Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoSr-1-2018.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Subarea
4CoSr/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ IQ.. H. X., O., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XX, Š., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, 2/ Z.. H. X., O., J.., Q.. XX.XX.XXXX, U. A.. R.. D. X, R., zast. Mgr. Romanom Desátom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: J. O. STAVMONT, IČO: 17 543 533, so sídlom Záhradnícka 711/29, Leopoldov, zast., Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., IČO: 52 262 821, so sídlom Martina Granca 3, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. decembra 2017, č.k. 7Csr 3/2016-168, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, Slovenská republika, v právnej veci žalobcu: J. O. STAVMONT, IČO: 17 543 533, so sídlom Záhradnícka 711, Leopoldov, proti žalovaným: 1/ Z.. H. X., O., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XX, Š., 2/ Z.. H. X., O., J.., Q.. XX.XX.XXXX, U. A.. R.. D., R., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 7Csr 3/2016.
2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali okrem zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, aj odkladu jeho vykonateľnosti, dôvodiac tým, že žalovaný podal na rozhodcovský súd nedôvodnú žalobu bez existencie rozhodcovskej doložky či rozhodcovskej zmluvy, keď rozhodcovský súd podľa nich nahradil neexistenciu súhlasného prejavu ich vôle svojím prejavom vôle na základe čoho rozhodol o svojej právomoc, a tak konvalidoval apriórny nedostatok pasívnej legitimácie fyzických osôb právnym názorom, že bývalí štatutári spoločnosti sú súčasťou právnickej osoby a zároveň jej právnymi nástupcami bez právnej skutočnosti. Vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci mali za to, že jediná škoda, ktorá by mohla vzniknúť medzi stranami sporu, je tá, ktorá môže byť spôsobená výkonom napadnutého rozhodnutia.
3. S poukazom na ust. § 41 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe návrhu strán sporu. Vysvetlil, že takáto možnosť je daná z dôvodu, že po podaní žaloby zostáva právoplatnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku zachovaná. Zdôraznil, že odklad vykonateľnosti je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej).
Prevencia spočíva v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku). Takýmto spôsobom teda plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu. Uviedol, že zákon neustanovuje žiadne konkrétne podmienky, za splnenia ktorých možno návrhu strany sporu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť. Neuvádza napríklad, že odklad vykonateľnosti by bol možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie. Poznamenal však, že zo znenia ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť splnenie základnej podmienky žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to jej podanie v zákonnej lehote.
4. Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom daného sporu (sp. zn. 7Csr 3/2016) je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vyhodnotil, že výsledok tohto sporu môže mať vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže prípadným výkonom napadnutého rozhodcovského rozsudku by mohla byť žalobcom 1/ a 2/ spôsobená ujma na ich právach a záujmoch, dospel k záveru, že odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania (sp. zn. 7Csr 3/2016) je dôvodné. Za účelom ochrany záujmov žalobcov 1/ a 2/, ktorých majetková sféra by mohla byť prípadným výkonom rozhodcovského rozsudku dotknutá, vykonateľnosť tohto rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložil.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C.s.p. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má podľa neho tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie označil za nesprávne a odporujúce procesným postupom uvedeným v C.s.p., konkrétne ust. § 165 ods. 2 C.s.p., pretože súd prvej inštancie urobil procesný úkon v čase prerušenia konania, aj keď podľa tohto zákonného ustanovenia sa procesné úkony počas prerušenia konania nevykonávajú a plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Vychádzajúc z dikcie ust. § 162 ods. 1 a § 164 C.s.p. konštatoval, že je zrejmé, že procesná prekážka, ktorá v konaní vzniká, nemôže byť odstránená procesnými úkonmi súdu, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. Súd preto podľa jeho názoru v konaní, ktoré je prerušené podľa ust. § 162 ods. 1 alebo § 164 C.s.p., a v čase, keď je konanie prerušené, nerealizuje žiadne procesné úkony. Poznamenal, že súd prvej inštancie už medzičasom vydal vo veci, do právoplatného skončenia ktorej bolo prerušené predmetné konanie, rozsudok sp. zn. 24Csr 3/2016 zo dňa 13.03.2017, ktorým žalobu žalobcov o právomoc zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom rozhodol o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa existencie právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/75/2016 podľa ust. § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak, že námietku nedostatku právomoci zamietol, a keďže podľa tohto zákonného ustanovenia proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok, mal za to, že toto rozhodnutie je vecou res judicata. Súd prvej inštancie konal podľa neho v rozpore so zákonnou normou, keď vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/75/2016 zo dňa 18.08.2016 odložil počas prerušenia konania. Keďže mu nie je zrejmé na základe akých dôvodov súd prvej inštancie takto konal a rozhodol, napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Vo zvyšnej časti odvolania poukazoval už len na skutočnosti týkajúce sa veci samej (vecnej legitimácie).
6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
8. Podľa ust. § 165 ods. 2 C.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
9. Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
10. Z chronológie predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.09.2016 domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo a náhrady trov konania. V rámci žaloby požiadali tiež o odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením č.k. 7Csr 3/2016-155 zo dňa 16.03.2017, ktoré nadobudlo dňa 10.05.2017 právoplatnosť, súd prvej inštancie predmetné konanie (o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prerušil do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24Csr 63/2016 podľa ust. § 164 C.s.p. z dôvodu, že v konaní vedenom pod sp. zn. 24Csr 63/2016 sa rieši otázka (právomoc Rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT na konanie vo veci sp. zn. RD/75/2016), ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Následne, dňa 06.12.2017, teda počas trvania prerušenia predmetného konania, vyhovel súd návrhu žalobcov 1/ a 2/ na odloženie vykonateľnosti žalobou dotknutého rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania (o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Žalovaný podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal jeho nesprávnosť dôvodiac, že počas prerušenia konania sa procesné úkony v zmysle ust. § 165 ods. 2 C.s.p. nevykonávajú.
11. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je osobitným inštitútom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý oprávňuje stranu sporu podať súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku. Odklad vykonateľnosti je len dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým sa na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Dočasnosť tohto úkonu spočíva v tom, že vykonateľnosť sa odkladá len na určitý čas (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) a preventívnosť v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku). Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia spočíva teda v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach sporovej strany, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd v zmysle uvedeného ustanovenia odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť v konečnom dôsledku považovaná za opodstatnenú.
12. Z konania žalobcov 1/ a 2/, na základe ktorého podali na súde prvej inštancie návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa domáhajú v predmetnom spore vo veci samej, je zrejmé, že využili možnosť danú im osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 40 ods. 3 tohto zákona. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o tomto ich návrhu rozhodol napadnutým uznesením, je nepochybné, že toto rozhodnutie (o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) je procesným úkonom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nie procesným úkonom podľa Civilného sporového poriadku. Keďže podľa ust. § 165 ods. 2 C.s.p. sa počas prerušenia konania nevykonávajú len procesné úkony podľa tohto zákona a v posudzovanom prípade uskutočnil súd prvej inštancie počas trvania prerušenia konania procesný úkon podľa osobitného zákona, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (a nie podľa C.s.p.), ktorý ho v ust. § 40 ods. 3 výslovne oprávňoval na konanie a rozhodovanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd konštatuje, že postupoval procesne správne bez porušenia ust. § 165 ods. 2 C.s.p.. Preskúmaním napadnutého uznesenia mal odvolací súd preukázané, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a tiež riadne a presvedčivé odôvodnenie (§ 236 C.s.p.). Pokiaľ ide o vecnú stránku napadnutého uznesenia, t.j. o dôvodnosť odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.08.2016, sp. zn. RD/75/2016, vydaného
Rozhodcovským Súdom ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, Slovenská republika, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o zrušenie rozhodcovského rozsudku), odvolací súd konštatuje, že ani v tomto smere nezistil nedostatky, pretože od rozhodnutia vo veci samej je závislá budúcnosť (ďalšia existencia a zachovanie právoplatnosti a vykonateľnosti) sporného rozhodcovského rozsudku. Keďže prípadným výkonom tohto rozhodcovského rozsudku ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej by mohlo dôjsť reálne k ujme, predovšetkým na majetkových právach žalobcov 1/ a 2/, je nepochybné, že objektívne existuje možnosť vzniku ujmy na právach žalobcov 1/ a 2/. Odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia tohto konania napadnutým uznesením tak súd prvej inštancie prispel k zabráneniu vzniku prípadnej škody alebo nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotil potom odvolací súd odvolacie námietky žalovaného o porušení ust. § 165 ods. 2 C.s.p. a nemožnosti rozhodnutia o návrhu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku počas prerušenia konania, ako aj ostatné jeho odvolacie námietky ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť iné ako potvrdzujúce rozhodnutie.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).