Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_24CoP-111-2019.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.T. X, X. a mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca T. Q., trvale bytom Q. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, o návrhu matky R.. E. Q., trvale bytom B. X, X., na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/389/2017-220 zo dňa 30.4.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. V. Q. a Q. Q., ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť a pripojila sa k návrhu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 19P/141/2015-58 zo dňa 30.09.2015 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na Q. Q., V.. XX.XX.XXXX zo sumy 160,-- eur na sumu 180,-- eur mesačne a na mal. V. Q., V.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,-- eur na sumu 130,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom 06.10.2017. II. D l ž n é výživné za obdobie od 06.10.2017 do 30.04.2019 vo výške 940,- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2019. III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10P/338/2013 zo dňa 30.09.2014. Na čas po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. sumou vo výške 100,- eur mesačne a mal. V. sumou vo výške 80,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 19P/141/2015 zo dňa 30.09.2015 súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Q. na sumu 160,- eur mesačne a pre mal. V. na sumu 100,- eur mesačne. Matka maloletých detí pracovala v tom čase ako zdravotná sestra v V. D. K. L. X. s čistým príjmom vo
výške 580,- eur mesačne. Otec bol v čase posledného súdneho rozhodovania o výživnom zamestnaný vo L. K. D. R. T. s čistým priemerným príjmom vo výške 874,14 eur mesačne. V súčasnosti otec naďalej pracuje vo L. K. D. R. T. a podľa opisu mzdového listu dosiahol v mesiacoch 08/-10/2019 čistý priemerný príjem vo výške 874,59 eur mesačne. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Matka v súčasnosti pracuje ako SZČO v poskytovaní opatrovateľských služieb v Nemecku. Z predloženého daňového priznania vyplýva, že za rok 2017 matka dosiahla príjmy vo výške 20 540,- eur a uplatnila si výdavky vo výške 13 431,- eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.
4. Prijal právny názor, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer 4 roky a pomery na strane detí sa zmenili v tom, že sú staršie, dcéra Q.Í. už dovŕšila plnoletosť a pokračuje v štúdiu, mal. V. taktiež začala študovať na strednej škole, čo sa považuje za podstatnú zmenu v jej pomeroch. V súvislosti s pribúdajúcim vekom oboch dcér nepochybne rastú aj náklady na ich vzdelávanie, výživu, oblečenie a keďže obe študujú v Q., matke vznikajú náklady aj na platby za internát a cestovné na MHD. Súd preto zohľadnil skutočnosť, že náklady matky na dcéry stúpajú, avšak prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca toto výživné poskytovať a na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať sumu cca 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Na základe týchto skutočností súd zvýšil výživné zo strany otca pre Q. zo sumy 160,- eur na sumu 180,- eur mesačne a na mal. V.Á. zo sumy 100,- eur na sumu 130,-- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol s poukazom na tom, že k mal. deťom má vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorej príjem sa od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2015 značne zvýšil a aj s poukazom na schopnosti, možnosti otca a výšku jeho príjmu, nakoľko výživné požadované matkou na obe deti vo výške spolu 400,- eur mesačne by predstavovalo takmer 50% jeho čistého príjmu.
5. Poukázal na ust. §62, ods. 1,2,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods.1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania
7. Proti rozsudku podal odvolanie otec detí. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením súdu tak ohľadom potrieb detí ale aj možností otca a matky. Súd vôbec nekonkretizoval, v akej výške považuje potreby detí vyčíslené matkou za oprávnené a teda potrebné zo strany rodičov uhrádzať. Nestotožňujeme sa s tým, že u plnoletej dcéry do šlo k zmenám od posledného rozhodovania súdu. Ako bolo uvádzané aj v priebehu konania ich vyčíslenie od posledného rozhodovania súdu je takmer identické - v oblasti výživy, obliekania, nákladov na internát i MHD atď. Ďalšie náklady spojené s jej mimoškolskou aktivitou - spevom - ako obliekanie či mikrofón atď. si pokrýva zo svojich príjmov dosiahnutých spievaním sama a konkrétne náklady, ktoré sa údajne zvýšili od poslednej úpravy súdom nie sú vôbec jasné. Plnoletá Q. už nerastie a náklady na ošatenie i stravu sú identické. U maloletej V. je naozaj pravdou, že nastúpila na strednú školu - čo je možné považovať za zmenu pomerov, avšak tu máme za to, že súd nedostatočne vyhodnotil zmenu príjmov na strane matky. I keď konštatuje ich zvýšenie, vychádza z jej príjmov z daňového priznania a výdavkov, ktoré sú paušálne a nezodpovedajú jej reálnym výdavkom. Pravdou je totiž to, že je príjem matky podľa doložených faktúr skutočne nadštandardný, niekoľkonásobne prevyšujúci príjem otca. Súd ani u maloletej V., ako u Q., nekonkretizoval, aké konkrétne náklady a v akej výške považuje za opodstatnené a nevyhnutné, tak aby bolo možné posúdiť ich reálnu zmenu a reálnu potrebu úpravy zo 100 € -na 130 € zo strany otca a ostatné nevyhnutné náklady potrebné uhrádzať matkou - a ich výšku. Je totiž zrejmé, že v dôsledku toho, že obe dcéry žijú mimo svojho bydliska, a matka pracuje v zahraničí, táto deťom neposkytuje osobnú starostlivosť, ktorú by bolo možné počítať za formu poskytovania výživného a túto má preto poskytovať finančne. Má za to, že dovolenky a víkendové pobyty nie sú v danej situácii nevyhnutné a nasvedčujú tomu, že matka v plnej miere môže a je schopná pokrývať údajne zvýšené odôvodnené potreby detí, kým na strane otca poskytované výživné, je z jeho strany, podľa jeho názoru, z jeho príjmu, na hornej hranici možností.
Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
10. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza.
14. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane tak mal. detí, ako aj na strane ich rodičov. V čase poslednej súdnej úpravy výživného mala mal. Q. 15 rokov, bola študentkou prvého ročníka gymnázia, mal. V. bola žiačkou 7. ročníka ZŠ. V súčasnosti plnoletá Q.
je študentkou 4. ročníka gymnázia a mal. V. je študentkou 3. ročníka na gymnáziu v Q.. Nepochybne došlo k nárastu ich výdavkov na cestovné, ubytovanie, stravu a s tým spojené výdavky so štúdiom, u plnoletej Q. aj v súvislosti s výdavkami spojenými s vodičským preukazom a stužkovou slávnosťou.
15. Otec v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy príjem na strane matky a nekonkretizoval, ktoré výdavky detí vyčíslené matkou považoval za oprávnené.
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme mal. detí zvýšiť výživné v rozsahu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k námietke otca, že súd nezobral do úvahy príjem na strane matky odvolací súd poukazuje na to, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Je síce potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že na strane matky od času poslednej úpravy došlo k zvýšeniu príjmu, na druhej strane je potrebné zohľadniť aj to, že matka má zvýšené výdavky v súvislosti s cestou do miesta výkonu práce, ktorým je V.. Nie je dôvod spochybňovať výšku matkou uplatnených výdavkov v daňovom priznaní. V súvislosti s námietkou otca týkajúcou sa nedostatočného vysporiadania sa súdom s matkou tvrdenými výdavkami detí odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka- agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 - 17 rokov zodpovedá 16 - 22 % a vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. Súdom určené výživné pri príjme otca 874,59 Eur v prípade Q. predstavuje 20,58% a v prípade mal. V. 14,86 % jeho príjmu. Súdom určené výživné zodpovedá zákonným kritériám.
17. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).