Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: Linszter s.r.o., Znojemská 1110, Pohořelice, Česká republika, IČO: 051 64 346, zast. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: GERKOS s.r.o., Košická Belá 269, Košická Belá, IČO: 46 501 207, o zaplatenie 236,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. -65 zo 7.2.2019 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 236,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.1.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že žalovaný si 7.11.2017 objednal u žalobcu tovar (akumulačnú nádrž a plachtu so zipsom) s platbou na dobierku za cenu 701,59 eur. Žalobca dňa 18.12.2017 predal tovar na prepravu spoločnosti TOPTRANS za účelom doručenia žalovanému. Žalovaný si však tovar od prepravcu neprevzal (nakoľko si to rozmyslel, pretože lehota na dodanie tovaru sa mu zdala neprimerane oneskorená) a zásielka sa vrátila na adresu žalobcu. V súvislosti s uvedeným, žalobca poukázal na skutočnosť, že doba dodania tovaru je otázkou dohody, pričom žalovaného vopred informoval o čase dodania tovaru, ako aj o možnosti objednávateľa (teda žalovaného) požiadať o zmenu objednávky resp. o zrušenie objednávky, čo však žalovaný nevyužil. Navyše všetky uvedené informácie ako aj podmienky použitia sú aj na webovej stránke žalobcu. Ak teda objednávateľ napriek súhlasu s dátumom a časom dodania tovar z akéhokoľvek dôvodu neprevezme, preberá zodpovednosť za všetky náklady spojené s dopravou tovaru. Teda spoločnosť TOPTRANS žalobcovi vyfakturovala podľa rozpisu (faktúrou č. 6081000474 z 10.1.2018 s dátumom splatnosti 25.1.2018) cenu prepravy zásielky doručovanej žalovanému, ktorá predstavovala 3.014,00 Kč bez DPH (pod č. 17760118396) a cenu prepravy, ktorou bola zásielka vrátená na adresu žalobcu vo výške 2.986,00 Kč (pod č. 18289000006), t.j. spolu vo výške 6.000,00 Kč + 1.260,00 Kč (21% DPH), teda celková cena prepravného predstavovala 7.260,00 Kč. Následne žalobca faktúrou č. LVF1021 vyfakturoval žalovanému náhradu škody 236,22 eur (márna doprava nádrže), ktorú však žalovaný neuhradil, a preto si žalobca uplatnil svoje právo na súde.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.5.2018 platobný rozkaz č.k. -33, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že nárok uplatnený žalobcom nemá oporu v zákone. Medzi žalovaným a žalobcom vznikla kúpna zmluva formou prijatia objednávky žalobcom dňa 7.11.2017 (e-

mailom). Súčasťou tejto kúpnej zmluvy bola jednak dohoda o lehote doručenia objednávaného tovaru - do 3 týždňov odo dňa objednávky, ako aj dohoda o predmete dopravného - 50,00 eur. Žalobca doručil žalovanému objednaný tovar po uplynutí viac ako 7 týždňov (teda nie do 3 týždňov), preto žalovaný nemal záujem od žalobcu prevziať časť tovaru (akumulačnú nádrž) a prevzal si len druhú časť tovaru (plachtu so zipsom). Žalobca dal následne bez akejkoľvek dohody so žalovaným o výške prepravného, odviesť akumulačnú nádrž späť do miesta svojho sídla. Teda žalovaný má za to, že medzi žalobcom a ním bola uzavretá dohoda o výške prepravného 50,00 eur, ktorá nebola ani zmenená a ani zrušená. Nárok žalobcu z titulu úhrady dohodnutej ceny prepravného teda podľa žalovaného predstavuje 100,00 eur, pričom časť z tejto ceny vo výške 11,60 eur dňa 22.1:2018 žalovaný uhradil ako plnenie faktúry č. LVF1005 s tým, že zostávajúcu sumu 98,40 eur uhradí bezodkladne po podaní odporu.

4. Z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - potvrdením o prijatí objednávky zo 7.11.2017 - automatický e-mail; potvrdením objednávky zo 7.11.2017 zo strany žalobcu; Podmienkami pre nákup akumulačných nádrží z webovej stránky; faktúrou č. 6081000474 z 10.1.2018 a jej prílohou; faktúrou č. LVF1021 z 23.1.2018; faktúrou č. LVF1005 z 9.1.2018; výpisom z účtu ako aj e-mailovou komunikáciou) súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako kupujúci uzavrel so žalobcom ako predávajúcim dňa 7.11.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar (akumulačnú nádrž a plachtu so zipsom) a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu tovaru; že žalobca žalovanému v rámci kontraktácie potvrdil, že tovar mu môže dodať zhruba do 3 týždňov, pričom túto lehotu nedodržal a tovar žalovanému dodal až dňa 2.1.2018, teda po 7 týždňoch; že žalovaný od kúpnej zmluvy neodstúpil a prevzal len časť tovaru (plachtu so zipsom), pričom akumulačnú nádrž prepravca vrátil späť žalobcovi do jeho sídla ako neprevzatú. Taktiež mal súd za preukázané, že prepravca žalobcovi fakturoval cenu prepravy zásielky doručovanej žalovanému vo výške 236,22 eur, ktorú žalobca refakturoval žalovanému ako škodu, ktorá mu vznikla márnou dopravou nádrže a že žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi neuhradil. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný neprevzatie časti tovaru odôvodnil stratou záujmu oň, spôsobenú výrazným omeškaním žalobcu s jeho dodaním a že dohoda strán o cene dopravy v zmysle potvrdenia objednávky žalobcu žalovanému bola 50,00 eur, na čom žalovaný založil svoju procesnú obranu a namietal výšku nároku uplatneného žalobcom.

5. Súd prvej inštancie citujúc ust. , a uzavrel, že s rozsahom náhrady škody súvisí predvídateľnosť škody a vychádzajúc z ust. , ktoré ukladá predvídateľnosť škody posudzovať objektívne na základe vedomostí povinnej strany (v danom prípade žalovaného) a v zmysle ktorého táto predvídateľnosť musí byť daná v čase vzniku záväzkového vzťahu, dospel k záveru, že žalovaný mohol ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti prevziať tovar predvídať s poukazom na potvrdenie objednávky zo 7.11.2017 škodu v podobe nákladov súvisiacich s dopravou tovaru maximálne vo výške 100,00 eur (teda 50,00 eur doprava tovaru k žalovanému a 50,00 eur spätná doprava do sídla žalobcu). Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu ohľadne irelevantnosti námietky žalovaného, že výška škody uplatnenej žalobou nekorešponduje s pôvodným zmluvným prepravným. Uvedenú procesnú obranu žalovaného práve naopak považoval súd prvej inštancie za právne významnú, súladnú s ust. , a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

6. Navyše súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa ust. , poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany. Podľa citovaného ustanovenia poškodený stráca nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany spôsobil svojím konaním, resp. opomenutím konať v súlade so zmluvou. Uvedené ustanovenie má kogentnú povahu a strany sa nemôžu od neho odchýliť, ani ho vylúčiť. Prevzatie zodpovednosti kupujúceho za náklady spojené s dopravou tovaru je v zmysle Podmienok pre nákup akumulačných nádrží podmienené tým, že kupujúci aj napriek svojmu súhlasu s dátumom a časom dodania tovaru z akéhokoľvek dôvodu tovar opakovane neprevezme. Doba dodania tovaru je v súlade s Podmienkami pre nákup akumulačných nádrží otázkou dohody zmluvných strán. V predmetnej veci mal podľa dohody žalobca dodať tovar žalovanému zhruba do 3 týždňov (s takou lehotou na dodanie tovaru žalovaný súhlasil). Avšak je nesporné, že žalobca tovar nedodal žalovanému v dohodnutej lehote, ale spravil tak až po 7 týždňoch. Práve výrazným omeškaním s dodaním tovaru žalovaný odôvodňoval (aj v e-mailovej komunikácii so žalobcom pred začatím konania) to, že tovar (akumulačnú nádrž) neprevzal. Pri tak zásadnom omeškaní s dodaním tovaru, ako v danej veci, je podľa názoru súdu prvej inštancie v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami dôvodná aplikácia ust. s poukazom na výraznú mieru spoluspôsobenia škody

žalobcom ako poškodeným. K tvrdeniam žalobcu, že si vyhradzuje právo na oneskorené doručenie tovaru a že za oneskorenie dodacej lehoty neručí, súd uviedol, že ostáva na zamyslenie, prečo si žalobca so zákazníkmi vôbec dojednáva nejakú lehotu na dodanie tovaru, keď si súčasne vyhradzuje právo na oneskorené doručenie tovaru, dokonca bez akýchkoľvek racionálne stanovených limitov. Za predpokladu, ak by omeškaná lehota dodania tovaru nepresahovala o viac ako 100% lehotu v zmysle dohody strán, súd by zaviazal žalovaného zaplatiť časť škody a jej výšku by určil pomerne s prihliadnutím na mieru spoluspôsobenia škody žalobcom. V danom prípade ale nesplnenie lehoty na dodanie tovaru bolo také značné, že spôsobilo stratu nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody.

7. Ďalšie argumenty považoval súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. a síce žalovaný bol v konaní plne úspešný, podľa obsahu spisu mu ale žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Uviedol, že žalovaný zaslaním objednávky súhlasil s Podmienkami použitia, z ktorých okrem iného vyplýva, že žalovaný si vyhradzuje právo na oneskorené doručenie tovaru a žalobca za oneskorenie dodacej lehoty neručí. Navyše ani v potvrdzujúcej e-mailovej správe zo 7.11.2017 nie je čas doručenia stanovený fixne a žalovaný v priebehu kontraktácie so žalobcom nevzniesol požiadavku, že oneskoreným doručením tovaru nemá na plnení záujem. S poukazom na ust. a nasl. sa žalobca aj z dôvodu pasivity žalovaného nemal dôvod domnievať, že na oneskorenom plnení nebude mať záujem, keďže žalovaný doposiaľ účinne nevykonal odstúpenie od zmluvy v časti kúpy akumulačnej nádrže, a jeho odmietnutie prijatia plnenia za také nie je možné považovať. V zmysle ust. po splnení povinnosti od zmluvy pre omeškanie odstúpenie nepripadá do úvahy. Z dôvodu neoprávneného odmietnutia prevzatia tovaru žalovaný podľa ust. zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, ktorý bol nútený na svoje náklady hradiť dopravu akumulačnej nádrže späť na miesto svojho podnikania. O povinnosti náhrady škody v takom prípade bol žalovaný výslovne uzrozumený aj obsahom Podmienok použitia v časti Dodanie a prevzatie tovaru.

11. Žalobca má za to, že pokiaľ v danom prípade išlo o zmluvný záväzok za podmienky prevzatia a kúpy celej objednávky, je názor žalovaného na výšku prepravného o sume 100,00 eur odvodeného od predchádzajúcej zmluvnej dohody neopodstatnený. K prevzatiu a zaplateniu podstatnej časti objednaného tovaru žalovaným nedošlo, a teda žalobca bol nútený uhradiť náklady prepravnej spoločnosti v žalovanej výške predstavujúcej skutočnú škodu. To, že jej výška nekorešponduje s pôvodným zmluvným prepravným je irelevantné.

12. Teda argumenty žalovaného nie sú právneho charakteru a sú vecne nesprávne. Žalovaný porušením svojho záväzku spôsobil žalobcovi preukázateľne škodu, aj keď bol na tieto následky vopred upozornený. Navyše žalovaný mal a mohol oznámiť žalobcovi, že na oneskorenom doručení tovaru nebude mať záujem. Žalovaný však naopak nechal žalobcu zabezpečiť prepravu 257 kg nádrže do vzdialenosti 458 km a následne prevzal iba časť objednávky a akumulačnú nádrž odmietol prevziať bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa teda vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobca plnil na základe platnej zmluvy a žalovaný odmietol tovar prevziať, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť.

13. Podľa žalobcu, žalovaný vidí svoju zodpovednosť neprimerane zjednodušene, o čom svedčí aj fakt, že napriek avizovanej čiastočnej úhrade pohľadávky bezodkladne po podaní odporu túto úhradu nerealizoval. Teda súd prvej inštancie mal minimálne v rozsahu nároku vo výške 100,00 eur žalobe vyhovieť a to už len na základe toho, že žalovaný v podanom odpore tento nárok žalobcu uznal a deklaroval, že pohľadávku v tejto výške žalobcovi zaplatí, čo však nevykonal. Žalovanému bolo nepochybne zrejmé, akú škodu žalobcovi spôsobí, veď predsa neexistuje dopravca, ktorý by doručil tovar o váhe 257 kg do vzdialenosti 458 km za cenu 50,00 eur. Žalovaný, ako sám uvádza na svojich

webových stránkach, podniká v obore budovaní Wellness centier, dá sa teda predpokladať, že má prehľad o cenách dopravy.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Žalobca odôvodnil podané odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

16. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

20. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že pri vybavovaní objednávky žalovaného postupoval nezodpovedne a dokonca v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku ( )

21. Žalobca, ktorý do 3 týždňov nedodal objednaný tovar, mohol predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýval z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, že druhá strana nebude mať záujem na plnení pre takéto porušenie zmluvy ( ).

22. Ostatné námietky žalobcu sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny ( ).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).