Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/111/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželov G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, E. a G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, R. nad V., za účasti mal. M. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -81 zo dňa 20.03.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I.Predmet konania

1. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas po rozvode manželstva rodičov.

II. Obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo G. D., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a G.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R., ročník XXXX, zväzok X/X, na strane XX, pod por.č. X rozvádza. II. Na čas po rozvode zveruje mal. M. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou po 30,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení príčin rozvratu manželstva a aj jeho intenzity súd vychádzajúc z návrhu na rozvod manželstva, vyjadrenia manželky a kolízneho opatrovníka súd manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletý M. sa na súdnom pojednávaní vo veci č. k. dňa 26.03.2018 vyjadril tak, že chce zostať u mamy a zo správy kolízneho opatrovníka v tomto konaní vyplýva, že maloletý pri osobných konzultáciách s kolíznym opatrovníkom svoj postoj nezmenil a po vykonaných šetreniach má kolízny opatrovník za preukázané, že matka má vytvorené vo svojom terajšom prostredí vhodné podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, vie rozpoznať potreby maloletého M. a je spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o mal. syna. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, že zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

4. Poukázal na ust., , až 3, , , Zákona o rodine, .

III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel, ktorý uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. V podanom odvolaní namieta, že sa nemohol zúčastniť navrhovaných pojednávaní. Má za to, že ho súd nevypočul a rozhodol len na základe návrhu, kde sa nezohľadňuje objektívny stav veci. Pojednávania sa nemohol zúčastniť z objektívnych dôvodov. Dôvody oznámil súdu, predložil ospravedlnenia a nové návrhy na pojednávania. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva nebral do úvahy argumenty, ktoré písomne súdu oznámil. Manželka sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti bez toho, aby uviedla dôvody, pre ktoré chce rodinu opustiť, odišla za iným partnerom, mal. M. nechala s ním v spoločnej domácnosti. V čase, keď odišla bola vo 4 mesiaci tehotenstva a sám nevie kto je otcom dieťaťa. Pokiaľ ide o neospravedlnené súdom tvrdené neprítomnosti, je presvedčený, že pri rozhodovaní v tak osobnej veci týkajúcej sa manželstva je potrebné, aby sa vyjadril a nemôže súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených jednou stranou. Vo vzťahu k zvereniu M. matke uvádza, že M.ije počas školského roka, ako aj v súčasnej dobe s otcom, pretože tam kde býva mama nemá svoj priestor, syn nechce bývať s matkou, za ňou občas chodieva na návštevu. Druh matky sa správa nemravne a liečil sa zo závislosti v špeciálnom diagnostickom ústave. Je ochotný prijať manželku späť. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. Kolízny opatrovník podal k odvolaniu písomne vyjadrenie. Zotrváva na svojich stanoviskách v priebehu konania. Mal. M. prejavil vôľu, aby bol zverený matke. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila manželka, ktorá navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva. Tvrdenia manžela uvádzané v odvolaní nie sú pravdivé. Počas celého manželstva sa manžel správal agresívne, nadával jej, ubližoval jej, je chorobne žiarlivý. Syn býva v spoločnej domácnosti s ňou, dokonca vyriešili kam pôjdu bývať, kde bude mať M. svoju izbu, s priateľom sa o ňho starajú. Navštevujú ÚPSVaR kvôli výchovným opatreniam. Bola podať niekoľkokrát oznámenie na polícií kvôli vyhrážaniu sa.

IV.Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (, (ďalej len „“).

9. Odvolateľ namieta, že boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože nebol vypočutý riadne v konaní a ďalej namieta naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre rozvod manželstva a následnú úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu.

10. Pokiaľ ide o namietané procesné porušenia, odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Vychádzajúc z obsahu spisu súd po podaní návrhu konal, nariadil prvé pojednávanie na deň 04.06.2018, ktoré odročil z dôvodu neúčasti manžela a požiadal príslušné obvodné oddelenie policajného zboru o doručenie písomnosti - predvolanie na ďalšie pojednávanie, ktoré nariadil na deň 16.07.2018. Pojednávanie nariadené na tento deň požiadal manžel odročiť a to z dôvodu, že prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 08.07.2018 a uviedol, že pojednávania sa nezúčastni zdravotných dôvodov a predložil potvrdenie o dočasnej neschopnosti z 25.04.2016. Súd zistil, že manžel bol uznaný práceschopným 09.08.2018. Súdu bolo zaslané potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti manžela vystavené MUDr. Q. M. s tým, že je práceneschopný od 03.10.2018. Súd pojednávanie určené na deň 08.10.2018 odročil na deň 11.01.2019 s tým, že bude predvolaný manžel a požiadaná ošetrujúca lekárka, aby oznámila, či jeho zdravotný stav mu dovoľuje zúčastniť sa pojednávania. Pojednávanie nariadené na deň 11.09.2019 odročuje z dôvodu žiadosti manžela, ktorý oznámil, že je hospitalizovaný v nemocnici a že jeho zdravotný stav mu bráni zúčastniť sa súdneho pojednávania. Súd odročil pojednávanie na deň 20.03.2019 s tým, že vyzval manžela (č.l. 75), aby preukázal aké zdravotné dôvody mu bránili zúčastniť sa súdneho pojednávania a zároveň ho upozornil, že ak sa nedostaví na určené pojednávanie na deň 20.03.2019 dá ho predviesť príslušným obvodným oddelením policajného zboru a uloží

mu uhradiť náklady predvedenia, prípadne uloží poriadkovú pokutu. Manžel následne predložil súdu lekársku správu zo dňa 11.01.2019. Následne zaslal súdu list so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré súd nariadil na deň 20.03.2019 s uvedením dôvodov, že sa musí urgentne zúčastniť pracovných povinnosti a to realizácie pohrebných obradov v rodinnom kňažskom kruhu. Žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávania a žiada o iný termín. Žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa 19.03.2019. Súd následne na nariadenom pojednávaní 20.03.2019 zamietol návrh na prerušenie konania zo strany manžela, vo veci rozhodol a vyhlásil napadnutý rozsudok.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného manžel požiadal o odročenie pojednávania opakovane s uvedením dôvodov. Posledná žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú súd neakceptoval bola súdu doručená dňa 19. 03. 2019.

13. Ustanovenie umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v neprítomnosti strán sporu. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní.

14. Ustanovenie však ukladá súdu bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, že ňou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Znamená to, že súd, ak nesúhlasí s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia, oznámi strane sporu na jeho elektronickú adresu ako posúdil podaný návrh.

15. V zmysle ustanovenie , môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov a môže byť len vtedy, ak sa ho nemôže strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávanie nechali zastúpiť.

16. V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/167<https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytaxztl5rwi327ge3do>2010). Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s súd vyhodnotí pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania.

17. Z obsahu posledného návrhu manžela na odročenie pojednávania vyplýva, že dôvodom majú byť opakovane pracovne a neodkladné povinnosti . V odôvodení rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na to, že „ podľa ust. , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Súd opakovane odročil nariadené súdne pojednávania, tak aby manžel mal možnosť byť na týchto osobne prítomný, avšak jeho opakované neprítomnosti boli posúdené súdom opakovane za nie vážne natoľko, aby sa manžel pojednávania nezúčastnil, ak by sa ho naozaj zúčastniť chcel, preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe výsluchu manželky, písomných vyjadrení a aj obsahu spisov vedených na tomto súde, na ktorom na rozhodovalo o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu aj o konania prebiehajúce na tomto súde určenie mena k dieťaťu.“

18. V civilnom procese je potrebné vnímať možnosť súdu odročiť pojednávanie ako niečo výnimočné. pripúšťa možnosti, že v prípade žiadosti o doručenie pojednávania bez racionálneho dôvodu, na akékoľvek ďalšie žiadosti na odročenie termínu pojednávania prihliadať nebude, hoci by objektívne dôvody na jej strane boli dané. Týmto sa zdôrazňuje princíp procesnej zodpovednosti strany sporu, ktorými je popretkávaný celý sporový poriadok. Vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu súdu (môže rozhodnúť), či túto procesnú možnosť vo vzťahu k strane sporu využije, alebo nie.

19. Podľa , ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.

20. Bezdôvodné odročovanie pojednávaní možno v civilnom procese považovať za jednu z najčastejších obštrukcií, ktorú zneužívajú účastníci (strany), aby bezdôvodne predlžovali civilné konanie. Súd je vždy postavený pred potrebou verifikovania kvality a pravdivosti tvrdených dôvodov, avšak dôvody na odročenie pojednávania musia súdu byť následne preukázané a súd musí na to bez akejkoľvek výnimky

trvať (porovnaj Štefček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajanková, Tomašovič sa kol.).

21. Ani odvolací súd v súlade s procesnou úpravou nie je ochotný akceptovať obštrukčné konanie účastníka konania, avšak povinnosťou súdu prvej inštancie je postupovať v súlade s a aplikovať ustanovenie tohto v prípade, ak strana realizuje obštrukciu termínu pojednávania bez racionálnych dôvodov.

22. Pokiaľ súd zistí, že strana sporu, ktorá žiadala o odročenie, termín pojednávania bezdôvodne zobštruovala, nebude súd na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania prihliadať. Na takéto návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať, hoci by mali reálny základ a obsahovali by dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. V dôsledku zavinenia strany a vzhľadom na jeho procesné obštrukcie a zavádzanie súdu nemôže jeho ďalšie konanie v tomto smere požívať právnu ochranu, a preto bude zbavený subjektívneho práva žiadať o odročenie pojednávania, hoci by mal na to pro futuro reálne dôvody.

23. pripúšťa fakultatívnu možnosť rozhodnúť uznesením tak, že pokiaľ strana zobštruuje termín pojednávania bez racionálneho dôvodu na akékoľvek ďalšie žiadosti na odročenie pojednávania nebude súd prihliadať, hoci by objektívne dôvody na jeho strane boli dané. Pokiaľ sa súdu javili dôvody uvádzané manželom na odročenie pojednávania ako dôvody pre vytváranie obštrukcií, dôvody, ktoré neboli reálny základ a ktoré neobsahovali dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ako tomu bolo v poslednom prípade, kedy súd na návrh manžela pojednávanie odročil tak povinnosťou súdu bolo pokiaľ v tomto štádiu konania považoval správanie manžela za obštrukčné aplikovať zákonnú možnosť v zmysle Súd v takomto prípade musí vydať uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takéto uznesenie súd môže s poukazom na vyhlásiť aj na pojednávaní. Súd upozornil manžela, že v prípade, ak sa pojednávaní nezúčastní bude použitá voči nemu procesná možnosť predvedenia na pojednávanie.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželka odmieta obnovenie spolužitia. Manželské spolužitie sa nepodarilo obnoviť, je vo vzťahu s iným mužom, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri zisťovaní týchto podmienok samozrejme súd skúma splnenie základných manželských povinností vo sfére osobných vzťahov, medzi ktoré patrí žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať.

25. Potrebné je konštatovať, že manžel v priebehu konania prezentuje snahu o záchranu manželstva, avšak ani jedného z pojednávaní sa nezúčastňuje. V prípade, ak súd vyhodnotí jeho správanie ako obštruktívne, vydá uznesenie v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením je oprávnený rozhodnúť vo veci na základe dôkazov, ktoré navrhovala vykonať manželka a je oprávnený pri skúmaní zákonných podmienok pre rozvod manželstva vychádzať len z týchto dôkazov a prijať záver o splnení, či nesplnení zákonných podmienok pre rozvod tohto manželstva.

26. Vecou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne konať a kvalifikovať hmotnoprávny dôvod pre rozvod manželstva. Vo vzťahu k otázke zverenia maloletého M. do osobnej starostlivosti matky a určenia výšky výživného strany otca je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazuje len na rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. zo dňa 11.05.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 26.09.2018, ktorým bol M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. V konaní na čas po rozvode manželstva, ktorým sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností do budúcnosti je súd povinný aj napriek existencií rozhodnutia o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva zaoberať sa opätovne kritériami pre zverenie maloletého dieťaťa a samozrejme základnými kritériami pre určenie výšky výživného zo strany povinného rodiča. Aj keď súd správne konštatuje, že mal. M. prejavil svoju vôľu žiť u matky, jeho vôľa vyplýva aj zo správ kolízneho opatrovníka, dôvody pre zverenie sú akceptovateľné, avšak pri výške výživného 30,- Eur mesačne absentuje akékoľvek zdôvodnenie tejto výšky, nie sú známe a nie sú tam uvedené žiadne príjmové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti platiť výživné, jeho majetkové pomery, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, oprávnené potreby mal. M., príjmy matky, jej majetkové pomery, vyživovacie povinnosti u oboch rodičov tak, aby bolo zrejmé z napadnutého rozhodnutia aké kritéria boli súdom prvej inštancie pre určenie rozsahu výšky výživného vyhodnotené a na základe akých

dôvodov súd dospel k záveru o výške výživného v rozsahu 30,- Eur, ktoré je na hranici minimálneho výživného, ktorého je stanovené právnou normou.

27. Vzhľadom na procesné pochybenie súdu, na skutočnosť, že nedošlo k vydaniu uznesenia postupom podľa a odvolací súd konštatuje, že došlo takýmto postupom súdu, k porušeniu práva manžela na spravodlivý súdny proces.

28. V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd nepovažoval za efektívne doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, uskutočneným za účelom odstránenia nedostatkov, vyčítaných súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie, úlohou ktorého je náležite zistiť skutočný stav veci a na základe zistení vo veci opätovne rozhodnúť.

29. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).