Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-90-2019.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu X. N., trvale bytom A. XXX/XX, H. V. - S. V., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom Podhora 49, Ružomberok, proti žalovanej F. F., trvale bytom J. Q., I. XXX, X., Q. R., štátnej občianke Q. R., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. septembra 2018, č.k. 18C/51/2017-51, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby bez súpisného čísla - výrobnej haly, ktorá je vedená Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., postavenej na parcelách registra „C“, k tam špecifikovaným parcelám, ďalej že je výlučným vlastníkom parciel registra „C“, vedených Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., k tam špecifikovaným parcelám, ďalej že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 parciel registra „C“ vedených Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., k tam špecifikovaným parcelám, ďalej že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4 parciel registra „C“ vedených Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., k tam špecifikovaným parcelám, ďalej že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/18 parciel registra „C“ vedených Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., k tam špecifikovaným parcelám, a výrokom II. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, hoci táto jej bola riadne a včas doručená dožiadaným súdom v Poľskej republike podľa právnych predpisov platných v tejto krajine. Na pojednávanie dňa 10.09.2018 sa nedostavila napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná. Svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nežiadala. Súd preto prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu. V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použilo na daný spor, t.j. hmotného práva, súd postupoval podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práva pre zmluvné záväzky (Rím I), nakoľko strany si v zmluve zvolili právny poriadok Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Strany medzi sebou uzavreli dňa 05.08.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod tam špecifikovaných nehnuteľností. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Spornou nebola
ani skutočnosť, že žalovaná žalobcovi za predmet kúpy nezaplatila kúpnu cenu riadne a včas. V dôsledku toho žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. V danom prípade si zmluvné strany dohodli pre prípad neuhradenia kúpnej ceny možnosť odstúpenia od zmluvy, a preto žalobcovi nič nebránilo v tom, aby túto možnosť využil, čo aj urobil. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od samého počiatku. Znamená to teda, konštatoval súd, že odstúpením od zmluvy zanikol právny titul, na základe ktorého žalovaná vlastnícke právo nadobudla, a obnovil sa pôvodný stav. Inak povedané, žalobca sa odstúpením od zmluvy stal opätovne vlastníkom vecí, ktoré boli predmetom prevodu. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že určil, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalobca. Žalobca bol v konaní stranou s plným úspechom v spore, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala, že jej nebola zo strany súdu prvej inštancie doručená žiadna písomnosť, ako je predvolanie na pojednávanie či výzva súdu na vyjadrenie sa k podanej žalobe. O prebiehajúcom súdnom konaní sa dozvedela náhodou lustráciou kataster portálu, na základe vyznačenej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na LV č. XXXX. Nemala vedomosť o termíne pojednávania či iných procesných úkonoch zo strany súdu. Až na základe nahliadnutia do súdneho spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistila, že vo veci už došlo zo strany súdu k vyneseniu rozsudku. V čase doručovania predvolania na pojednávanie nebývala na pôvodnej adrese trvalého pobytu, ale sa odsťahovala na inú adresu do iného mesta. Z dôvodu uzatvorenia manželstva a bývania v spoločnej domácnosti s manželom sa presťahovala do W.. Domnievala sa, že práve na základe tejto skutočnosti došlo zo strany súdu k doručovaniu predvolania na pojednávanie na nesprávnu (v tom čase už neaktuálnu) adresu trvalého bydliska. Nemala žiadnu vedomosť o termíne pojednávania a práve z tohto dôvodu sa pojednávania vytýčeného na deň 10.09.2018 nedostavila. V prípade, že by mala vedomosť o termíne pojednávania, tohto by sa zúčastnila a hájila by svoje záujmy pred súdom. Ďalej uviedla, že jedinou skutočnosťou, ktorú žalobca namieta v žalobe a prečo sa dožaduje určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, je neuhradenie kúpnej ceny. Vyjadrila nesúhlas s názorom súdu, že kúpna cena za predmet kúpny nebola z jej strany žalobcovi uhradená. Práve naopak, za predmet kúpy bola riadne a včas uhradená kúpna cena, pričom dodala, že túto skutočnosť vie pred súdom dostatočne preukázať. Následne konštatovala, že súd sa stotožnil s jednostranným tvrdením žalobcu, že kúpna zmluva je od počiatku neplatná, nakoľko došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy. V tejto súvislosti namietala odstúpenie od zmluvy žalobcom, nakoľko toto jej nebolo nikdy doučené a nikdy sa nedostalo do sféry jej vplyvu. Bola preto toho názoru, že zo strany súdu došlo k pochybeniu vo veci doručovania listín, čím došlo k jej porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súčasne dôvodila, že kúpna zmluva je naďalej platne uzatvorený právny úkon a odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu je neplatné. Vzhľadom na tvrdené žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadajúc o potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho a priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd doručil žalovanej všetky listiny v súlade s platnou právnou úpravou, a preto tvrdenie žalovanej o tom, že to tak nebolo, nemôže obstáť. Dodal, že žalovanej adresoval poštovú zásielku na jemu známu adresu, pričom z poštovej obálky obsahujúcej listinu s odstúpením od kúpnej zmluvy je nepochybné, že žalovaná si poštovú zásielku neprevzala v odbernej lehoty. Ak by adresa ním uvedená nebola správna, poštová zásielka by mu bola vrátená z iného dôvodu, ako z dôvodu jej neprevzatia žalovanou v odbernej lehote. Z uvedeného považoval za právne bezvýznamné, kde mala žalovaná evidovaný trvalý pobyt. Fakt, že si žalovaná zásielku reálne neprevzala, nemôže byť na ťarchu žalobcu, keďže táto sa dostala do sféry dispozície žalobkyne, a to nie raz, ale minimálne dvakrát ; raz prostredníctvom poštovej zásielky, ktorú jej poslal žalobca, druhýkrát prostredníctvom poštovej zásielky, ktorú jej poslal súd prvej inštancie. Tým došlo k doručeniu predmetných poštových zásielok žalovanej, čo korešponduje s ustáleným právnym názorom súdnej praxe. Upozornil ďalej, že tvrdenie žalovanej o uhradení kúpnej ceny je účelové a nepravdivé, pričom dodal, že ak by to tak skutočne bolo, žalovaná by predložila o uvedenom dôkaz priamo s podaným odvolaním.
4. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tvrdila, že žalobca jej doručoval odstúpenie od zmluvy na nesprávnu adresu, pričom v ostatnom sa pridržala podaného odvolania v argumentácii ohľadom jej nesprávnej adresy. Na základe uvedeného žiadala rozhodnúť rovnako ako to žiadala v podanom odvolaní.
5. K podanému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom sa argumentačne pridržal svojho predchádzajúceho podania.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k v žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam na tom základe, že od kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou strany sporu uzatvorili dňa 05.08.2015 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiadal žalobou určiť vlastnícke právo, žalobca odstúpil v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas žalovanou (strany sporu si v zmluve dojednali pre prípad neuhradenia kúpnej ceny odstúpenie od zmluvy), čo malo podľa súdu za následok zrušenie kúpnej zmluvy od samého počiatku, a preto sa vlastníkom týchto nehnuteľností stal opätovne žalobca. Vzhľadom na uvedené súd určil, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalobca.
8. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že jej nebola zo strany súdu prvej inštancie doručená žiadna písomnosť ako je predvolanie na pojednávanie či výzva súdu na vyjadrenie sa k podanej žalobe. V čase doručovania predvolania na pojednávanie nebývala na pôvodnej adrese trvalého pobytu, ale sa odsťahovala na inú adresu do iného mesta.
9. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (ďalej ako „Nariadenie č. 1393/2007“) v úvodných bodoch vyjadrujúcich dôvody pre prijatie tohto nariadenia ustanovuje v bode 2, že správne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje potrebu zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach určených na doručenie medzi členskými štátmi. V bode 11 sa ďalej konštatuje, že s cieľom uľahčiť odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi by sa mali používať vzorové tlačivá uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu. Bod 15 stanovuje, že keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v procesných pravidlách, dátum doručenia, ktorý sa zohľadňuje, sa v jednotlivých členských štátoch líši. So zreteľom na túto skutočnosť a na možné ťažkosti, ktoré z toho môžu vyplynúť, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť systém, podľa ktorého je pre určenie dátumu doručenia rozhodujúce právo prijímajúceho členského štátu.
10. Podľa čl. 1 bodu 1. nariadenia č. 1393/2007 toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii).
11. Podľa čl. 2 bodu 1. a 2. nariadenia č. 1393/2007 každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „odosielajúce orgány“, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte. Každý členský štát určí úradne osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „prijímajúce orgány“, príslušné na prijímanie súdnych alebo mimosúdnych písomností z členského štátu.
12. Podľa čl. 4, bodu 1. nariadenia č. 1393/2007 súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.
13. Podľa čl. 4, bodu 3. nariadenia č. 1393/2007 k odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.
14. Podľa čl. 7, bodu 1. nariadenia č. 1393/2007 prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti, buď podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadok tohto členského štátu.
15. Podľa čl. 10, bodu 1. nariadenia č. 1393/2007 po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 5 spolu s jedným vyhotovením doručenej písomnosti.
16. Odvolací súd konštatuje, že žalovanej bola prostredníctvom dožiadaného poľského súdu doručená žaloba spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, a to dňa 26.02.2018 podľa „Osvedčenia o doručení alebo nedoručení písomnosti“ (pozn. odvolacieho súdu, vzorové tlačivo podľa prílohy I nariadenia č. 1393/2007; ďalej ako „osvedčenie“) (č.l. spisu 40). Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej podľa osvedčenia (č.l. spisu 46) doručené dňa 14.06.2018. V oboch týchto prípadoch doručenia poľský dožiadaný súd uviedol v bode 12.2.1.3. osvedčenia, že boli doručené podľa čl. 139 ods. 1 Code of Civil Procedure, teda v súlade s poľským právom. Treba uviesť, že príloha č. I k nariadeniu č. 1393/2007 - Osvedčenie o doručení alebo nedoručení písomnosti - nemá povahu klasickej doručenky, nakoľko dožiadaný, v tomto prípade poľský súd, v uvedenom dokumente vyznačí spôsob doručenia alebo nedoručenia doručovaných písomností bez toho, aby slovenskému súdu žiadajúcemu o doručenie písomností poskytol v prípade doručenia klasickú doručenku (teda verejnú listinu, kde by bol zaznamenaný podpis osoby prevezmúcej doručované dokumenty). Následne, ak dožiadaný súd vyznačil v osvedčení, že písomnosť doručil, nemá slovenský súd možnosť skúmať a spochybňovať doručenie písomností dožiadaným súdom, či to tak aj v skutočnosti bolo. Článok 7, bod 1. nariadenia č. 1393/2007 stanovuje, že sa doručujú písomností podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsobom zlučiteľný s právnym poriadok tohto členského štátu. Slovenský súd preto nemôže pristúpiť k hodnoteniu poľského právneho poriadku z hľadiska doručovania a samostatným šetrením skúmať, či písomnosti skutočne a akým spôsobom boli doručené žalovanej (teda napr., či poľské právo obsahuje ustanovenia o hlásení trvalého pobytu a aký by to malo vplyv na doručovanie, a pod.); uvedené by sa priečilo i samotnému nariadeniu, ktorého zmyslom je zefektívniť doručovanie medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ (za výnimiek uvedených v nariadení) v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, ktoré je potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu. Ak by preto bolo doručenie písomností podľa poľského práva prísnejšie ako doručovanie obdobných písomností podľa CSP (napr. pri použití fikcie doručenia), nie je v právomoci slovenského súdu skúmať, či bola písomnosť doručená rovnocenným spôsobom. Uvedené nie je porušením procesných práv účastníka takéhoto cezhraničného konania, nakoľko EÚ si ctí demokratický a právny štát, uvedené i zabezpečuje prostredníctvom viacerých právnych aktov, pričom do záruk právneho štátu patria aj záruky zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces, čiastkové právo ktorého je i riadne doručovanie písomností. Na základe uvedeného sa môže slovenský súd jedine spoľahnúť na informáciu o doručení písomností uvedenú v osvedčení doručujúceho štátu. Preto podľa odvolacieho súdu nemôže obstáť námietka žalovanej o nedoručení jej písomností v konaní, pokiaľ dožiadaný poľský súd skonštatoval doručenie žaloby i predvolania na pojednávanie žalovanej.
17. Ďalej žalovaná namietala, že za predmet kúpy bola riadne a včas uhradená kúpna cena, pričom dodala, že túto skutočnosť vie pred súdom dostatočne preukázať. Odstúpenie od zmluvy žalobcom, nakoľko jej nebolo nikdy doručené a nikdy sa nedostalo do sféry jej vplyvu, považovala za neplatné.
18. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musia splniť do určitého okamihu konania (do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania konajúcim súdom). Ak chcela žalovaná svoju procesnú obranu založiť na skutkovom tvrdení o uhradení kúpnej ceny a tiež o neplatnom odstúpení od zmluvy žalobcom, než akú preukazoval žalobca, mala tieto skutkové tvrdenie predniesť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.09.2018. Keďže to však urobila až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len za podmienok § 366 CSP. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalovanej v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalovanej sa netýkajú procesných podmienok, netýkajú sa vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia súdu a nejde
ani o situáciu, kedy ich žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na tvrdenia žalovanej o uhradení kúpnej ceny (ktorý dôkaz napokon nepriložila ani k podanému odvolaniu) a neplatnom odstúpení žalobcom, pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
19. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalovanej boli nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).