Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-13-2019.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 247 851 99, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., usadený euroadvokát, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 472 557 73, proti žalovanej: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Ú. P. Č. O.G. - A. U., E. O.- A. U., o zaplatenie 4.269,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19. marca 2018 č.k. 16C/596/2016-78
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.258,97 € a úroky z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy 3.038,44 € od 26.6.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V rozsahu nad priznanú sumu výrok rozsudku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie sumy 4.269,65 € s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.038,44 € od 4.6.2015 až do zaplatenia a stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu zodpovedajúceho pohľadávke pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere č. 680847757 uzavretej dňa 27.8.2011. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver 3.500 € s úrokom 16,9 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť s úrokmi a poplatkami v celkovej výške 5.799,92 € v mesačných splátkach 80,41 € splatných do 12. dňa v mesiaci v lehote do 12. 8. 2017. Z dôvodu, že žalovaná úver neuhrádzala riadne a včas, bola výzvou zo dňa 14.5.2015 vyzvaná na úhradu dlžnej sumy splátok 1.943,08 € v 15 dňovej lehote a upozornená veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Nakoľko dlh nebol v lehote splnený, Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, ktoré zosplatnenie bolo žalovanej doručené 8.6.2015. Pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanej po zosplatnení úveru vyčíslenú na sumu 4.378,04 € pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 29. 9. 2015.
3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmajúc splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky upravených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej „zákon o bankách“) v spojení s podmienkami zosplatnenia spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd prvej
inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu nebola uzavretá dohoda v zmysle § 565 OZ o práve veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru a aj v prípade, ak by taká dohoda existovala, neboli splnené podmienky účinného doručenia právneho úkonu veriteľa, ktorým k zosplatneniu úveru žalovanej došlo, lebo podľa § 45 ods. 1 OZ nestačí iba odovzdanie listiny na prepravu. Pretože pre platnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. sa v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžadovalo zosplatnenie pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi, súd dospel k záveru, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, keďže platne nenadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovanej. Z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu jeho žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal dôvodiac, že žalobca bol vo veci neúspešný, preto nemá nárok ma nárok na náhradu trov a žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel.
5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že dohoda o práve veriteľa na predčasné zosplatnenie dlhu v zmysle § 565 OZ je priamo obsahom ČL. 10 zmluvy o splátkovom úvere č. 680847757 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, pričom nárok na predčasné zosplatnenie dlhu žalovanej bolo riadne doručené ku dňu 8.6.2015, čo súd aj konštatoval v odôvodnení rozhodnutia. Aj v prípade ďalších písomnosti doručovanej žalovanej v súvislosti s uplatnením nároku na predčasné zosplatnenie dlhu, ktoré si žalovaná v mieste svojho bydliska neprevzala, sa uplatnila v zmysle § 45 ods. 1 OZ účinnosť doručenia, keď podľa uvedeného zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pri uvedených hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon, ani právna úprava neodkazuje na použitie procesnoprávnych ustanovení o doručení. Žalovaná mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom jej adresovaného právneho úkonu, ktoré bolo doručené na ňou označenú adresu. V prípade zmeny miesta svojho pobytu bolo povinnosťou žalovanej túto skutočnosť protistrane, teda veriteľovi oznámiť. Opačná argumentácia by viedla k absurdným dôsledkom umožňujúcim protistrane vylúčiť účinné doručovanie. Účelom § 45 ods. 1 OZ je určenie momentu, od ktorého prejav vôle odosielateľa určený adresátovi začína pôsobiť, chráni sa tak právna istota u adresáta právneho úkonu, ako aj u odosielateľa.
6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na nariadenom pojednávaní v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
8. Rozsudok bol vyhlásený dňa 19.12.2019 na Krajskom súde v Košiciach v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie po vykonanom pojednávaní, na ktorom odvolací súd doplnil a zopakoval dokazovanie.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávne ustáleného skutkového stavu veci, čo malo za následok aj nesprávneho právne posúdenie veci, z ktorých dôvodov odvolací súd po doplnení dokazovania tento rozsudok v rozsahu dotknutom zmenil v súlade s § 388 CSP. V konaní bolo nesporné, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom splátkovom úvere č. 680847757, na základe ktorej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.500 € Slovenskou sporiteľňou a.s., majúcej postavenie bankového subjektu. Žalovaná sa zaviazala povinnosťou na vrátenie úveru s fixnou úrokovou sadzbou 16,9 % ročne v mesačných splátkach vo výške 80,41 € so splatnosťou od 12.9.2011 do 12.8.2017 pri ročnej percentuálnej miere nákladov zmluvy 20,48 % a priemernej RPMN 17,88 %. Celková čiastka, na vrátenie ktorej mala žalovaná povinnosť, predstavovala 5.799,92 €. Zmluva bola podpísaná dňa 27.8.2011 oboma zmluvnými stranami, keď podľa znenia ČL. 10 uvedenej zmluvy, v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pohľadávku postúpiť inému veriteľovi.
12. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 4.378,04 € s príslušenstvom na základe písomne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 OZ a nasl. zo dňa 29.9.2015, ktorá pohľadávka podľa prílohy k zmluve o postúpení na istine predstavovala sumu 3.038,44 €, neuhradených úrokoch z úveru 1.112,14 €, úrokoch z omeškania 108,39 €, nešpecifikovaných poplatkoch 75 €.
13. Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
18. Ustanovenie § 92 ods. 8 upravené v 14.časti zákona o bankách nazvanej „ochrana klientov a bankové tajomstvo“ vymedzuje špecifické podmienky postúpenia vo vzťahu klienta, banky a tretej osoby
a svojou povahou ide o lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení podľa § 524 a nasledujúce OZ. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú ako zákonné podmienky postúpenia a/ omeškanie dlžníka viac ako 90 dní, t.j. splatné pohľadávky s kvalifikovanou dĺžkou omeškania, b/ výzva banky na úhradu záväzku, c/ fakt, že klient neuhradil omeškaný splatný záväzok s výnimkou, že klient bol v omeškaní dlhšie ako 1 rok. Bez plnenia vyššie uvedených podmienok nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
18. Podmienkou postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. v postavení banky voči žalovanej, bolo zosplatnenie záväzku žalovanej v zmysle § 565 OZ a súčasne splnenie podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ, teda omeškanie s úhradou dlhu viac ako 3 mesiace s upozornením 15 dní pred zosplatením dlhu na využitie tohto práva veriteľom.
19. Z dokazovania vykonaného na odvolacom pojednávaní nepochybne vyplynulo, že dohoda podľa § 565 OZ o práve veriteľa na zosplatenie úveru pre prípad omeškania záväzku s úhradou dlhu bola súčasťou zmluvy o splátkovom úvere potvrdená podpismi oboch zmluvných strán. Podľa prehľadu splácania záväzku žalovanou, ktorý nebol v konaní spochybňovaný, žalovaná naposledy uhradila splátku splatnú v máji 2013. Podmienka 3-mesačného omeškania s úhradou dlhu na účely zosplatnenia záväzku výzvou veriteľa zo dňa 14.5.2015 s účinnosťou doručenia podľa § 45 ods. 1 OZ ku dňu 18.5.2015 OZ bola preto splnená.
20. Tak, ako na to správne poukazoval žalobca v odvolaní, predpokladom účinného doručenia prejavu vôle veriteľa zosplatniť záväzok voči žalovanej, nebolo nevyhnutne prevzatie uvedenej písomnosti, ale doručovanie na adresu žalovanou označenú ako adresu bydliska, na ktorej zásielky riadne preberala. Pokiaľ si ďalšiu poštovú zásielku neprevzala, je potrebné vychádzať v zhode s § 45 ods. 1 OZ zo záveru, že prejav vôle veriteľa nadobudol voči nej účinnosť v čase, keď jej bol doručený. Zásielka s výzvou a upozornením žalovanej podľa § 53 ods.9 OZ bola na adrese žalovanej uložená dňa 18.5.2015. Žalovaná v nej bola vyzvaná na úhradu omeškaného záväzku ku dňu 12.5.2015 vo výške 1.943 € v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Nakoľko túto svoju povinnosť na úhradu omeškaných splátok nesplnila, listom veriteľa zo 4.6.2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti záväzku, ktorý bol vyčíslený na sumu 4.333,97 € ku 3.6.2015. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti záväzku bola žalovanej riadne doručená na adresu jej pobytu, na ktorej si zásielku prevzala 8.6.2015, čo potvrdila svojim podpisom.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady vyžadované ust. § 53 ods. 9, § 565 OZ, ako aj § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď pohľadávka sa stala predčasne splatnou doručením oznámenia o predčasnej splatnosti dlhu žalovanej ku dňu 8. 6. 2015. Podľa obsahu oznámenia veriteľa o predčasnej splatnosti záväzku, dlh bola žalovaná povinná uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia, teda do 23. 6. 2015 a odo dňa nasledujúceho tj 24. 6. 2015 sa dostala do omeškania s plnením záväzku. K postúpeniu splatnej a neuhradenej pohľadávky došlo až 29. 9. 2015 tj po uplynutí 90 dní omeškania s plnením dlhu, ktoré omeškanie trvalo napriek výzve veriteľa. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. bola teda oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto platným právnym úkonom, čo do formy právneho úkonu, ako aj zákonom predpokladaných osobitných podmienok postúpenia. Žalobca platne nadobudol pohľadávku voči žalovanej a jeho aktívna legitimácia v konaní je daná, vyplývajúca z práva postupníka v zmysle § 524 OZ a nasl.
22. Rozsah priznaného nároku zodpovedá obsahu predložených listín o vyčíslenej istine a príslušenstve, ktoré boli predmetom postúpenia, ako vyplývali z prehľadu úhrad žalovanej a zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaná poukázala na úhradu záväzku v splátkach celkovo sumu 1.622,05 €, z čoho na istinu bolo plnených 461,59 €, na úhradu úrokov z úveru 890,51 €, úhradu poplatkov 265,78 € a úhradu z úroku z omeškania 4,17 €. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.269,65 €, ktorá mala podľa obsahu žaloby zodpovedať istine, úrokom z úveru do zosplatnenia a úrokom z omeškania vyčísleným do 4. 6. 2015. Podľa prílohy k zmluve o postúpení a prehľadu úhrad žalovanej, nesplnená istina úveru činila 3.038,44 €, zmluvné úroky do zosplatnenia 1.112,14 € a úroky z omeškania boli vyčíslené v sume 108,39 € za omeškanie trvajúce do dňa 25. 6. 2015, čo v úhrne predstavuje 4.258,97 €. Žalobca v konaní ani na pojednávaní nepreukázal, aby mu patrilo právo na peňažné plnenie vo väčšom než uvedenom rozsahu, a právo na úroky z omeškania mu patrí až od času pokračujúceho omeškania žalovanej s plnením dlhu od 26. 6. 2015. V časti peňažnej pohľadávky a počiatku omeškania, v ktorej žalobca neprodukoval dôkazy o oprávnenosti svojho nároku, bol zamietavý výrok rozhodnutia
ako vecne správny potvrdený. Úroky z omeškania boli priznané v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo popri plnení aj na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, uplatňujúc zásadu zodpovednosti procesných strán za výsledok sporu. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnom rozsahu (11 €), preto sa považuje za plne úspešnú stranu sporu. Zohľadňujúc uvedené, žalobcovi, ktorý mal v konaní procesný úspech bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).