Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21C-49-2019.pdf
PDF · 85.19 KB
No categories available
21C/49/2019
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu C.. E. C., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom B. C. proti žalovanej W.. E. Š., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XX, C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného na tunajší súd 10. 12. 2019, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený na tunajší súd 10. 12. 2019, podľa ktorého mala byť žalovanej uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré bráni užívaniu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš alebo akéhokoľvek nakladania s týmito nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 10. 12. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie (nedatované), v ktorom sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva z 12. 12. 2016, uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou ohľadne nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, je neplatná, s tým, že ako vlastník týchto nehnuteľností má byť určený žalobca. Tento žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Predmetná kúpna zmluva nespĺňa základné právne náležitosti podľa zákona, pretože nebola zviazaná a žalovaná ako kupujúca po podpise zmluvy vymenila jej prvú a druhú stranu a upravila si tak predmet kúpy. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor konanie o vklade vlastníckeho práva najprv prerušil, pričom vo svojom rozhodnutí odkázal účastníkov zmluvy na odstránenie nedostatkov v zákonom ustanovenej lehote. Žalobcovi však toto rozhodnutie nebolo doručené, pretože sa v uvedenom čase nachádzal v Psychiatrickej liečebni na Prednej Hore. Napriek tomu neskôr (26. 1. 2017) Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva pod č. V 5514/2016. Ďalším dôvodom pre vyslovenie neplatnosti je skutočnosť, že v čase podpísania zmluvy nebol žalobca spôsobilý na právne úkony, pretože bol pod vplyvom psychofarmák naordinovaných počas jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Nemocnice A. Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Počas tejto hospitalizácie bol vylákaný žalovanou von na priepustku, pod zámienkou strihania a zabalenia vecí do Ústavu v Prednej Hore. Počas prepustenia a pod vplyvom psychoaktívnych látok potom žalobca podpísal napadnutú zmluvu, ktorú si žalovaná pripravila, pričom k overeniu podpisov došlo pred Matričným úradom Mesta Liptovský Mikuláš, a nie pred notárom, resp. iným právnikom, ktorý by si všimol jeho právnu nespôsobilosť. Sama kupujúca (žalovaná) si bola vedomá pochybností ohľadne platnosti tejto zmluvy, pretože následne žalobcu opakovane žiadala o vypracovanie novej kúpnej zmluvy, ktorý to však striktne odmietol.
2. Podaním doručeným na tunajší súd 10. 12. 2019 žalobca tiež (okrem podania žaloby) navrhol vydať neodkladné opatrenie, podľa ktorého by bola žalovaná povinná zdržať sa konania, ktoré bráni užívaniu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, alebo akéhokoľvek nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Uvedený návrh neodkladného opatrenia žalobca neodôvodnil žiadnymi skutkovými ani právnymi tvrdeniami.
3. Z (ex offo podľa § 185 ods. 2 CSP súdom obstaraného) listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš súd zistil, že zapísaným (výlučným) vlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. 145/7 a 145/4 a stavby rodinného domu súp. č. XXX postavenej na parcele registra „C“ parc. č. 145/4 je žalovaná, ktorá mala tieto nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy V 5514/2016, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený 26. 1. 2017.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Súd po preskúmaní obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj žaloby), dospel k záveru, že tento návrh musí odmietnuť, pretože žalobca v rámci návrhu neuviedol jeho základnú obsahovú náležitosť (§ 326 ods. 1 CSP), a to opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorej sa domáha týmto neodkladným opatrením, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca navrhované neodkladné opatrenie nijako neodôvodnil. Odôvodnenie (opísanie rozhodujúcich skutočností) obsiahnuté v podaní doručenom na tunajší súd 10. 12. 2019 sa týkalo výlučne odôvodnenia žaloby vo veci samej (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. určenia jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam.)
10. V prípade vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v tom, že návrh neobsahuje zákonné obsahové náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP treba z hľadiska nasledovného procesného postupu rozlišovať, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa pritom považuje za podanie vo veci samej, ak návrh smeruje k rozhodnutie, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou). Z uvedenej definície vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci nie je návrhom, ktorý by bol podaním vo veci samej. Ak však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, tak (v prípade, že neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP, ako to mu bolo v tomto prípade) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 CSP odmietne, a to bez toho, aby vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Len v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej by bol súd povinný postupovať podľa § 129 CSP, a teda vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu (§ 327 CSP by sa vtedy nepoužil.) Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má charakter podania vo veci samej totiž dochádza len k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi § 129 CSP o odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je zjavne lex generalis vo vzťahu k § 129 CSP, pokiaľ ide o
špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specialis v podobe § 129 CSP, ktorý priamo v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (viď aj obsahu publikácie Civilný sporový poriadok, komentár - autori doc. JUDr. Martin Števček, PhD. a kolektív, nakladatelství C.H.BECK, rok 2016, komentár k § 327, str. 1111 až 1112.)
11. Navyše, petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako bol formulovaný žalobcom v časti, v ktorej sa domáhal, aby žalovaná bola povinná zdržať sa konania, ktoré bráni užívaniu predmetných nehnuteľností (bez súčasného uvedenia vo vzťahu ku komu sa nemá brániť v užívaní nehnuteľností), je príliš neurčitý, a tým aj nevykonateľný. Pre takú neurčitosť nie je možné (v tejto časti) pokračovať v konaní o podanom návrhu, preto bolo podľa § 327 CSP (v tejto časti) potrebné tento návrh takisto odmietnuť, a to rovnako bez potreby výzvy na odstránenie vád, keďže išlo o návrh, ktorý nie je podaním vo veci samej.
12. Na záver súd dodáva, že ak by aj neexistovali vyššie uvedené dôvody na odmietnutie návrhu na neodkladné opatrenie podľa § 327 CSP (pre absenciu predpísanej obsahovej náležitosti návrhu podľa § 326 ods. 1 CSP, resp. pre neurčitosť časti petitu návrhu), súd by musel aj tak tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť, a to minimálne v tej časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré sa týka uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia súdu, pretože v danom prípade podľa obsahu ide o žalobu o určenie vecného práva k nehnuteľnostiam, pričom podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V danom prípade (v tejto časti) nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov cestou vydania navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a pritom mu nič nebránilo súčasne podať návrh na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na zápis (formou poznámky) o začatí tohto súdneho konania (o určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) podľa § 228 ods. 2 CSP. Účel sledovaný nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by tak žalobcca dosiahli aj týmto spôsobom, pretože ak by aj prípadne po zápise tejto poznámky v katastri nehnuteľností boli nehnuteľnosti žalovanou prevedené na tretiu osobu, resp. bolo by s ňou naložené zo strany žalovanej iným spôsobom, tak výrok právoplatného rozsudku o určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalobcu, by bol podľa § 228 ods. 2 CSP záväzný nielen pre strany tohto sporu (nielen pre žalovanú), ale aj pre osobu, ktorá by nadobudla vlastnícke alebo iné vecné právo k nehnuteľnostiam v priebehu tohto konania od žalovanej, a to aj bez potreby rozhodnutia o zmene v účastníctve na strane žalovanej (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 17Co/22/2011.) Prípadná argumentácia, že žalobca mal na výber medzi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podaním návrhu na zápis o začatí konania o určenie vecného práva k pozemku formou poznámky na Okresný úrad Liptovský Mikuláš pritom vôbec neobstojí, pretože pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia platí zásada subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným právnym inštitútom prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (viď v tomto smere aj právny názor uvedený v obsahu publikácie Civilný sporový poriadok, komentár, autori: doc. JUDr. Martin Števček, PhD. a kolektív, nakladatelství C.H.BECK, rok 2016, komentár k § 324, strana 1089, kde sa uvádza, že princíp subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným inštitútom prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana, platí najmä, ak je dotknutý subjekt v danej súvislosti zo zákona povinný realizovať určitý úkon, pričom ako príklad uvádza vyznačenie katastrálnej poznámky o súdnom konaní, predmetom ktorého je neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže povinnosť oznámiť začatie takéhoto konania príslušnému okresnému úradu ako miestnemu orgánu štátnej správy na úseku katastra ukladá žalobcovi priamo § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Z použitého slovíčka „najmä“ však vyplýva, že princíp subsidiarity platí podľa tohto právneho názoru aj vo vzťahu k takým inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná ochrana, v súvislosti s ktorými dotknutý subjekt nie je zo zákona povinný realizovať určitý úkon, ale má na realizáciu takéhoto úkonu „len“ právo.) Možnosť aplikácie princípu subsidiarity pri rozhodovaní o tomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia však nepriamo vyplýva aj z posledných troch viet uvedeného komentára na strane 1089, kde v súvislosti so záverom autora o nemožnosti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s odkazom na využitie právnych účinkov katastrálnej poznámky v zmysle § 228 ods. 2 CSP) vysloveným v súvislosti s konaním o odporovacej žalobe, ktorej predmetom je nehnuteľný majetok, vyplýva, že je možné zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 228 ods. 2 CSP v rámci konania vo veci samej, ktoré sa týka určenia vecného práva k nehnuteľnosti (teda nielen konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti.) V danom prípade ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania a to napriek formulovanému zneniu žalobného petitu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože v kontexte zvyšku znenia tohto žalobného petitu, resp. aj odôvodnenia žalobného petitu, kde sa uvádza, že vlastníkom nehnuteľností má byť určený žalobca, je zrejmé, že žalobca sa vlastne domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, aby bol naďalej považovaný za vlastníka týchto nehnuteľností. Súd pritom nie je viazaný formuláciou žalobného petitu, ale jeho obsahom, preto aj napriek formulácii žalobného petitu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy môže súd rozhodnúť, že žalobca je vlastníkom vecí, pretože zo žaloby je to dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný vlastník v overenom registri (viď aj publikácia Civilný sporový poriadok, komentár, autori: doc. JUDr. Martin Števček, PhD. a kolektív, nakladatelství C.H.BECK, rok 2016, str. 505.)
13. Vzhľadom na uvedené súd aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP (z vyššie uvedených dôvodov) rozhodol podľa § 327 CSP o odmietnutí podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. O trovách konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko rozhodnutie o týchto trovách bude obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (podľa§ 262 ods. 1 CSP.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.