnosti a za škodu, ktorá dodávateľovi elektriny vznikla. Keďže podľa zmluvy tieto Obchodné podmienky dodávky elektriny obdržal odberateľ pri podpise zmluvy, nie je dôvodná námietka žalovaného, že Obchodné podmienky doložené do súdneho spisu nie sú stranami podpísané, nezaväzujú žalovaného, aby na základe nich plnil a bol nimi viazaný. Predloženými dôkazmi, a to konkrétne faktúrou, Obchodnými podmienkami, cenníkmi, Požiadavkou o zmenu zmluvného vzťahu mal súd za preukázané, že žalobca oprávnene vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 3.651,05 eur, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % tejto sumy od 23.4.2014, t. j. od nasledujúceho dňa splatnosti faktúry do 18.2.2019, kedy žalovaný čiastočne uhradil pohľadávku vo výške 280,--eur a následne zo sumy 3.371,05 eur od 19.2.2015 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po čiastočnej úhrade pohľadávky vo výške 280,--eur do zaplatenia. Súd mal za dôvodnú žalobu aj v časti nákladov za vyhotovenú upomienku vo výške 3,--eur, pretože žalovaný si zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil, a to ani v dodatočnej lehote, hoci bol na to žalobcom vyzvaný pokusom o zmier dňa 28.4.2014. Výška nákladov za vystavenie upomienky bola vypočítaná v súlade s cenníkom služieb pre zákazníkov spoločnosti Stredoslovenská energetika a.s. (paušálna náhrada poplatkov za 1. upomienku vo výške 3,--eur).

8. Súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku z neuhradenej časti faktúry č. 9140543460, VS:6306142031 znejúcej na sumu 2.268,29 eur so splatnosťou 28.1.2014 za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní len sumu vo výške 241,46 eur s úrokom z omeškania od 31.12.2014 do zaplatenia a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 54,12 eur, pretože podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie týchto uplatnených nárokov.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s a 255 ods. 2 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší priznal voči žalovanému právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 88% s tým, že o samotnej výške trov bude v súlade s rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na plnenie, ktoré nebolo medzi stranami dohodnuté, ktoré žalobca neosvedčil, a ktoré súd nemal preukázané ani zo zmluvy, ani z Obchodných podmienok, ani z Cenníka služieb dodávateľa. Odvolanie podal proti prvej, tretej a piatej výrokovej vete.

11. Uviedol, že pôvodný žalobca nebol Stredoslovenská energetika Holding, a. s., ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil. V prejednávanej veci Zmluva o postúpení nebola žalovanému doručená ani predložená. Návrh na zmenu so vstupom do konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. nebolo v konaní verejne prejednané. Čo sa týka napadnutej tretej výrokovej vety žalovaný uviedol, že tento výrok súd prvej inštancie svojvoľne vyhlásil napriek skutočnosti, že pohľadávka žalobcu je doposiaľ sporná čo do dôvodu a výšky s tým, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumy uvedené v tretej výrokovej vete z dôvodu, že si nikdy so žalobcom nedohodol, že odmerané množstvo dodanej elektrickej energie v kWh bude vynásobené fakturačným násobiteľom 1,5, čím sa zvýši počet kWh odmeranej spotreby. Žalovaný si so žalobcom nedohodol, že za nedodanú elektrinu uvedenú v mernej jednotke kWh, ktorá vznikla podľa žalobcu vynásobením skutočne dodanej elektriny v kWh fakturačným násobiteľom 1,5 bude musieť zaplatiť cenu podľa Cenníka platného pre zúčtovacie obdobie uvedené na faktúre. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu, ktorý žalobcovi priznal nemá oporu v zákone, v predloženej zmluve, v cenníku ani v dohode medzi stranami zmluvy. Žalovaný má za to, že žalobca nemá voči nemá nárok na náhradu trov konania v rozsahu ustálenom súdom prvej inštancie z dôvodu spornosti celého nároku žalobcu a nepreskúmateľnosti rozsudku.

12. Napadnutý rozsudok považuje žalovaný za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky, na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci nebol úplne zistený stav, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš formalistický, trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ktorými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Žalovaný má preto za to, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia zákonom stanovené podmienky podľa , ani podľa nespĺňa.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca priložil k vyjadreniu prehľad jednotlivých platieb spolu s dátumom ich zúčtovania, z ktorej prílohy je nesporné, že žalovaný zaplatil preddavky na rok 2013 spolu vo výške 9.702,--eur s tým, že vyúčtovacia faktúra č. 9140543460, VS6306142031 na celkovú sumu 2.268,29 eur so splatnosťou 28.1.2014 za fakturačné obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013 bola vystavená na nesprávne množstvo dodanej elektriny. Žalovaný uviedol, že žalobcovi podľa priloženej prílohy uhradil v roku 2014 spolu sumu 2.309,83 eur s tým, že žalobca uviedol, že započítal z platby žalovaného zo dňa 10.10.2014 zo sumy 300,--eur, a to sumu 3,--eur na úhradu Použité na poplatok za Upomienku zo dňa 7.7.2017, čo nie je technicky ani logicky možné, aby žalobca započítal za upomienku zo dňa 7.7.2017 platbu, ktorá bola žalovaným zaplatená dňa 10.10.2014, pretože žalobca uzatvoril účtovníctvo k 31.12.2014 a nepreukázal, že vykonal dodatočnú závierku účtovníctva za rok 2014 v roku 2017. Podľa žalovaného je nesporné, že prehľad bol žalobcom urobený dodatočne až v roku 2018 z dôvodu, že žalovaný namietal nesprávnosť vystavených faktúr, nesprávny odpočet v kWh a cenu za spotrebovanú energiu, pričom žalobca použil pri výpočte ceny namiesto skutočne odmeranej hodnoty žalovanému neznámu konštantu s názvom násobiteľ 1,5, ktorým sa znásobil počet kWh odobratej elektrickej energie, ktorú podľa žiadnej normy nie je žalovaný povinný zaplatiť. Uviedol, že v konaní namietal tento rozpor medzi skutočne spotrebovanou elektrickou energiou a vyfakturovanou elektrickou

energiou. Súd prvej inštancie ignoroval námietky žalovaného a zaviazal ho na zaplatenie sumy 3.374,05 eur napriek spornosti ceny na uvedených faktúrach, ktoré v súlade s reklamačným poriadkom namietal a reklamáciu si u dodávateľa elektriny uplatnil. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku námietky žalovaného o reklamačnom konaní ignoroval a neodôvodnil žalovaným uvedenú a dôkazmi podporenú reklamáciu uplatnenú podľa reklamačného poriadku u dodávateľa podľa Obchodných podmienok. Z uvedenej reklamácie je osvedčená spornosť žalobcovho nároku.

14. Ďalej uviedol, že vyúčtovacia faktúra č. 9142511193, VS6306142032 na sumu 3.651,05 eur so splatnosťou 22.4.2014 za fakturačné obdobie 1.1.2014 - 26.3.2014 je sporná čo do dôvodu a výšky, keď súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil v bode 38 napadnutého rozsudku, že mal preukázané, že žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom ukončil dňa 26.3.204, kedy vlastnoručne podpísal Požiadavku o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste bez zvýšenia výkonu pre oprávnenosť odberateľov pripojených na sieť NN do 1 kW, pretože žalovaný ukončil zmluvný vzťah dňa 28.2.2014, čím nebol vlastníkom nehnuteľnosti odberného miesta, na ktoré bola faktúra vystavená, čo osvedčil priloženými dôkazmi. Podľa názoru žalovaného je nesprávne právne tvrdenie súdu prvej inštancie, že je nedôvodná námietka žalovaného, že obchodné podmienky doložené do súdneho spisu, nie sú stranami podpísané, nezaväzujú žalovaného, aby na ich základe plnil a bol nimi viazaný, pretože žalobca do súdneho spisu založil obchodné podmienky dodávky plynu.

15. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na materiálne poňatie štátu Slovenská republika a Výkon právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný, teda z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel, ku ktorému konkrétny výkon zverejnenej právomoci smeruje. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd sa nevysporiadal s každou námietkou, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, rozhodnutie je arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia jednak Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a uznesenie NS SR.

16. Ďalej uviedol, že žalobca inicioval zánik Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008 z dôvodu zmeny zákona o energetike, pričom bol povinný podľa prechodných ustanovení uviesť zmluvy do súladu so do 31.12.2012, ktorým boli prevzaté právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2 zákona. Žalobca svoje právo odvodil od Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008, ktorá v čase vystavenia faktúr nebola platná. Faktúry žalobcu nie sú relevantným dôkazom na uplatnenie si žalobcovho nároku, pretože údaje o dodanej elektrine v kWh osvedčujú, že nie je vypočítané skutočne dodané množstvo elektriny. V predmetných faktúrach je vypočítané i množstvo v kWh nedodanej elektriny, ktorú žalovaný nemá povinnosť zaplatiť napriek tomu, že súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie nedodanej elektriny v rozpore so zákonom. Relevantným dôkazom na uplatnenie si nároku na zaplatenie ceny podľa zákona o energetike a podľa dohody zmluvných strán je Cenník, podľa ktorého žalovaný nebol zaviazaný zaplatiť dodanú elektrinu v mernej jednotke kWh vynásobenú fakturačným násobiteľom 1,5, pretože došlo k uvedeniu nesprávnej výšky dodanej elektrickej energie. Súd viazaný žalobou svoje úvahy oprel o tvrdenia žalobcu nerešpektujúc právny stav a neplatný právny predpis, a to čl. I. o energetike, ktorý bol zrušený do 31.12.2012.

17. Žalovaný ďalej poukázal na to, že medzi stranami bol zmluvný vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, a preto je ho nutné posudzovať podľa všeobecných ustanovení , pričom žiadal, aby súd aplikoval v tomto spore ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, , úniové právo a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keďže členské štáty musia zabezpečiť, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie a profesie verejného charakteru. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s týmito námietkami žalovaného a svojvoľne rozhodol, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch I., III. a V. rozhodnutia ako nesprávny zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, zastáva názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade bol postup súdu správny a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

19. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom, že sa so žalovaným dohodol, že tento je povinný zaplatiť 1,5 násobok jednotkovej ceny za 1 kWh elektrickej energie, žalovaný nepodpísal so žalobcom takú zmluvu, ktorá by obsahovala cenu za elektrickú energiu násobenú fakturačným násobiteľom 1,5 za 1 kWh elektrickej energie. Faktúry žalobcu sú nesprávne, výpočet ceny nie je založený na žiadnej dohode medzi dodávateľom a odberateľom elektrickej energie. Fakturačný násobiteľ vo výške 1,5 je veličina, ktorú nie je možné akceptovať ako dohodnutú, cena vypočítaná fakturačným násobiteľom 1,5 je doposiaľ sporná a tak je povinnosť uložená vo výrokoch napadnutého rozsudku sporná. K výzve na vysvetlenie položky - fakturačný násobiteľ a výpočet násobiteľa žalovaný uviedol, že žalobca nikdy nevysvetlil pojmy, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení a nikdy nebolo predmetom dohody ani zmluvy pre odber elektrickej energie, pri dodávke a distribúcii elektriny koeficient 1,5 uvedený na faktúrach založený v súdnom spise, preto má za to, že násobiteľ uvedený na faktúrach, o ktoré žalobca opiera svoj nárok je nedôvodný a neodôvodnený vo vzťahu k výpočtu ceny za dodanú elektriny. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, pretože žalovaný vo všetkých svojich vyjadreniach písomných aj ústnych namietal výpočet ceny za elektrickú energiu čo do dôvodu a výšky, uviedol skutočnosti na podporu svojich tvrdení, pričom z dôkazov predložených stranami je spochybnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

20. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že k tvrdeniam žalovaného sa žalobca riadne vyjadril počas konania na súde prvej inštancie, preto sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za správne a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , viazaný odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a odvolanie žalovaného proti prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku podľa ust. odmietol a v tretej a piatej výrokovej vete napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. zrušil a podľa ust. mu v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v napadnutej prvej, tretej a piatej výrokovej vete.

22. Žalovaný sa odvolal aj proti prvej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorou súd pripustil, aby do konania na strane doterajšieho žalobcu Stredoslovenská energetika Holding, a. s. Žilina vstúpil nový žalobca Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina s odôvodnením, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a. s. do spoločnosti Stredoslovenská energetika, Obchod, a. s., ktorá s účinnosťou od 1.1.2019 zmenila obchodné meno na Stredoslovenská energetika, a. s. Súd v súlade s , návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu vyhovel a pripustil, aby do konania na strane doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina.

23. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom podľa ust. odmietol, pretože proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodne o zmene strán sporu nie je odvolanie prípustné ( a contrario).

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.895,51 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 54,12 eur, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % z jednotlivých dlžných súm. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca uzatvoril dňa 17.09.2008 so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení o energetike v znení neskorších predpisov. Na základe Zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky elektriny žalovanému za podmienok stanovených v Zmluve. Žalovaný

sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v Zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v Zmluve. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom. Vystavil mu faktúry, ktoré priložil k žalobe, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas.

25. Žalobca k tejto zmluve priložil Obchodné podmienky dodávky pri poskytovaní univerzálnej služby malým podnikom účinné od 1.1.2014. Žalobou si uplatňoval nedoplatok vo výške 2.268,29 eur, faktúrou č. 6306142031 za obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013 a nedoplatok vo výške 3.651,05 eur, faktúrou č. 6306142032 za obdobie 1.1.2014 - 26.3.2014.

26. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol preukázateľne uzatvorený už na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení a zároveň uviedol, že nadobudnutím účinnosti zmluvy zo dňa 13.9.2012 stratila platnosť predchádzajúca zmluva na dodávku elektriny pre odberné miesto uvedené v tejto zmluve s tým, že nedeliteľné súčasti predchádzajúcej zmluvy, ktoré neboli ku dňu podpisu zmluvy zmenené zostávajú v platnosti ako nedeliteľná súčasť zmluvy.

27. Žalobca poukazoval na čl. 1 bod 1.2 Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008, podľa ktorého dodávka silovej elektriny bude uskutočňovaná podľa a platných „Obchodných podmienok dodávky elektriny pre zákazníkov s celkovou ročnou spotrebou elektriny do 500 MWh“. Tieto OP Odberateľ obdržal pri podpise Zmluvy, oboznámil sa s ich obsahom, ktorému porozumel a zaväzuje sa ich dodržiavať.

28. Ak teda žalobca v Zmluve zo dňa zo dňa 17.9.2008 odkazuje na platné obchodné podmienky dodávky elektriny, ktoré mal odberateľ pri podpise Zmluvy obdržať podľa názoru odvolacieho súdu sa nemohlo v čase uzavretia zmluvy, teda 17.9.2008 jednať o Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby malým podnikom, účinné od 1.1.2014, ktoré žalobca k žalobe spolu so Zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 17.9.2008 predložil, a ktorú skutočnosť žalovaný namietal, keď k odporu ako dôkaz priložil poskytnuté Obchodné podmienky dodávky plynu pre maloodber účinné od 1.1.2013.

29. Na pojednávaní konanom dňa 31.1.2018 žalovaný namietol platnosť Zmluvy zo dňa 17.9.2008 z dôvodu, že táto zmluva skončila a bola uzavretá iná zmluva 13.9.2012, ktorá sa však v súdnom spise nenachádza, a ktorú žalovaný predložil k nahliadnutiu. Právny zástupca žalobcu po oboznámení sa so zmluvou zo dňa 13.9.2012 uviedol, že špecifikácia odberného miesta pre dodávku elektriny je totožná. Poukázal na článok 2 bod 2, kde sa v súvislosti s dobou trvania zmluvy uvádza, že zmluva sa môže predĺžiť na 12 mesiacov, a to aj opakovane, pokiaľ niektorá zmluvná strana písomne neoznámi, že s predlžením nesúhlasí. To podľa názoru právneho zástupcu žalobcu znamená, že zmluva zo dňa 17.9.2008 , ktorá je súčasťou súdneho spisu, a ktorú žalobca predložil v čase vystavenia faktúr bola v platnosti s tým, že žalovaným predložená zmluva z roku 2012 je tak len písomným potvrdením platnosti pôvodnej zmluvy, nejedná sa o novú zmluvu, ktorá by rušila zmluvu z roku 2008.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.1.2019, kde už uviedol, že podľa jeho názoru bola pôvodná zmluva z roku 2008 nahradená zmluvou z roku 2012, ale toto nemá podľa jeho názoru vplyv na uplatnenie žalobcovho nároku, pretože zmluvné podmienky sú tam rovnaké s tým, že v tom prípade, pokiaľ sa vzťahuje táto zmluva na odber, pretože začala 1.1.2013 do 31.12.2014, zmluva je platná.

31. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil a nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že nadobudnutím účinnosti zmluvy zo dňa 13.9.2012 stráca platnosť predchádzajúca zmluva zo dňa 17.9.2008. Žalobca už v čase podania žaloby (12.3.2015) mal uzavretú so žalovaným zmluvu z 13.9.2012, pričom v žalobe výslovne poukazoval len na zmluvu zo dňa 17.9.2008, ktorú k žalobe pripojil a nárok na zaplatenie sumy 3.895,51 eur si uplatňoval výlučne len z tejto zmluvy. Zmluva o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 13.9.2012, ktorú do spisu doložil žalovaný nadobudla platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom 1.1.2013 s tým, že bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2014, a podľa čl..2.2 platnosť zmluvy sa predlžuje na dobu 12 mesiacov, a to aj opakovane, pokiaľ niektorá zmluvná strana písomne neoznámi druhej zmluvnej strane najmenej tri mesiace pred

ukončením platnosti zmluvy, že s predĺžením platnosti zmluvy na dobu 12 mesiacov nesúhlasí. Jedná sa o totožné znenie platnosti zmluvy, ako v zmluve zo dňa 17.9.2008, preto odvolací súd poukazuje na to, že ak by sa mala platnosť zmluvy predlžovať na dobu 12 mesiacov, a to aj opakovane, nebol dôvod uzatvárať novú zmluvu, pretože by sa platnosť zmluvy zo 17.9.2008 mohla predlžovať bez potreby uzavretia novej zmluvy. K zmluve z 13.9.2012 žalovaný predložil aj cenník dodávky elektriny platný od 1.1.2013 do 31.12.2014. Tento cenník bol podpísaný oboma zmluvnými stranami.

32. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že v novom konaní bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa s tým, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy uzavretej dňa 17.9.2008, hoci dňa 13.9.2012 uzavrel so žalovaným novú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny bez toho, aby preukázal, že by k zmluve zo dňa 17.9.2008 niektorá zmluvná strana písomne oznámila, že s predĺžením jej platnosti nesúhlasí.

33. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej uzatváraní boli použité nekalé praktiky a do zmluvy boli včlenené nepriaznivé podmienky a nebola poskytnutá odborná starostlivosť, na ktorú skutočnosť poukázal aj na pojednávaní konanom dňa 31.1.2018, keď uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na Smernicu rady 93/13 EHS z 5.4.1993, ktorá sa vzťahuje aj na obchody, ako je uvedené v Smernici s tým, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy zo dňa 17.9.2008 bol v postavení spotrebiteľa a nemožno mu uprieť ochranu podľa spotrebiteľského práva s tým, že túto skutočnosť namietol žalovaný aj v odvolaní.

34. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami žalovaného nestotožnil. Tak Zmluvu zo dňa 17.9.2008, ako aj Zmluvu zo dňa 13.9.2012 uzavrel žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ - označený Anna Galambošová - Elektrik, Ladomerská Vieska 350, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO:34611851. Zmluvy boli uzatvorené v zmysle . Keďže žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ, jedná sa o právny vzťah medzi podnikateľmi, vzniknutý pri ich podnikateľskej činnosti, teda sa jedná o záväzkovo-právny vzťah, obchodnoprávny v zmysle ust. , ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v odseku 38 napadnutého rozhodnutia. So záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi a nie o spotrebiteľský vzťah, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, keďže žalovaný uzatváral obe zmluvy ako podnikateľ. Z tohto dôvodu nie je dôvodná námietka žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom by mala byť žalovanému poskytnutá zvýšená ochrana.

35. K námietke žalovaného, že pre neho bol zmluvný vzťah ukončený k dátumu, kedy on ako vlastník objektu nehnuteľností prestal v objekte fungovať, teda k dátumu 28.2.2014, nakoľko vydražiteľ - nový vlastník fungoval v objekte už od 1.3.2014, poukazuje odvolací súd na to, že žalovaný až 26.3.2014 vykonal k tomuto objektu zmenu odberateľa, a to na tlačive „Požiadavka o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste bez zvýšenia výkonu pre oprávnených odberateľov pripojených na sieť NN do 1kV“, ktoré tlačivo zmeny odberateľa žalovaný podpísal, čo potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.1.2019 keď uviedol, že nevykonal podpis protokolu o stave elektromera k dátumu 28.2.2014. Na požiadavke o zmenu zmluvného vzťahu (č.l. 46), sa nachádza podpis oboch zmluvných strán s dátumom 26.3.2014, teda mal súd prvej inštancie správne preukázané, že žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom ukončil až dňa 26.3.2014, kedy vlastnoručne podpísal Požiadavku o zmenu zmluvného vzťahu. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalobcu zisťovať, či sa subjekt, ktorému dodával elektrinu skutočne na odbernom mieste zdržoval. Ak došlo k zmene majiteľa predmetného objektu, do ktorého bola elektrická energia dodávaná, bolo povinnosťou žalovaného o tejto skutočnosti informovať žalobcu včas a požiadať o zmenu zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu ani túto námietku žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

36. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 280,--eur, keď v späťvzatí žaloby uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 18.2.2015 sumu vo výške 280,--eur. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 16.1.2019 potvrdil, že sumu 280,--eur zaplatil dňa 18.2.2015 a súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu trov konania dospel k záveru, že v časti 280,--eur došlo k zastaveniu konania zavinením žalovaného, ktorý túto sumu uhradil po podaní žaloby. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože tak žalobca ako aj žalovaný potvrdili, že sumu 280,--eur žalovaný uhradil dňa 18.2.2015, avšak podľa prezenčnej pečiatky Okresného súdu Žiar nad Hronom bola žaloba na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná až dňa 12.3.2015 z čoho vyplýva, že ak sumu 280,--eur uhradil žalovaný dňa 18.2.2015, uhradil ju pred podaním žaloby, potom by v tejto časti

bola žaloba podaná nedôvodne a túto skutočnosť musí súd zohľadniť aj pri skúmaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu ohľadne priznania nároku na náhradu trov konania.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej tretej a piatej výrokovej vete zrušil s tým, že súd prvej inštancie v novom konaní a rozhodnutí o veci doplní dokazovanie a posúdi, či Zmluva zo dňa 17.9.2008, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému stále trvá, a to najmä s poukazom na čl. 2 bod 2.2 Zmluvy, resp. či zanikla a ak áno, na základe akej právnej skutočnosti, prípadne akého právneho predpisu táto zmluva zanikla (napr. aj uzavretím Zmluvy z 13.9.2012), pretože ak aj súd prvej inštancie uviedol, že ju Zmluva z 13.9.2012 nahradila, na toto zistenie nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a to najmä z dôvodu, Zmluva zo dňa 17.9.2008 nebola vypovedená ani jednou zo zmluvných strán.

38. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne v zrušujúcej časti o nároku žalobcu rozhodne.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v zmysle .

40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).