Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu C. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XX, K. K., zastúpeného Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.697,28 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -82 z 26. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozsudku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol o d m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej ak „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 26. 10. 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.454,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 71,40% (tretí výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 1.697,28 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pre absenciu náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „Zmluva“).

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. (ďalej aj „“), , , , , , , , , , (ďalej aj „“), , , , , o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „“) a konštatoval dôvodnosť žaloby žalobcu na zaplatenie sumy 1.454,50 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia po odrátaní premlčanej časti 242,78 Eur. Mal preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi z výšky dohodnutého úveru 1.500,- Eur len sumu

1.284,25 Eur, pretože od istiny úveru odpočítal poplatok za poskytnutie služby vo výške 215,75 Eur, na ktorý žalovaný pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal nárok, a preto bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému len sumu skutočne poskytnutej istiny 1.284,25 Eur s tým, že všetky platby žalobcu nad uvedenú sumu sú bezdôvodným obohatením žalovaného ako plnením bez právneho dôvodu. Podľa úhrad žalobca zaplatil žalovanému celkove sumu 2.981,53 Eur, preto bezdôvodné obohatenie po odrátaní poskytnutého úveru vo výške 1.284,25 Eur predstavovalo sumu 1.697,28 Eur, pričom vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bola nepremlčaná iba časť nároku žalobcu ohľadne úhrad vykonaných za posledné dva roky pred podaním žaloby, teda po 26. 07. 2015. Prvoinštatnčný súd vzhliadol absenciu podstatných náležitostí predmetnej Zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, a to termín konečnej splatnosti, ktorý bol vyjadrený len počtom mesiacov (42), pričom žalovaný nepredložil ním uvádzané súčasti Zmluvy a to zmluvné dojednania a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v ktorých podľa neho, mal byť uvedený termín konečnej splatnosti, preto nepreukázal, že sa strany na ňom dohodli. Ďalej konštatoval nedodržanie kontraktačného procesu ohľadne RPMN podľa a nasl. , pretože uzavretie Zmluvy sa dosiahne len súhlasným prejavom vôle strán, teda stretnutí návrhu na uzavretie Zmluvy s obsahovo totožným prijatím návrhu, ktorý musí byť zhodný a je nutné, aby údaj o RPMN bol súčasťou vzájomného konsenzu. Z rozdielnych dátumov podpisu Zmluvy stranami vyplýva, že žalobca vyplnil bod 5. Zmluvy dňa 10. 11. 2013, ktorý obsahuje jeho návrh na uzavretie zmluvy, pričom bod 6. Zmluvy obsahoval prijatie návrhu žalovaným, ku ktorému došlo dňa 15. 11. 2013, v ktorom žalovaný uviedol RPMN vo výške 67,06%, ktoré sa líši od návrhu žalobcu v bode 5. Zmluvy vo výške 70,01% RPMN. S poukazom na prijatie návrhu obsahujúce dodatky, výhrady sa považuje za nový návrh a pre zavŕšenie kontraktačného procesu mal žalobca akceptovať žalovaným pozmenený návrh v časti RPMN, k čomu však nedošlo, a preto nie je Zmluva v časti RPMN platne uzavretá. Tiež poukázal na absenciu termínov splatnosti splátok úveru. S poukazom na vyhodnotil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhrady žalobcu. Z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal argumentami strán o neplatnosti Dohody o poskytovaní služby, pretože žalovaný už nemal nárok na zaplatenie namietaného poplatku. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania tak, že žalobca sa dozvedel o úhradách predstavujúcich bezdôvodné obohatenie žalovaného pri jednotlivých čiastkových úhradách, ktoré zasielal na účet žalovaného, vedel akú sumu a na koho účet ich uhrádza, preto pre každú z uhradených splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu plynula samostatne premlčacia doba podľa , ktorá sa prerušila podaním žaloby dňa 26. 07. 2017.

4. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval (ďalej len „“) a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 71,40 % (úspech žalobcu vo výške 85,70 % - úspech žalovaného v zamietajúcej časti vo výške 14,30 % = celkový úspech žalobcu 71,40 %).

5. Žalovaný podal proti celému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

6. Argumentoval tým, že náležitosť konečnej splatnosti úveru nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Poukázal aj na zmenu , podľa ktorej bola náležitosť konečnej splatnosti z dôvodu dodržania únijného práva vylúčená, preto pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona a s údajom o konečnej splatnosti nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, lebo tento údaj nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa, čo potvrdila aj citovaná novela zákona. Zároveň poukázal na splnenie požiadavky uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtom mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je potrebné ohľadne splatnosti splátok v Zmluve uvádzať splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky Zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Predmetná Zmluva obsahovala požadované informácie spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Ďalej namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie v otázke vzniku zmluvných vzťahov v súvislosti s RPMN, ktorá nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Prvoinštančný súd nezdôvodnil, na základe akých skutočností a dôvodov dospel k záveru o dohode údaja o RPMN a

bez akéhokoľvek odôvodnia konštatoval, že nedošlo k dohode o výške RPMN, pričom sa nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Podľa neho sa RPMN medzi stranami nikdy nedojednáva a preto ho nemôžu ani účastníci Zmluvy dohodnúť, čo vyplýva aj z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaja, ako aj z súdnej praxe. Zákonná úprava určenia RPMN svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom a ak by ho neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5. Zmluvy, porušil by zákon, keďže by uviedol rovnakú RPMN ako údajne navrhol žalobca. Mal za to, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Stotožnil sa s konštatovaním prvoinštančného súdu o podstatne prevyšujúcej úrokovej miere vo výške 70,01 %, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa , v dôsledku čoho je predmetné dojednanie podľa neplatné a nemôže požívať právnu ochranu. RPMN nebola vypočítaná správne, pretože nezohľadňovala ani samotnú výšku nákladov predstavujúcich úroky, nie to ešte dojednanie v bode 8.1 Zmluvy, ktoré navyšovalo výšku odplaty poskytnutého úveru a súdy už v minulosti považovali takéto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Zo strany žalovaného sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku a uvedené dojednanie považoval za absolútne neplatné podľa pre rozpor s dobrými mravmi.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku podľa ustanovenia odmietol.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

14. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky cestou formulárových Zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

15. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak

možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami , pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenz oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

16. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený (oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

17. Z bodu 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy vyplýva, že žalobca dňa 10. 11. 2013 požiadal o úver vo výške 1.500,- Eur, so splatnosťou úveru 42 (počet/ splatnosť), s mesačnou splátkou 80,37 Eur, s predpokladanou RPMN vo výške 70,01 % a úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Žalovaný dňa 15. 11. 2013 schválil výšku úveru ako žiadal žalobca v sume 1.500,- Eur, s výškou RPMN 67,06 % a s úrokovou sadzbou vo výške 70,01 % (č. l. 8 spisu).

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že údaje v žiadosti o revolvingovom úvere (bod 5. žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti) v určení odlišnej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň, aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy Zmluvu podpisoval žalobca, totiž neboli obsahom Zmluvy, preto ich žalobca nemohol písomne akceptovať.

19. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalovaným žalobcovi, predstavovali nový návrh na uzatvorenie Zmluvy a v konaní nebolo preukázané, či žalobca takýto návrh akceptoval. 20. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy smerované žalovaným žalobcovi, predstavovali nový návrh na uzatvorenie Zmluvy a v konaní žalobca takýto návrh neakceptoval, na ktorú skutočnosť navyše poukazoval v predmetnej žalobe.

21. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre vznik platnej Zmluvy podľa , (kontraktačný proces), konkrétne v rámci kontraktačného procesu, medzi stranami nedošlo k akceptácii nového návrhu Zmluvy žalobcom, ktorý obsahoval iné údaje ako pôvodný návrh a to ohľadne výšky RPMN. Z uvedeného vyplýva, že absentovala vôľa oboch strán na uzavretí predmetnej Zmluvy podľa bodu 6.

22. Odvolací súd má za to, že nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy ako celku a to nie len v časti Zmluvy ohľadne RPMN ako uviedol súd prvej inštancie.

23. Ustanovenia , explicitne vymedzujú obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy, už nebolo potrebné skúmať obligatórne náležitosti predmetnej Zmluvy podľa ustanovení vyššie citovaného zákona.

25. Nad rámec uvedeného však odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného ohľadne termínu konečnej splatnosti dodáva, že údaj o konečnej splatnosti úveru nemusí byť v Zmluve uvedený konkrétnym dátumom, ale jasným a zrozumiteľným spôsobom. Konkrétne odvolací súd poukazuje, že v Zmluve je dohodnutý iba údaj o počte splátok 42, ktorý je tiež nepostačujúci pre vyvodenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a bez určenia mesiaca splatnosti prvej splátky neumožňuje dospieť k termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani jednoduchou matematickou operáciou. Zmluvné dojednania a hlavne ich čl. 4., 4.5, na ktoré žalovaný odkazoval sa nenachádzali na zadnej strane Zmluvy a ani neboli predložené v konaní.

26. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení a nasl. o bezdôvodnom obohatení, pričom pri svojom rozhodnutí prihliadol na skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.284,25 Eur s tým, že žalobca celkove uhradil žalovanému sumu 1.697,28 Eur, pričom časť uvedenej sumy vo výške 242,78 Eur bola premlčaná a preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.454,50 Eur.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v prvom výroku, vrátane závislého výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

28. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný podal odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. aj proti druhému výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, de facto nebolo rozhodnutého v jeho neprospech.

29. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

30. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne. 31. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nebol oprávnený podať odvolanie proti druhému výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pretože nebolo rozhodnuté v jeho neprospech.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného proti druhému výroku, podľa ustanovenia odmietol.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).