Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18T-27-2019.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, pred samosudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovaného H. Z., D.. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2019 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona sa ruší výrok o vine rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/96/2018-73 zo dňa 03.07.2019, právoplatný 03.07.2019, ktorým bol obžalovaný H. Z. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 16 mesiacov.
Obžalovaný H. Z., D.. XX.XX.XXXX S. W. Z., H. N. S. O., A. N. A. S. O., M. XX,
sa uznáva za vinného, že
I. dňa 28.04.2018 v čase okolo 15,00 hod. v meste S. O., okres Dunajská Streda, na G. X., na mieste verejnosti prístupnom, v pohostinstve zvanom G. G. pod súpisným číslom XX, fyzicky napadol poškodeného M. W., a to tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke ľavou rukou zovretou do päste udrel poškodeného M. W. do oblasti pravej časti sánky, následkom čoho poškodený M. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. O., F.Á. XXX/X, okres Dunajská Streda, utrpel ťažké zranenie a to zlomeninu tela sánky vľavo, zlomeninu artikulačného výbežku sánky vpravo, stratu troch zubov vľavo dolu, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia minimálne 8 týždňov, počas ktorých bol najmenej po dobu štyridsaťdva kalendárnych dní závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodeného,
II. dňa 29.04.2018 v čase okolo 01.30 hod. v meste S. O., okres Dunajská Streda v priestoroch pohostinstva R.. X. V. na ulici A. pred viacerými osobami fyzicky napadol tam prítomného L. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. Č.. XXX, P. W. Z. a to tým spôsobom, že ho najprv osočoval, potom ho viackrát udrel do oblasti tváre a následne ako odchádzal z pohostinstva rozbil štyri kusy pohárov a sklenenú výplň na vchodových dverách pohostinstva, ktorým konaním nespôsobil ujmu na zdraví poškodenému L. V., D.. XX.XX.XXXX, ktorá by si vyžiadala lekárske ošetrenie, avšak spôsobil škodu vo výške 32.98 Eur,
teda
v bode I.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
v bode II.
-sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
v bode I.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
v bode II.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 1, odsek 3, § 42 odsek 1 s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona spoločný úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa zaradí na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu poškodenému M. W., D.. XX.XX.XXXX S. W. Z., H. N. F. XXX/X, S. O., vo výške 2.289,60 eur titulom bolestného.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/96/2018 zo dňa 03.07.2019, právoplatného 03.07.2019 a rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/32/2019 zo dňa 22.11.2019, právoplatného dňa 10.12.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu poškodenej I. N., D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. U. XXX/XX, W. Š. vo výške 1.860,00 eur spoločne a nerozdielne s W. Z..
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená I. N., D.. XX.XX.XXXX S. G.Á., H. N. U. XXX/ XX, W. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 27.02.2019 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 263/18/2201 na obžalovaného H. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom poškodeného M. W., Z. D. G., Z. Y., V. Z., O. U. a znalca O.. F. Z., ďalej oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-408/2-VYS-DS-2018 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a ďalšie listinné dôkazy odpis z Registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, lekárske správy, relácie na obžalovaného, správu o povesti, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/32/2019 zo dňa 22.11.2019 a rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/96/2018 zo dňa 03.07.2019 bol zistený nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný H. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2019 po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa cíti byť nevinný. Následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2019 sa priznal a uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok - poškodený M. W. ku skutku uviedol, že v ten deň mu volal bratranec z Bratislavy, že jemu volal D. G., aby išiel do krčmy zobrať domov druhého bratranca. Tak išiel bicyklom do krčmy, ale bratranec tam už nebol. Išiel dovnútra opýtať sa čašníčky, kde je bratranec, tá sa ale vyjadrila, že už odišiel. Bolo tam 6-7 ľudí, všetci sa zabávali. Potom pristúpil k nemu obžalovaný a spýtal sa ho, že čo chce, že vyzerá ako V. G. (bratranec poškodeného). Poškodený sa ho spýtal, či vie s kým rozpráva, pričom obžalovaný zdvihol na neho stoličku, tak aj poškodený zdvihol stoličku. Jeden normálnejší človek z partie obžalovaného zobral poškodeného von, aby nič nespravil. Keď už chcel nasadnúť na svoj bicykel, došiel D. G., ktorý kričal na poškodeného. Tak sa vrátil s G. do vnútra, aby čašníčka povedala G., že on nič neurobil. Keď ukázal na čašníčku, aby vysvetlila situáciu, že on nič nespravil, dostal úder do pravej časti tváre na bradu. Následne ho vyhnal G. z krčmy a išiel domov. Neskôr išli na políciu aj do nemocnice do Dunajskej Stredy. V Dunajskej Strede v nemocnici mu povedali, že má ísť do Bratislavy, nakoľko mu boli vybité zuby a bol aj opuchnutý a iba v Bratislave robia také zákroky. Dva dni na to išiel do Bratislavy do nemocnice, tam mu zadrátovali sánku. Zamestnanie mu zaniklo, určitý čas ani nemohol zarábať, lebo chodil do Bratislavy na kontroly.
Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň mu volala čašníčka, že poškodený nadáva na jeho osobu, robí problém v krčme. Keď došiel do krčmy, poškodený bol pri pulte, začal na neho nadávať, že ho rozbije. Svedok mu povedal, aby nekričal, nerobil problém, lebo sú tam aj iní ľudia. Vtedy zaregistroval, že jedna ruka išla spoza jeho chrbta a udrela poškodeného W.. Nakoľko išla spoza jeho chrbta, nevie kto ho udrel. Nevidel útočníka. Neotočil sa. Na druhý deň dopočul, že poškodený mal dočinenia s obžalovaným a ostatnými rómami. Dôvodom celého incidentu bolo to, že svedok G. poslal von z krčmy V. G.G. (bratranca poškodeného) potom, čo robil bordel v krčme.
Svedkyňa Z. Y. k skutku uviedla, že pracovala v krčme, kde sa stal skutok. Počas bitky však tam nebola, ani nepracovala. V ten deň tam boli s manželom a krstnou dcérou, pozerali v krčme zápas. Ale ešte pred tým incidentom odišli, lebo začala tam nejaká hádka medzi nadriadeným a hosťom V. G.. Obžalovaný tam vtedy nebol.
Svedkyňa V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako čašníčka v krčme, kde bola bitka. Celý deň bol poriadok, nič sa nestalo. Neskôr došiel V. G. s ďalšími, opíjali sa, pustili sa do obžalovaného. Obžalovaný so svojou partiou presadol k pultu ku čašníčke, nechceli sa hádať, ale jeden prišiel za nimi a pustil sa do obžalovaného. Čašníčka zavolala nadriadenému, ktorý došiel a povedal, že treba ho odtiaľ poslať von, lebo sa pustí do každého. Potom sa začali hádať, G.G. začal na nich nadávať, že sú cigáni. Keď prišiel vedúci, poslal ho von, aby opustil krčmu. To sa stalo poobede. Ešte večer sa vrátil druhý, chcel vedieť čo sa stalo poobede. Svedkyňa zavolala nadriadenému, aby prišiel, lebo jeden z nich sa vrátil. Hneď sa pustil do obžalovaného, chcel ho aj udrieť, ale obžalovaný odklonil hlavu. Následne obžalovaný udrel poškodeného. Potom, čo spadol, odišiel z krčmy preč. Odvtedy ho nevideli.
Svedok O. U. ku skutku vypovedal tak, že on sedel na terase krčmy, keď tam došiel poškodený. Začal nadávať na obžalovaného, silno sa pohádali. Svedok však nevedel, prečo sa hádali, ani o tom nemal vedomosť, že by niekto niekoho udrel.
Znalec MUDr. F. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodeného boli zistené zlomeniny dolnej čeluste na dvoch stranách vpravo v oblasti pod kĺbnym výbežkom. Tam sa jednalo o trieštivú zlomeninu bez posunutia úlomkov a vľavo sa jednalo o zlomeninu tela sánky v oblasti tretieho a štvrtého zubu s posunutím úlomkov. Pri tomto úrazovom deji prišiel poškodený bezprostredne pri úraze o dva zuby, v mieste zlomeniny vľavo a ďalší tretí zub mal nezvratné poškodenie lôžka a ten bolo nutné extrahovať. Iné zranenia neboli podľa zdravotnej dokumentácie. K takýmto zraneniam dochádza výlučne priamym násilím na sánku. Obe zlomeniny môžu vzniknúť aj jedným úderom. Sánka bola už pred úrazom poškodená cystou. Zlomenina vznikla v mieste najslabšom, v mieste oslabenia cystou. Obmedzenie
obvyklého spôsobu života poškodeného spočívali v tom, že bol nútený dať sa previezť na vyšetrenie, najprv na pohotovosť, neskôr na odporúčanie chirurga na stomatochirurgické špecializované pracovisko. Liečba tohto zranenia by mala byť operačná, s čím však poškodený nesúhlasil. Táto liečba by bola spojená s hospitalizáciou. Podrobil sa ambulantnému ošetreniu, kde boli úlomky zreponované a kosť fixovaná drôtom medzi čelusťou a sánkou. Ďalšie obmedzenia spočívali v príjme stravy, mohol prijímať jedine tekutú, resp. neskôr mixovanú stravu. V prvých fázach po úraze len nasávaním cez slamku. Sťažená bola aj ústna hygiena, mal nariadené neotvárať ústa, nezívať, zabrániť pohybom v mieste fixácie zranenia. Znalec nemal dokumentáciu dokedy trvalo obmedzenie hybnosti, ale zvyčajne podľa priebehu hojenia kontrolovaného RTG snímkami sa môže pohybovať od 4 do 6 týždňov.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 156 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný H. Z.. Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania síce poprel vinu za spáchaný skutok, ale napokon sa priznal na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2019 a svoje konanie oľutoval. Vina obžalovaného za spáchaný skutok je preukázaná tiež skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede poškodeného M. W. a svedkyne V. Z..
Obžalovaný svojím protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko inému úmyselne ublížil na zdraví a tým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom. Konal úmyselne, pričom vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených záujmov spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zákonom chráneným záujmom je ľudské zdravie, záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Správou o povesti Mesta S. O. bol obžalovaný H. Z. hodnotený negatívne, nakoľko v mieste trvalého bydliska má zlú povesť. Obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na mesto S. O., je ženatý, má štyri maloleté deti. Manželka je prihlásená na trvalý pobyt do mestského bytu, je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Majetok nemajú.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie do 23.10.2018 obžalovaný H. Z. mal evidované 3 priestupky, z toho jeden za porušenie pravidiel cestnej premávky, jeden proti verejnému poriadku a jeden proti majetku.
Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6krát súdne trestaný, 4krát za trestné činy proti majetku, raz za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a raz za prečin výtržníctva, 3krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd zároveň s poukazom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného H. Z. Okresným súdom Dunajská Streda zo dňa 03.07.2019 sp. zn. 4T/96/2018 postupoval podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, a týmto rozsudkom zrušil skorší výrok o vine, pretože tento skutok spolu v tomto konaní prejednávaným skutkom tvoria jeden pokračovací trestný čin výtržníctva pozostávajúci z čiastkových útokov vykonaných v roku 2018. Pre takýto záver sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky uvedené v ustanovení § 122 odsek 10 Trestného zákona, pričom objektívna súvislosť je v konaní obžalovaného daná blízkou časovou súvislosťou, keď všetky čiastkové útoky spáchal v priebehu 24 hodín a úplne rovnakým spôsobom. Majú tiež tú istú subjektívnu súvislosť, ktorá je daná jednotiacim zámerom obžalovaného. Rovnako je splnená formálna podmienka upravená ustanovením § 122 odsek 13 Trestného zákona, keďže k spáchaniu týchto čiastkových útokov došlo predtým, než bolo obžalovanému oznámené vznesenie obvinenia za jeden z týchto čiastkových útokov. Všetky čiastkové útoky tvoria teda jeden pokračovací trestný čin. Situácia predpokladaná v ustanovení § 41 odsek 3 Trestného zákona nastala aj v predmetnej veci a preto bolo potrebné zrušiť skorší výrok o vine a treste ako aj ďalšie výroky, ktoré mali vo výroku o vine svoj podklad vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/96/2018. Vzhľadom na skutočnosť, že skutku, pre ktorý je obžalovaný v tomto konaní stíhaný, sa dopustil skôr, ako bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.11.2019 sp. zn. 18T/32/2019 odsúdený pre inú trestnú činnosť, v prípade ukladania trestu u obžalovaného H. Z. prichádza aj k ukladaniu trestu súhrnného.
Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanému H. Z. trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na daný trestný čin, t. j. podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a dve priťažujúca okolnosti podľa § 37 písmeno h/ a m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd ukladal trest podľa § 38 odsek 4 s prihliadnutím na § 41 odsek 1, odsek 3 a § 42 odsek 1 Trestného zákona v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 3 roky až 5 rokov, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to v trvaní 3 roky, pričom uložený trest nemohol byť miernejší než tresty uložené skoršími rozhodnutiami (rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.07.2019 sp. zn. 4T/96/2018 - 8 mesiacov podmienečne a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.11.2019 sp. zn. 18T/32/2019 - 1 rok nepodmienečne) a ktorý považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonný a primeraný. Obžalovaný H. Z. je osobou 6krát súdne trestanou prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom je zrejmé, že výkon predchádzajúcich trestov nemal na neho žiaden prevýchovný charakter. Pre výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
V adhéznom konaní súd zaviazal podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného H. Z. k náhrade riadne a včas uplatnenej škody poškodenému M. W., D.. XX.XX.XXXX S. W. Z., H. N. F.P. XXX/X, S. O. vo výške 2.289,60 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej I. N., D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. U. XXX/XX, W. Š. vo výške 1.860,00 eur spoločne a nerozdielne s W. Z..
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú I. N. zo zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).