Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-110-2023.pdf
PDF · 113.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/110/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. detí: mal. A. A., nar. XX.X.XXXX, mal. B. A., nar. XX.X.XXXX a mal. C. A., nar. X.XX.XXXX, všetci bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX a otec D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., F. C. XXXX/XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto
rozhodol:
I.Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 110 eur mesačne na sumu 130 eur mes., na maloletú B. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mes. a na maloletú C. A., nar. X.XX.XXXX zo sumy 90 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, počnúc od 28.9.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlh na výživnom na maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 28.9.2023 do 31.1.2024 vo výške 100 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
III. Dlh na výživnom na maloletú B. A., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 28.9.2023 do 31.1.2024 vo výške 100 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
IV. Dlh na výživnom na maloletú C. A., nar. X.XX.XXXX za obdobie od 28.9.2023 do 31.1.2024 vo výške 100 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
V. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/298/2019 - 111 zo dňa 9.8.2021 v o výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. A..
VI. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/312/2014 - 130 zo dňa 27. júla 2018 vo výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletú B. A. a C. A..
VII. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.9.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. A. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 150 eur, na mal. C. zo sumy 90 eur na sumu 150 eur a na mal. B. zo sumu 100 eur na sumu 150 eur. Matka návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že od poslednej úpravy ohľadom výživného uplynul dlhší čas a zvýšili sa výdavky na maloleté detí na stravu, obuv, ošatenia a to aj pod vplyvom zdražovania, ako aj zo vzdelaním. Ďalej uviedla, že otec o maloleté deti dlhodobo nejaví záujem, nekontaktuje ich, výživné nehradí v čas. Nakoľko navrhovateľka dosahuje nízky príjem, nie je v jej schopnostiach zabezpečiť úhradu všetkých výdavkov, aby bol zabezpečený riadny vývoj maloletých detí. Uviedla, že jej príjem je 480 eur, ktorý pozostáva z náhradného výživného 300 eur a rodinných prídavkov 180 eur. Ako výdavky uviedla, že hradí 30 eur za bývanie, k strave, ošatenie, obuv, hygiena neuviedla žiadnu sumu. Náklady na maloleté deti uviedla strava 10 eur, cestovné 30 eur, výdavky na školu 20 eur na každé dieťa, čiže 180 eur na všetky tri maloleté deti.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal matku, otca maloletých a kolízneho opatrovníka. Matka maloletých, u ktorej je doručenie predvolania vykázané dňa 16.1.2024 sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila a požiadala, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti (čl. 77). Preto súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti matky maloletých.
3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Ako dôvod nemožnosti hradiť zvýšené výživné uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, v súčasnosti je vo výkone väzby pre lúpež. K svojim výdavkom sa nevedel vyjadriť, keďže tvrdil, že ich nevie vyčísliť nakoľko prežíval kde prišlo. Nemá stabilné bývanie, nekontaktuje sa s deťmi ani s ich matkou. Nevedel uviesť, kedy naposledy pracoval, ani prečo sa nezamestnal. V súčasnosti je zdraví, má exekúcie, ale nevedel v akej výške a koľko. Je fajčiar, vyfajčí krabičku cigariet na týždeň.
5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:
6. Z rodných listov vyplynulo, že navrhovateľka a otec sú rodičmi maloletých detí A., C., B..
7. Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že maloleté deti v školskom roku 2023/2024 sú žiakmi: A. 4. ročník, B. 4. ročníka, C. 1. ročníka základnej školy.
8. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.11.2023 pod sp. zn. 17P/110/2023-33, súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
9. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že matka pracuje na základe dohody o vykonaní práce s mesačným príjmom v čistom cca 231 eur (mzdové listy, potvrdenie o príjem, dohoda o vykonaní práce pre spoločnosť H. I., A.), poberá náhradné výživné za rok 2022 vo výške 859,92 eur, 90 eur mesačne (rok 2023) na mal. B. za rok 2022 vo výške 959,91 eur, vo výške 100 eur mesačne (rok 2023), na mal. A. za rok 2022 vo výške 1059,98 eur, vo výške 110 eur mesačne (rok 2023), poberá prídavky na detí za obdobie 01/2023 – 11/2023 spolu vo výške 2000 eur, za obdobie 01/2022 – 12/2022 spolu vo výške 1214,70 eur, hradí mesačne 30 eur za energie (čestné prehlásenie), hradí cestovné 0,40 eur za dieťa – jedná cesta, 0,80 eur za doprovod – jedná cesta (fotokópie cestovných lístkov), stravné 51 eur/mesačne (príjmový doklad – školská jedáleň), z fotokópie bločkov vyplynulo, že zakupuje potraviny, oblečenie, lieky, školské pomôcky.
10. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, vyplynulo, že matka žije s maloletými deťmi v nájme, kde má prenajatú jednu miestnosť, pričom bytové podmienky sú na požadovanej úrovni. Matka je zamestnaná, s mesačným príjmom do 250 eur/mesiac, poberá prídavky na deti 180 eur, náhradné výživné 300 eur, hradí len energiu vo výške 30 eur. Maloleté detí sú žiakmi základnej školy, do školy dochádzajú autobusom. Matka hradí cestovné 100 eur/mesiac, stravné 60 eur/ mesiac, hradila rodičovské združenie 15 eur za každé dieťa (45 eur), školský časopis po 15 eur, vreckové
5 eur/dieťa (15 eur), výlety po 12 eur na každé dieťa. A. a B. hradila za zošit po 7 eur, fotografie po 15 eur, mal. C. J. školskú tašku a pomôcky do školy za 150 eur, a hradí mal. C. školský klub v sume 10 eur. Ako zvýšené výdavky uviedla na oblečenie, stravovanie. Maloleté detí sú zdravé. Ohľadom otca maloletých detí úrad zistil, že o deti sa nezaujíma, nie je s nimi v žiadnom kontakte.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka poberá náhradné výživné na maloleté detí spolu vo výške 300 eur mesačne.
12. Zo správy zo sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka a otec od 1.1.2023 nepoberajú nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku.
13. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (čl. 51, čl. 72, čl. 76 ), vyplynulo, že otec nie je v súčasnosti evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vedený v období od 16.2.2018 do 22.2.2018. Otec má dosiahnuté stredné odborné vzdelanie – študijný odbor nástrojár. Nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi ani ostatného sociálneho zabezpečenia
14. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec bol zamestnaný v období 11/2011-12/2021 s vymeriavací základom 114,56 eur a 35,80 eur, v období 01/2022 až 12/2022 s vymeriavacím základom od 14,86 eur do 170,80 eur, v období od 06/2023 do 10/2023 s vymeriavacím základom od 31,50 eur do 108 eur.
15. Z vyjadrenia OR PZ Bratislava I, vyplynulo, že otec nie je držiteľom vodičského oprávnenia a nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
16. Z inflačnej kalkulačky (čl. 78 – 80) vyplynulo, že hodnota určeného výživného v roku 2018 vo výške 90 eur má hodnotu 125,19 eur (rok 2024), výške 100 eur má hodnotu 139,10 eur (rok 2024) a výživné určené v roku 2021 vo výške 110 eur má hodnotu 141,69 eur (rok 2024)
17. Z dostupných voľný pracovných miest zodpovedajúcim schopnostiam otca sa zamestnať na trhu práce s ohľadom na jeho zdravotný stavy, vzdelanie, miesto pobytu vyplynulo, že sú k dispozície pozície s mesačným príjem 1000 eur (čl. 81), 750 eur (čl. 83), 1200 – 1400 eur (čl. 84), 1370 eur (čl. 85). I.
18. Zo súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11P/198/2013, že súd rozsudkom zo dňa 20.11.2013, rozhodol, že
J. mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, počnúc od 1.11.2013, pričom výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
19. Zo súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15P/312/2014, že súd rozsudkom zo dňa 27.7.2018, rozhodol, že
I. Súd z v e r u j e mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX, a mal. C. A., nar. XX.XX.XXXX ,do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne a na výživu mal. C. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 90,- Eur mesačne, obe povinnosti počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred.
20. Zo súdneho spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 14P/298/2019, že súd rozsudkom zo dňa 9.8.2021, rozhodol, že
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na mal. A. A., nar. XX.X.XXXX v tomto znení:
Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na mal. A. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 60 eur na sumu 110 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré sa otec zaväzuje uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, do rúk matky.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/341/2014-16 zo dňa 3.2.2015 v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
29. Na základe takto vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP, zistil, že navrhovateľka a otec, sú rodičmi mal. A., C. a B.. O úprave rodičovských práv a povinnosti bolo rozhodné rozsudkami, podľa ktorých boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný prispievať na výživu sumou vo výške 110 eur mesačne na mal. A., 100 eur mesačne na mal. B. a 90 eur mesačne na mal. C., styk otca s deťmi nebol upravený. (rozsudok sp. zn. 11P/198/2013, 15P/312/2014, 14P/298/2019).
30. Z dôvodu rozhodovania o zvýšení výživného, súd vykonal pri rozhodovaní aj komparáciu so zameraním na pomery, schopnosti a možnosti otca ako povinného a zmeny potrieb maloletých detí v období posledného rozhodnutia o výživnom so súčasným stavom, pričom vychádzal zo spisového materiálu sp. zn. 15P/312/2014 a sp. zn. 14P/298/2019 a z aktuálneho stavu.
31. Zo skutočného zisteného stavu veci, súd zistil, že matka pracuje na základe dohody o vykonaní práce s mesačným príjmom v čistom 230 eur v čistom, poberá náhradné výživné vo výške 300 eur a rodinné prídavky vo výške 180 eur. Zo svojho príjmu hradí jednak náklady na elektrinu 30 eur, nakoľko prebýva u známeho a nemá dostatočné finančné prostriedky na samostatné bývanie. Náklady na maloleté deti stravné 10 eur, cestovné 30 eur, výlety 20 eur, spolu na tri deti 180 eur. Hradila rodičovské združenie 45 eur, školský časopis 45 eur, vreckové 15 eur, pracovné zošity 14 eur, fotografie 45 eur, školské pomôcky 150 eur, školský klub 10 eur. Okrem toho zakupuje oblečenie, drogériu podľa potreby. Otec je nezamestnaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, má skončenú strednú odbornú školu. V súčasnosti je vo výkone väzby pre trestný čin lúpeže. Otec neuviedol, že má nejaké výdavky nakoľko nemá príjem, nemá stabilné bývanie. Sú voči nemu vedené exekúcie, ale nevedel špecifikovať aké. Dlhodobo nehradí výživné na maloleté deti, nezakupuje im žiadne darčeky, ničím nad rámec výživného neprispieva, nekontaktuje sa s maloletými deťmi. Zo záverov šetrenia Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka(na pojednávaní) vyplynulo, že u maloletých sa výrazne zmenili potreby od poslednej úpravy výživného a je potrebné zvýšiť výživné, tak aby boli zabezpečené ich potreby primerane k ich veku.
32. Zo spisového materiálu sp. zn. 15P/312/2014 a sp. zn. 14P/298/2019, bolo zistené, že matka mala príjem z rodičovského príspevku 214,70 eur a rodinných prídavkov vo výške 71,04 eur. Otec bol zamestnaný, kedy dosahoval príjem s vymeriavacím základom v mesiaci 03/2018 vo výške 838,70 eur a v mesiaci 04/2018 vo výške 727,13 eur. V období od 24.3.2014 do 15.6.2015 pracoval ako vodič vysokozdvižných vozidiel s príjmom 86.046 kč. Na maloleté deti platil výživného vo výške 300 eur mesačne. Maloletý A. navštevoval 1. ročník základnej školy, mal. B. K. C. v tom čase navštevovali predškolské zariadenie.
33. Na základe takto vykonanej komparácie s tým, že súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného za rešpektovania kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine, v prvom rade bolo úlohou súdu vyriešiť otázku, či nastali také zmeny pomerov u detí, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2018 (B., C. sp. zn. 15P/312/2014), a z roku 2021 (A. sp. zn. 14P/298/2019) kedy maloletý A. mal 9 rokov, mal. B. 4 roky a mal. C. 2 roky, naproti v súčasnosti dovŕšil A. 11 rokov, B. 9 rokov a C. 7 rokov. Všetky deti navštevujú základnú školu. Vzhľadom na časový úsek od posledného rozhodnutia o výživnom a vek maloletých súd konštatuje, že u maloletých nastala zmena pomerov, ktorá nie je dočasná resp. nahodila, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a náklady spojené s uhrádzaním základných potrieb sa zvýšili nie len aktuálne ale v dlhodobom horizonte. Ďalším z dôvodov, ktoré spôsobili zmenu pomerov u maloletých je skutočnosť, že v súčasnosti (rok 2023) sa v Slovenskej republike inflácia vyšplhala cez 10 %, čo samo o sebe znižuje hodnotu uhrádzaného. Taktiež určené výživné nepokrýva inflačný rast, nakoľko hodnota výživného 110 eur má hodnotu 141,69 eur, výživné 100 eur má hodnotu 139,10 eur a výživné 90 eur má hodnotu 125,19 eur. (inflačná kalkulačka čl. 78,79,80). V zmysle uvedeného možno konštatovať, že určené výživné nepostačuje v súčasnosti na zaobstaranie oprávnených potrieb maloletých detí ako tomu bolo v čase jeho určenia a teda pôvodne určené výživné (110, 100 a 90 eur) je neprimerané vzhľadom na oprávnené nároky maloletých detí.
34. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
35. Po zhodnotení zmeny pomerov u oboch rodičov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletého dieťaťa (po zohľadnení veku, rozsahu starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného výživného súd ustálil na sumu 130 eur mesačne v prepočte 5 eur na deň (130/30 dní) na mal. A., sumu 120 eur mesačne v prepočte 4 eur na deň (120/30 dní) na mal. C. K. sumu 110 eur mesačne na mal. B. v prepočte 3,66 eur na deň (110/30 dní). Takto určená výška výživného je spôsobilá pokryť aspoň nevyhnutné životné výdavky deťom (ošatenie, bývanie, strava, zvýšená socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). Výška výživného sa odvíja aj od toho, či druhy rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. Zo strany otca nie je realizovaný styk, keďže otec nejaví dlhodobo záujem o maloleté deti. Z tohto možno vyvodiť jednoznačný záver, že otec nemá záujem o deti, nekontaktuje sa s nimi, neprispieva nad rámec výživného, nezakupuje žiadne darčeky či už na Vianoce, narodeniny, meniny.
36. Z dôvodu, že otec je dobrovoľne nezamestnaný pri výške výživného vychádzal súd z potencionálneho príjmu, vzhľadom na jeho vzdelane (ukončená stredná odborná škola), zdravotný stav a možnosti uplatnenia na trhu práce a voľných pracovných miest. Zo zoznamu voľných pracovných miest bolo zistené, že mesačná mzda sa pohybuje okolo 900 eur v okrese pobytu otca (ponuky práce – úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, profesia.sk.) Z takto zisteného stavu, reflektujúc na infláciu (viď inflačná tabuľka), súd je toho názoru, že takto dosiahnutého príjmu je otec spôsobilý hradiť zvýšené výživné.
37. Na margo použitia princípu potencionálneho príjmu treba podotknúť, že súd v danom prípade nevychádzal z faktického príjmu povinného, ale z jeho potencionálných príjmom, ktoré potencionálne mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie, prax a pracovné ponuky v blízkosti jeho bydliska. Ide o inštitút, ktorý svojou podstatou chráni zaujmi oprávneného v prípadoch kedy povinný neprejavuje dostatočnú aktivitu, aby maloleté dieťa zabezpečil. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
38. Vyjadrenie otca o jeho neschopnosti platiť vyššie určené výživné neboli zo strany otca preukázané, nakoľko jeho obrana spočívala len v tvrdení, že si nevie zarobiť. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa v minulosti vedel zamestnať a dosahovať príjem v takej výške, že vedel platiť v minulosti výživné 300 eur. V súčasnosti je otec dobrovoľne nezamestnaný, dlhodobo si sám nenašiel žiadnu prácu, bez toho aby mu v tom bránila nejaká prekážka, zdravotný stav, keďže je zdraví a vitálny. Z tohto jednoznačne vyplýva, že otec bez toho, aby sa snažil nájsť si zamestnanie so stabilným príjmom bez vážnych dôvodov zanechal prácu a doposiaľ si nenašiel novú. Bol s uzrozumený stým, že je otcom a má voči deťom vyživovaciu povinnosť, pričom nebral ohľad na skutočnosť, že je potrebné mať stabilný príjem s odkazom na jeho rodičovskú povinnosť hradiť výživné. Taktiež je potrebné poukázať na to, že nešiel sa zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie, neprejavoval žiadnu aktivitu smerujúci k nájdeniu si zamestnanie.
39. Súd neurčil výšku výživného vo výške 150 eur podľa návrhu na každé maloleté dieťa a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, ktoré navrhla matka, z dôvodu, že u otca nie je aktuálne možnosť zamestnať sa a dosahovať taký príjem, ktorý by umožnil platiť výživné v takom rozsahu. Pri určení výživného súd bral aj do úvahy možnosti a schopnosti otca zamestnať sa na trhu práce, ktorý podľa dostupných ponúk a po odpočítaní nevyhnutných nákladov (bývanie, strava, hygiena, ošatenie), nie je v takej výške, aby otec
objektívne vedel takto navrhované výživné platiť. Pri nevyhnutných nákladoch otca, súd poukazuje nato, že otec nevedel uviesť ich výšku a teda bolo potrebné vychádzať z výšky nákladov zohľadňujúc súdnu prax a všeobecný prehľad o výdavkoch na životné potreby. To súd ustálil ako náklady na bývanie 200 – 250 eur, strava 200 eur, hygiena 20 eur, ošatenie 30 eur. Po takto určených všeobecných nákladoch súd ustálil, že nie je v súčasnosti v možnostiach otca pri dosahovaní potencionálneho príjmu a po odpočítaní takto určených výdavkov hradiť výživne navrhované matkou vo výške 450 eur na všetky maloleté deti.
40. Súd určil dlžné výživné od 28.9.2023 (podania návrhu) a to za mesiace september, október, november, december, január 2024 (5 x 20 =100 x 3 = 300 eur spolu na všetky tri maloleté deti). Na základe takto určeného dlžného výživného súd uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné vo výške 100 eur v 10 splátkach na každé dieťa. Súd pri dĺžke výživného prihliadal jednak na finančnú situáciu otca ako aj na skutočnosť, že takéto dlžné výživné má byť uhradené v primeranej lehote, aby oprávnenému dieťaťu bola daná možnosť využiť ich na pokrytie aktuálnych potrieb.
41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.