Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-258-2019.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/258/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Miroslava Jamricha, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanej K. O., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, G., o zaplatenie 3 867,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 8C/87/2016-112 zo dňa 29. 05. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia 3 867,93 eur s príslušenstvom z titulu neplnenia podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia a žalovanou došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť bezúčelový úver v celkovej výške 5 000,- eur, na druhej strane splatiť čerpaný úver a náklady s ním spojené spolu vo výške 10 600,92 eur. Súd konštatoval, že zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Toto odvodil od absencie náležitostí, a to neuvedeného termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov a predpokladov použitých pre jej výpočet, ako aj absencie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a prípadné poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Na záver súd uviedol, že žalovaná vyčerpala úver 5 000,- eur, pričom vykonala čiastkové úhrady spolu vo výške 5 426,53 eur a pri hodnotení úveru ako bezúročného a bez poplatkov úver teda preplatila. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a o trovách rozhodol vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom hodnotenia úverovej zmluvy, keď táto podľa jeho názoru spĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ
použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V zmluve bolo uvedené, že táto je uzatvorená na dobu trvania záväzkov, ktoré z nej vyplývajú. Termín konečnej splatnosti tak je možné zistiť ako dobu po uplynutí 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a teda tento mal predstavovať dátum 15. 06. 2018. Odvolateľ tiež nesúhlasil s nesprávnym stanovením výšky RPMN, resp. s jeho neurčitosťou, nakoľko ho vymedzuje v rozpätí od - do. Podľa neho výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Z popisu jednotlivých zložiek vzorca je zrejmé, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu finančných prostriedkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol poskytnutý bezúčelový úver vyplatený na bežný účet žalovanej. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom neuvádza, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť výsledok výpočtu napr. vyjadrený vo forme jedného konkrétneho čísla alebo môže byť vyjadrený, ak je daný dôvod pre takéto jeho vyjadrenie i vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou. Takto to bolo vyjadrené aj v predmetnej úverovej zmluve. V danom prípade mal spotrebiteľ jasnú informáciu, že RPMN spojená s úverom je najmenej vo výške 35,8 %, najviac vo výške 37,6 %. Uvedené rozpätie žiadnym spôsobom spotrebiteľa nezavádza. Taktiež za nesprávny považoval súd záver prvoinštančného súdu o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem, výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom súd sa vyjadril k náležitosti rozkladu jednotlivých splátok, pričom je potrebné použiť eurokonformný výklad a dospieť k záveru, že ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom toto len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne tento zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní v zmysle ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (až na hodnotenie rozčlenenia jednotlivých splátok), a preto v takomto prípade nie je potrebné dôvody opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
6. V danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Je možné sa stotožniť s tvrdením odvolateľa, že zmluva obsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle použitia eurokonformného výkladu, tak ako to zdôvodnil najvyšší súd napr. v uznesení 3Cdo 146/2017. Takýto výklad umožňuje dospieť k záveru, že ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. V tomto prípade navyše došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa s účinnosťou od 01. 05. 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok“. Ostatné dôvody uvedené v odvolaní však odvolací súd nepovažuje za dôvodné a také, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je nepochybné, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľskom úvere v zmluve má byť uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že zmluva uvedenú náležitosť o konečnom termíne splatnosti úveru neobsahuje. V zmluve sú uvedené len číselne počty splátok bez presnej dátumovej špecifikácie konečnej splatnosti úveru. Taktiež podľa písm. k/ zmluva mala obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Taktiež zo zmluvy je zrejmé, že táto neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle tejto požiadavky a tiež sa táto neodvíja od začatia čerpania úveru, ale zákon hovoril o údajoch platných v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ teda zmluva obsahovala údaj od 35,8 do 37,6 %, takýto údaj je nepresný. Vzhľadom na tieto nesprávnosti a absencie náležitostí v zmluve o úvere, aj krajský súd dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza zo správnych právnych záverov a nič na tom nemení ani skutočnosť, akým spôsobom bola posúdená ďalšia podmienka, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, resp. ust. § 396 CSP a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ako úspešnej v odvolacom konaní jej vychádzajúc z obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).