Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-79-2023.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45272956 , Spálená 75/16, Nové Město 11000 Praha, Česká republika konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, žalobca zastúpený advokátkou JUDr. Gabriela Reichová, so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26 proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XXX, XXX XX D. D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XXX, XXX XX D. D., žalovaná v 2. rade zastúpená žalovaným v 1. rade o zaplatenie sumy 724,91 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 724,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne počnúc dňom 16.10.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd p r i z n á v a svedkovi E. F. svedočné v rozsahu 100%, ktoré mu bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu po právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o jeho výške.
Štát m á n á r o k voči žalovaným v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1.) a v 2.) rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% konania, ktoré sú žalovaní v 1.) a v 2.) rade povinní zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaných spoločne a nerozdielne sumy 724,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s poistníkom E. F. dňa 02.11.2020 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie majetku DOMino Trio vzťahujúce sa na nehnuteľnosť byt č.XX nachádzajúci sa na 5 nadzemnom podlaží bytového domu v D. – D. G.XXX. Dňa 22.10.2021 došlo v poistenej nehnuteľnosti k škodovej udalosti, a to vytopeniu bytu poškodeného z bytu č.XX na 6 nadzemnom podlaží. Po nahlásení poistnej udalosti vykonal žalobca potrebné šetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom poistné plnenie vyčíslil na sumu 724,91 €, ktorú sumu dňa 25.11.2021 poukázal poškodenému. Vlastníkmi bytu č.XX boli v čase škodovej udalosti žalovaní.
2.Súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 5C/79/2023 zo dňa 06.11.2023. Žalovaní voči platobnému rozkazu podali odpor, vzhľadom na to sa platobný rozkaz zrušil v zmysle § 267 ods.4 CSP a súd vo veci nariadil pojednávanie.
3.Žalovaní v podanom odpore uviedli, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Škoda nebola zapríčinená ich zavinením a to najmä z dôvodov, že napriek tomu, že žiadali likvidátora poistných udalostí, aby ich prizval k obhliadke, k obhliadne ich neprizval, o obhliadke ich neinformoval. Z doloženej dokumentácie nie je možné zistiť, či škoda bola spôsobená v čase ako uvádzal poškodený. Keď im poškodený oznámil, že spôsobili škodu na jeho majetku, bol prizvaný do ich bytu a bolo mu prezentované, že nemohlo dôjsť k úniku vody od nich nakoľko všetky prípojky a odpady boli suché a u nich nedošlo ani k žiadnym úpravám a ani opravám na rozvodoch a odpadoch pred ani po škodovej udalosti. Z týchto dôvodov nie je možné, aby poškodenému vznikla škoda ich zapríčinením. Vzhľadom na to, žalobu žiadali zamietnuť.
4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že súd rozhodol platobným rozkazom správne a to na základe skutočností tvrdených žalobcom v žalobe, o ktorých nemal na základe predložených listinných dôkazov dôvodné pochybnosti. Žiaden právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť prizvať vinníka k obhliadne vzniknutej poistnej udalosti. Likvidátor žalobcu vyhodnotili všetky okolnosti vzniku poistnej udalosti ako aj rozsah poškodenia objektívne, zodpovedne, s potrebnou odbornou starostlivosťou, plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaným bolo oznámené, že môžu nahliadnuť do likvidačného spisu na ktorejkoľvek pobočke, o čom boli informovaní listom zo dňa 28.04.2023. V spore navrhli vykonať dôkaz výsluchom svedka (poškodeného ) E. F..
5.Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaní doplnili, prostredníctvom žalovaného v 1. rade, že je pravdou, že sused (poškodený) bol u nich v byte, pozerali všade aj pod linku. On (žalovaný v 1. rade) si žiadne mokré fľaky pod umývačkou nevšimol. Uviedol, že kuchynská linka je spojená lištou, nedá sa odtiahnuť, je na nožičkách. Pozreli lampášom pod spodok a nič nevideli. Pokiaľ ide o umývačku riadu, táto je vstavaná, dala by sa odtiahnuť, avšak vzhľadom na odstup času si už nepamätá, či ju odťahovali alebo nie. V čase keď bol u neho poškodený, nevidel vlhkosť pri umývačke ani pod umývačkou. Uviedol, že oni majú kuchyňu nad kuchyňou poškodeného, len ju majú trošku inak uspôsobenú. Tam, kde sú fľaky, majú umývačku ani meter vedľa. S tvrdeniami svedka nesúhlasil. Uviedol, že sa bližšie nechce k tomu vyjadrovať.
6.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
7.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8.Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
9.Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
10.Podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
11.Podľa § 11 ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
12.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. účinný do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14.Podľa Čl.8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16.Podľa § 150 ods.1,2. CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
17.Podľa § 151 ods.1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poškodený E. F. uzatvoril so žalobcom (jeho právnym predchodcom) dňa 02.11.2020 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poistenie majetku DOMino Trio vzťahujúce sa na nehnuteľnosť byt č.15 nachádzajúci sa na 5 nadzemnom podlaží bytového domu v D. – D. G.XXX. Rovnako v spore nebolo sporné, že vzhľadom na uvedený poistný vzťah, je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore v zmysle § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka. V spore nebol sporný ani vlastnícky vzťah žalovaných k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 6 nadzemnom podlaží bytového domu v D. - D. G. XXX (byt nad bytom poškodeného).
19.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 22.10.2021 došlo v poistenej nehnuteľnosti E. F. k škodovej udalosti, a to vytopeniu bytu poškodeného. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca titulom poistnej udalosti vyplatil poškodenému dňa 25.11.2021 plnenie vo výške 724,91 €.
20.V spore bolo sporné, či škoda v byte poškodeného vznikla konaním žalovaných.
21.Zo Zápisu z obhliadky- zistenie príčiny vzniku škody a jej rozsahu, ktorú v spore predložil žalobca, súd zistil, že škodu mala spôsobiť iná osoba a to A. B., pričom nárok na náhradu škody bol uplatnený u škodcu ústne a škodca zavinenie uznal. Ako príčina vzniku škody je konštatované, že škoda nastala na zariadení domácnosti, vytopenie. K vzniku škody osoba poverená poisťovňou k zistenej príčine vzniku škody uviedla, že z bytu na 6. poschodí u p. B. došlo k vytápaniu bytu na 5. poschodí u p. F., pričom p. F. navštívil suseda, aby zistil príčinu vytápania, pravdepodobne z umývačky riadu, v jej okolí boli viditeľné mokré fľaky. Poškodenie bolo zistené v rozsahu poškodenia kuchyne a to stropu (odpadnutá omietka, v rohu plesnivie, mokrá rozsah 2 m2), steny (mokrá, chytá pleseň za skrinkami kuchynskej linky rozsah 3m2). Vrchné skrinky (40x30x80 cm splesnivený smrekolit, napučané steny - 2ks), stredná konzola 30x35x100 cm napučané steny, zadný smrekolit splesnivený 1 ks.
22.Na pojednávaní bol vypočutý svedok (poškodený) E. F.. Svedok uviedol, že keď prišiel domov, cítil potuchlinu, zápach a zistil, že je fľak. Kontaktoval suseda (žalovaných), že ho vytopili, pretože v tomto prípade to nebola len čistá voda. Bola poškodená stierka, bol poškodený sololit ( zadná časť skriniek), vytvárala sa pleseň. Prišiel k susedovi (žalovaným) a zistil, že majú z kuchynskej linky vytiahnutú umývačku a pod ňou bolo poutierané, v ostatnej časti bol prach a chlpy od psa, avšak pod umývačkou bolo zjavne poutierané, bolo to vlhké. Požiadal suseda, aby to dal do poriadku, pretože voda aj keď len kvapká môže spôsobiť vytopenie. Povedal mu (žalovaný), že sa na to pozrie. Keď ho svedok informoval, že to už bude riešiť cez poisťovňu, tak žalovaný v 1. rade mu povedal, že musí zistiť či a ako majú poistený byt, že mu dá číslo poistnej zmluvy. Svedok uviedol, že keď bol u žalovaných, tak reakcia žalovaného v 1. rade bola rozpačitá, aj priznal, aj rozporoval, nevedel. Svedok uviedol, že on (svedok) keď prišiel do bytu žalovaných najprv zisťoval, či žalovaní nie sú vytopení od suseda na nimi, ale to nezistil. Svedok k Zápisu z obhliadky, kde je uvedené, že škodca uznal zavinenie, uviedol, že žalovaný si bol vedomí toho, že ho vytopil, avšak zrejme mu to nešlo do hlavy. Svedok doplnil, že nad fľakom, ktorý mal, a kde neskôr opadala aj omietka, majú žalovaní umývačku riadu s odpadom.
23.Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Uvedená všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771). Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420 ods.1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Ustanovenie § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie.
24.Zodopovednosť žalovaných je daná v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako všeobecná zodpovednosť, nakoľko každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobca v spore preukázal porušenie právnej povinnosti žalovanými a to jednak Zápisom z obhliadky ako aj výpoveďou svedka E. F.. Z výpovede svedka vyplynula skutočnosť, že škoda vznikla konaním žalovaných, nakoľko bola spôsobená ich spotrebičom a to umývačkou riadu. Svedok po vzniku škody navštívil domácnosť žalovaných, pričom zistil, že umývačka riadu nebola na svojom mieste (bola „ vytiahnutá“) a zjavne v časti pod ňou bola poutieraná voda, pričom v bezprostrednom priestore bol, viditeľný prach, na rozdiel od časti pod umývačkou riadu. Z výpovede svedka súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že únikom vody u žalovaných došlo k poškodeniu jeho majetku v rozsahu uvedenom v Zápise o obhliadke. Rozsah poškodenia bytu poškodeného žalovanými, relevantne namietaný nebol. Pokiaľ žalovaní namietali výšku škody, urobili tak už v záverečnej reči. Zo strany žalovaných však neboli vznesené konkrétne výhrady voči výške škody (ktorú časť škody rozporujú, v akom rozsahu, na základe akých skutočností), pričom k ich tvrdeniu nenavrhli vykonať žiadne relevantné dôkazy. Z výpovede svedka E. F. vyplynula aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v danom čase aj svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu uznal. Výpoveďou svedka žalobca preukázal aj skutočnosť, že škoda bola spôsobená v čase ako je uvedené v Zápise z obhliadky, tak ako uvádzal svedok. Týmto žalobca vyvrátil aj uvedený rozpor tvrdený žalovanými. Výpoveďou svedka, ako aj Zápisom z obhliadky žalobca v spore preukázal aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných a vzniknutou škodou. Výhrady žalovaných, že neboli prizvaní k obhliadke, že o obhliadke neboli informovaní, sú pre posúdenie nároku žalobcu irelevantné. Ich tvrdenia, že ku škode nemohlo dôjsť ich konaním, nakoľko všetky prípojky a odpady boli suché (v čase vzniku škody, pričom to bolo v čase keď, bol aj poškodený prizvaný do ich bytu), boli v spore vyvrátené výpoveďou samotného poškodeného svedka E. F..
25.Nakoľko žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 ods.2 OZ). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26.Vzhľadom na to, že žalovaní sa s plnením dostali do omeškania vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9,50 % ročne. Žalobca si v spore uplatnil úrok z omeškania od podania žaloby, čiže odo dňa 16.10.2023 do zaplatenia, preto mu súd uvedený úrok z omeškania priznal od uvedeného dátumu, aj keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania aj za skoršie obdobie. Uplatnenie obdobia, od kedy strana sporu žiada priznať úrok z omeškania, je v jej dispozičnej vôli. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy 724,91 €.
27.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú uzatvára, že žalobca v spore preukázal protiprávny úkon žalovaných (vytopenie bytu poškodeného), spôsobenie škody, ktorú si žalobca v spore uplatnil (v rozsahu poistného plnenia vyplatené žalobcom poškodenému) ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žaloba žalobcu bola v časti sumy 724,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne počítaný od 16.10.2023 do zaplatenia dôvodná, súd jej vyhovel.
28.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29.Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
30.Podľa § 258 ods.3 CSP náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
31.Na pojednávaní konanom dňa 14.02.2024 bol vypočutý svedok E. F., ktorý si uplatnil svedočné. Svedok si mohol uplatniť len náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. V zmysle ustanovení CMP sa v rámci svedočného svedkovi náhrada za stratu ušlého zárobku nepriznáva. Svedok si svedočné v zmysle § 258 ods.1 CSP uplatnil pri podaní výpovede, pričom výšku špecifikovať nevedel. Bol poučený o tom, že si ho môže uplatniť v najneskôr do desiatich dní, inak mu právo na ich náhradu zaniká. V rámci tejto lehoty si musí svedok nielen svedočné uplatniť, ale ho aj preukázať, pričom účelnosť týchto výdavkov posúdi súd. O výške svedočného súd rozhodne samostatný uznesením (v prípade ak si svedok svedočné neuplatnil v zákonnej lehote súdu a riadne ho nešpecifikoval, súd mu prizná svedočné v rozsahu nula). V prípade priznania svedočného, ktoré bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, vznikne štátu právo na náhradu týchto trov od žalovaných ako neúspešnej strany sporu.
32.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie voči tretiemu výroku nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).