Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s. r. o., so sídlom M. Rázusa č. 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie č. 14, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102642371/2021 zo dňa 29.12.2021, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane (žalobcu) v období od 14.10.2019 do 23.02.2021 daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017. Daňová kontrola bola na žiadosť žalobcu prerušená v období od 07.04.2020 do 30.09.2020 v súlade s ustanovením , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení Dňa 03.02.2021 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100193496/2021 (ďalej aj len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.02.2021.

2. Rozhodnutím č. 101104552/2021 zo dňa 25.06.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 20 354,74 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017. Daň podľa daňového priznania žalobcu predstavovala sumu 2 880,00 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavovala sumu 23 234,74 Eur a rozdiel dane tak predstavoval sumu 20 354,74 Eur. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že dňa 28.06.2018 podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. Kontrolou bolo zistené, že žalobca uviedol na riadku 410 odpočet daňovej straty 57 025,11 Eur. Z tabuľky doplňujúcich údajov D – Evidencia a odpočet straty bolo zistené, že žalobca uviedol výšku odpočtu daňovej straty za rok 2014 13 405,35 Eur a časť odpočítanej daňovej straty v príslušnom zdaňovacom období 3351,34 Eur (1/4 z celkovej vykázanej straty) a v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2014 vykázal žalobca daňovú stratu vo výške 13 295,83 Eur, preto bol žalobca oprávnený odpočítať si v roku 2017 sumu 3 323,96 Eur (1/4 zo sumy 13 295,83 Eur), čím došlo k porušeniu Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej

aj ako „zákon o dani z príjmov“). Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval oprávnenosť uplatnených daňových výdavkov žalobcu za spotrebu pohonných hmôt v sume 4 977,92 Eur vo vzťahu k motorovému vozidlu evid. č. A. a v sume 4 008,61 Eur vo vzťahu k motorovému vozidlu evid. č. B.. Správca dane na základe preverených skutočností považoval výdavky zaúčtované v sume 4 977,92 Eur za preukázané a uznal ich za daňové výdavky. Správca dane mal vo vzťahu k používaniu motorového vozidla evid. č. B. XXXXX za to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania pohonných hmôt na toto vozidlo do nákladov, preto pri zisťovaní základu dane upravil - zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 4 008,61 Eur, pretože do základu dane boli zahrnuté sumy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval oprávnenosť uplatnených daňových výdavkov žalobcu podľa faktúr za dodávku strojných zariadení od dodávateľa ANATOS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 510 495 (ďalej len „ANATOS“), faktúr za dodávku strojných zariadení od dodávateľa GIBSON TRANS s.r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 46 016 589 (spoločnosť zrušená od 05.09.2017 a zanikla zlúčením so spoločnosťou TEMESH s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou JT COMPANY INVEST s. r. o., ďalej len „GIBSON TRANS“), faktúr za dodávku strojných zariadení od dodávateľa GERATA s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 692 804 (spoločnosť zrušená od 27.07.2017 a zanikla zlúčením so spoločnosťou Buzsik s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou Alytus s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z obchodného registra ku dňu 10.04.2021, ďalej len „GERATA“), faktúr za dodávku strojných zariadení a mäsa od dodávateľa UNICHOV s.r.o., so sídlom 956 07 Veľké Ripňany 616 , IČO: 35 953 624 (ďalej len „UNICHOV“), faktúr za dodávku strojných zariadení od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 042 334 (spoločnosť zrušená od 23.12.2016 a zanikla zlúčením so spoločnosťou DREVOCHEMA, s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou Buzsik s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou Alytus s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z obchodného registra ku dňu 10.04.2021, ďalej len „SLOVAKAGRO“) a faktúr za prenájom mraziaceho boxu od spoločnosti UNICHOV za obdobie od 01.10.2017 do 30.10.2017 a nájom vozidla od spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., so sídlom Necpaly 226, 038 12 Necpaly. Predmetné faktúry neboli uhradené do konca zdaniteľného obdobia roka 2017 - záväzky figurujú v Knihe neuhradených záväzkov za tento rok, ktorá bola predložená daňovým subjektom (žalobcom). Správca dane konštatoval, že samotná existencia faktúr ešte nepreukazuje, že tovar, tak ako bol uvedený na faktúre, bol žalobcovi dodaný. Správca dane neuznal tieto výdavky s poukazom na ustanovenie o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „zákon o dani z príjmov“), podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a postupom podľa zvýšil výsledok hospodárenia u žalobcu celkovo o sumu 97 910,16 Eur (neuznal mu daňové výdavky v tejto sume). Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu) ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam. Vykonávanie ekonomickej činnosti daňovým subjektom (žalobcom) ako aj jeho dodávateľmi správca dane nespochybňoval, nespochybňoval ani existenciu tovaru, ale to, že počas daňovej kontroly neboli daňovým subjektom predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie predmetného tovaru žalobcovi tak, ako je to deklarované v preverovaných faktúrach.

3. O včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102642371/2021 zo dňa 29.12.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne opísal obsah podaného odvolania, obsah prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane jeho skutkových zistení a právnych záverov. Žalovaný s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov konštatoval, že výdavok (náklad) možno považovať za daňový výdavok, len ak sú súčasne splnené tri zákonné podmienky, a to: podmienka vecnosti (náklady musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka). Len ak je splnená podmienka vecnosti nákladov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti nákladov a ich zaúčtovania, potom sa náklady uznajú za daňové náklady, ak zákon neustanovuje inak. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového nákladu a následné určenie správnej výšky základu dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a na druhej

strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru alebo služby deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zákonným spôsobom. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil správne, oboznámil žalobcu s jednotlivými zisteniami a dal mu dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, že žalobcu postihuje za to, že jeho priamy dodávateľ nemal riadne vedenú evidenciu, alebo z dôvodu, že nepredložil požadované doklady. Žalobca mal mať dostatok dôkazov, ktorými by vedel správcovi dane preukázať reálnosť jednotlivých obchodných prípadov, tak ako boli vedené na prijatých faktúrach a osobou uvedenou na faktúrach. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania nepredložil nové skutočnosti, ktoré mohli odstrániť pochybnosti správcu dane. Žalobca bol so šetreniami a aj s výpoveďou svedkov oboznámený a mal tak možnosť predložením dostatočných dôkazov sa účinne brániť a ovplyvniť výsledok daňovej kontroly. Podľa žalovaného správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a logicky zdôvodnil svoje závery spolu s uvedením dôkazov, vyhodnotil jednotlivé dôkazy, pričom prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré pri preverovaní vyšli najavo.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v časti správnej žaloby označenej III. uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím považuje za celkom nesprávne. Zo strany žalovaného a správcu dane došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu a posúdeniu viacerých skutočností, pričom takýto postup mal následne za následok vydanie celkom nesprávnych rozhodnutí zasahujúcich do ekonomickej sféry žalobcu. Žalobca súčasne tvrdil, že došlo k porušeniu niekoľkých základných zásad daňového konania najmä v zmysle , a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). Z konania pred správcom dane vyplýva, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly zjavne účelovo a nevykonaním dokazovania v rozsahu navrhnutom žalobcom jednoznačne znemožnil žalobcovi dôsledne uplatňovať jeho práva ako daňového subjektu v rámci výkonu daňovej kontroly vrátane práva predkladať dôkazy vo svoj prospech. Celý postup daňovej kontroly bol podľa názoru žalobcu vedený zjavne jednostranne, neobjektívne a vykazujúci až znaky svojvôle zo strany poverených zamestnancov správcu dane. Nedostatky neboli odstránené ani v rámci odvolacieho konania.

5. Žalobca v časti správnej žaloby označenej IV. vo vzťahu k neuznaným odpisom hnuteľného majetku nadobudnutého od jednotlivých dodávateľov uviedol nasledovné:

- žalobca si uplatnil odpisy zo strojných zariadení nadobudnutých od spoločnosti ANATOS, pričom pôvod nadobudnutia hnuteľného majetku bol preverovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vec zastavili. O riadnom nákupe príslušného strojového vybavenia žalobcom ako kupujúcim od spoločnosti ANATOS ako predávajúceho nemôže byť podľa žalobcu akákoľvek pochybnosť. Záver o nemožnosti neuznania odpisov z nákupu predmetného hnuteľného majetku nemá žiadne opodstatnenie a je rozporný so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní,

- v prípade neuznaného nákladu vo výške 21.665,- Eur išlo o odpisy a nákup drobného zariadenia, ktoré išlo do spotreby žalobcu od spoločnosti GIBSON TRANS a v rámci daňovej kontroly bolo listinnými dôkazmi a výpoveďou C. D., konateľa uvedenej spoločnosti v rozhodnom období, preukázané reálne nadobudnutie predmetného majetku do vlastníctva žalobcu. Majetok, kúpou nadobudnutý od spoločnosti GIBSON TRANS a GERATA je špecifikovaný i v znaleckom posudku č. 5/2015 vypracovaný spoločnosťou value4you, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 36 332 232. Žalobca považuje za kľúčový výsluch svedka E. B., ktorý odpredal ako konateľ spoločnosti SLOKAKAGRO spoločnosti GIBSON TRANS časť technologického zariadenia nachádzajúceho sa na adrese F. G. XXX a jednalo sa o časť hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré mala spoločnosť Gervions a.s., ktorá v spoločnosti U HORÁRA s.r.o. vlastnila podiel. Tento obchodný podiel následne nadobudla obchodná spoločnosť SLOVAKAGRO na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 13.10.2016. Hlavným dôvodom prečo E. B. musel predmetný majetok, ktorého časť je obsiahnutá aj vo vyššie uvedenom znaleckom posudku previesť, bola jeho vedomosť o predpokladanom uložení trestu zákazu činnosti

jeho osobe, k čomu došlo trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. . Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti SLOVAKAGRO ako nedôveryhodnú. Toto svoje tvrdenie však správca dane nijako nepreukázal. Naopak, osoba E. B. pred súdom v niektorých prípadoch vystupoval ako svedok a súd jeho svedeckú výpoveď nijako nespochybnil v tom smere, že by sa malo jednať o nedôveryhodnú osobu,

- v prípade neuznanej sumy vo výške 31.171,- Eur (pozn. správneho súdu: správne malo byť uvedené vo výške 37.171,- Eur) žalobca tvrdil, že ide o odpisy strojných zariadení, ktoré boli nakúpené od spoločnosti GERATA, ktorú zastupoval H. B., ktorému svedok E. B. odpredal technologické zariadenie, ktoré dotvára súčasť budovy a je dosť obtiažne ho zdemontovať alebo preniesť,

- v prípade neuznaného výdavku vo výške 1.800,- Eur, išlo o drobný majetok – 2ks zváračky, vysokotlakový stroj, zámočnícky stôl, mrazené morčacie krídla – riadne zakúpený od spoločnosti UNICHOV. Uvedené strojné zariadenia sa používajú na údržbe a ich fotodokumentácia bola správcovi dane aj zaslaná,

- správcom dane a žalovaným neuznaná suma vo výške 23.791,- Eur predstavuje tiež odpisy strojných zariadení, ktoré boli zakúpené od spoločnosti SLOVAKAGRO, ktorá ich nadobudla od spoločnosti CARNEX ČR. Príslušné strojné zariadenia sú žalobcom využívané a správcovi dane bola zaslané ich fotodokumentácia. Žalobca v rámci konania pred správcom dane navrhoval výsluch G. C., konateľa CARNEX ČR, avšak návrh nebol akceptovaný. Na podporu svojich tvrdení žalobca k správnej žalobe pripojil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. zo dňa 31.08.2018, Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 13.10.2016 a navrhol výsluch svedka E. B.. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný mal za to, že sa dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu predloženého k odvolaniu a že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, zákonné a v žiadnom prípade neukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane z príjmov právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Pri zisťovaní základu dane sa u spoločnosti účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva vychádza z vykázaného výsledku hospodárenia, tento výsledok hospodárenia sa v súlade so následne upravuje. Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

7. Žalovaný k jednotlivým odpisom, konkrétne k nákupu strojového vybavenia od spoločnosti ANATOS, k neuznanému nákladu vo výške 21.665,- Eur za nákup drobného zariadenia od spoločnosti GIBSON TRANS, k neuznanej sume 37 171,- Eur týkajúcej sa odpisov strojných zariadení, ktoré boli nakúpené od spoločnosti GERATA s.r.o., k sume 1 800,00 Eur týkajúcej sa drobného majetku (zváračky 2x, vysokotlakový stroj, zámočnícky stôl, morčacie krídla mrazené) zakúpeného od spoločnosti UNICHOV s.r.o. a k neuznanej sume 23 791,- Eur predstavujúcej odpisy strojných zariadení, ktoré boli zakúpené od spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., ktorá ich nadobudla od spoločnosti CARNEX ČR, uviedol, že na základe predloženého spisu k odvolaniu dospel k záveru, že výsledky dokazovania neviedli k odstráneniu a vyvráteniu pochybností správcu dane o tom, že by uvedené spoločnosti v roku 2017 reálne dodali tovar žalobcovi tak, ako je deklarované v predmetných faktúrach. Žalovaný je toho názoru, že správca dane získal všetky dôkazy zákonným spôsobom podľa Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole v súlade so základnými právami a všeobecnými ustanoveniami podľa Z.

z. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a obcí a pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb v daňovom konaní. Právo na uplatnenie daňových nákladov má daňový subjekt pri dodržaní podmienok ustanovených v , ako aj v , podľa ktorého za daňové náklady nemožno považovať také náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočné preukázané. Podľa daňovými výdavkami (nákladmi) nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Z ustanovenia zákona č vyplýva, že sa pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve. Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba taký účtovný záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť, či už priamo alebo nepriamo, obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Na základe týchto skutočností aj v zmysle cit. zákona o účtovníctve musí byť doklad vyhotovený na základe skutočného reálneho plnenia. Účtovný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať a tiež musí byť v súlade s ustanovením a a o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázok, ktoré správca dane potrebuje objasniť vo väzbe na doklady predložené daňovým subjektom, čo ale neznamená, že správca dane má povinnosť zabezpečovať dôkazy v prospech daňového subjektu.

8. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani v rámci vyrubovacieho konania nepredložil nové skutočnosti, ktoré mohli odstrániť pochybnosti správcu dane. Žalobca bol so šetreniami a aj s výpoveďou svedka oboznámený a mal tak možnosť predložením dostatočných dôkazov sa účinne brániť a ovplyvniť výsledok daňovej kontroly. Žalovaný je toho názoru, že vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil správca dane počas daňovej kontroly, tieto dostatočne a logicky vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu, ktorých vyhodnotenie je taktiež v napadnutom rozhodnutí a teda napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanovením

9. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č. k. -133 zo dňa 18.10.2022, návrh žalobcu zo dňa 18.03.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

11. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Správny súd na základe žiadosti žalobcu nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.02.2024. Žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, predvolanie mu bolo doručené riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.02.2024. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok ( ) správny súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozhodnutia nebol prítomný žiadny účastník konania, ani verejnosť, bol

rozsudok vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu od 14.02.2024 ( ).

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa veta pred bodkočiarkou, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.

16. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2017 (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa alebo 14 (časť vety pred čiarkou), základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky () pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k)daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l)zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

19. Podľa , súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

20. Podľa , daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

21. Podľa , od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa a daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim

po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 20.354,74 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so základnými zásadami daňového konania vyplývajúcimi z Daňového poriadku (zásada zákonnosti, zásada súčinnosti). Zároveň namietal, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu a posúdeniu viacerých skutočností bez bližšieho ozrejmenia, o ktoré skutočnosti išlo. Podľa žalobcu mu správca dane znemožnil dôsledne uplatňovať jeho práva tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy vrátane práva predkladať dôkazy v jeho prospech. Celý postup daňovej kontroly bol podľa slov žalobcu vedený zjavne jednostranne, neobjektívne a vykazoval znaky svojvôle zo strany poverených zamestnancov správcu dane, pričom nedostatky neboli odstránené ani žalovaným v odvolacom konaní.

27. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňové orgány (správca dane a žalovaný) svoje rozhodnutia založili na zistení, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nákladov v sume 97 910,16 Eur ako daňových výdavkov, poukázali pritom najmä na podmienku preukaznosti. Konštatovali, že už nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Správca dane (a žalovaný) tak svoje rozhodnutia odôvodnili záverom, že žalobca porušil , pretože si od základu dane odpočítal daňovú stratu v nesprávnej výške (v zdaňovacom období roku 2017 bol oprávnený si odpočítať daňovú stratu sumu 3.323,96 Eur, pričom si odpočítal daňovú stratu v sume 3.351,34 Eur), ďalej žalobca nepreukázal oprávnenie zaúčtovať PHM motorového vozidla B. do daňových výdavkov, nepreukázal, že tovar (resp. služby) deklarovaný na faktúrach vystavených spoločnosťami (ANATOS, GIBSON TRANS, GERATA, UNICHOV, SLOVAKAGRO, PREZENT plus, COOP Jednota Čadca), mu boli reálne dodané týmito dodávateľmi, a teda daňové výdavky boli žalobcom uplatnené v rozpore s ust. , a .

28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ).

29. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle , nakoľko sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v . Keďže je predmetné konanie ovládané dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v časti III. správnej žaloby ako nedôvodné, nakoľko žalobca nekonkretizoval k akým pochybenia zo strany daňových orgánov malo dôjsť, v čom podľa neho spočíva nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, resp. k nesprávnemu vyhodnoteniu a posúdeniu akých skutočností správcom dane a žalovaným došlo. Zároveň žalobca neuviedol ani to, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu zásad daňového konania zo strany daňových orgánov počas daňovej kontroly. Na inom mieste si žalobca protirečil, keď tvrdil, že správca dane nevykonal dokazovanie v rozsahu navrhovanom žalobcom a následne uviedol, že mu správca dane znemožnil dôsledne uplatňovať jeho práva v rámci výkonu daňovej kontroly vrátane práva predkladať dôkazy vo svoj prospech. Skutočnosti, ktoré mali indikovať jednostranný a neobjektívny postup výkonu daňovej kontroly vykazujúci znaky svojvôle zo strany správcu dane žalobca rovnako nekonkretizoval. Takýto všeobecne formulovaný spôsob uplatnenia námietok, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov v tejto časti správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v a , a na neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.

30. V prípade žalobných námietok v časti IV. správnej žaloby týkajúcich sa neuznania daňových výdavkov, ktoré mal žalobca vynaložiť vo vzťahu k vyššie uvedeným dodávateľom, správny súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská uznania obchodných transakcií ako daňových výdavkov v zmysle .

31. Ak má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle , musí byť podľa citovaných zákonných ustanovení takýto výdavok dostatočne preukázaný. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v , , , pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník. Splnenie zákonných podmienok nie je, samozrejme, viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel, zaúčtovaný

v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami, naopak, nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( ). Aby mohol byť náklad uznaný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v a v . Podmienkou uznania daňového výdavku je teda jeho (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti sa skúma, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, čo tiež nebolo v tomto prípade ohľadom sporných výdavkov správcom dane spochybnené. Tieto podmienky majú objektívny charakter

- podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.09.2023 sp. zn. ). Súčasne sa vzťahujú na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom (daňovým subjektom). Dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybnosti správcu dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu, či na jeho obozretnosť. Preto platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca, alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Jednoduché zistenia, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje daňové povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.07.2023, sp. zn. , body 40 až 43). Daňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovoprávnom (osobnom) vzťahu.

32. V posudzovanom prípade dôvodom neuznania výdavkov uplatnených žalobcom bola práve skutočnosť, že správca dane spochybnil dodanie tovaru uvedeného na faktúrach t. j., že tovar bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom, resp. inou zdaniteľnou osobou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo veci absentuje preukázanie, že predmetný tovar bol skutočne dodaný dodávateľom, resp. inou zdaniteľnou osobou, aby mohli byť výdavky uplatnené žalobcom uznané ako daňové náklady vynaložené v zmysle . Preukázanie tejto skutočnosti je dôkazným bremenom žalobcu, a práve žalobca nepreukázal jednu z kumulatívnych hmotno-právnych podmienok pre uznanie daňových výdavkov, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane.

33. Žalobca na preukázanie daňových výdavkov predložil faktúry. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník. Splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel, zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( citovaného zákona). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť náklad uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v a v .

34. Pokiaľ daňový subjekt v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti vyplýva, že musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak bolo daňovým subjektom preukázané, že daňové výdavky špecifikované na zaúčtovanej faktúre skutočne a preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňový subjekt, a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie

alebo udržanie zdaniteľných príjmov. Žalovaný dospel k odôvodnenému záveru, že žalobca nepreukázal nákup tovaru (drobného hmotného majetku – najmä strojných zariadení, mrazené morčacie krídla) od spoločností ANATOS, GIBSON TRANS, GERATA, UNICHOV, SLOVAKAGRO a služieb (nájom/ prenájom) od spoločností PREZENT plus, COOP Jednota Čadca, uvedených na faktúrach, z ktorých si uplatnil náklady v daňových výdavkoch. Materiálna existencia výdavku predstavuje reálny materiál, tovar, či služby reálne dodané skutočnou osobou v príslušnom množstve, kvalite a čase odberateľovi, ktorý tovar alebo služby od takej osoby prevzal.

35. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k nadobudnutiu predmetu dodania od dodávateľa ANATOS, pri ktorom išlo o dodanie strojných zariadení, uviedol, že o nadobudnutí uvedeného hnuteľného majetku žalobcom od dodávateľa ANATOS nemožno mať pochybnosť. Správca dane založil pochybnosti o dodaní predmetu dodania na základe skutočnosti, že o dodaní predmetných strojných zariadení boli predložené len faktúry, žiadne iné relevantné doklady (zmluva, objednávku, prepravný doklad, odovzdávací protokol) predložené neboli, výzva na vyjadrenie dodávateľovi ANATOS sa vrátila ako adresát neznámy. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2017 na základe medzinárodnej výmeny informácií vykonaných u žalobcu v rámci daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018 zistil, že jediná konateľka spoločnosti ANATOS, ktorá bola konateľkou od 01.10.2016, G. C. I., občianka Rumunska, nevedela o spoločnosti ANATOS, nikdy nebola konateľkou a spoločníčkou žiadnej spoločnosti v Rumunsku ani v zahraničí, nemala žiadne účtovné doklady a nevedela, kto je zodpovedný za účtovníctvo a nepozná spoločnosť ATLANTA 1992 teda žalobcu, ani C. B., konateľa žalobcu. Nikdy nebola na Slovensku ani nehovorí po slovensky. Správca dane zároveň vykonal miestne zisťovanie, podľa ktorého sa spoločnosť ANATOS na adrese sídla nenachádza, ide o virtuálne sídlo. Z knihy záväzkov za rok 2018 a výpisov z účtov správca dane zistil, že dodávateľské faktúry od spoločnosti ANATOS vystavené v roku 2017 boli uhradené až v roku 2018. Návrhu žalobcu na opätovný výsluch menovanej konateľky a jej zástupcu správca dane nevyhovel, nakoľko po jej opakovaných výsluchoch v iných daňových kontrolách nebolo možné očakávať preukázanie takých skutočností, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane. V rámci odvolacieho konania žalovaný k námietke žalobcu o tom, že G. C. I. bola jediným disponentom na účte nepreukazuje dodanie tovaru spoločnosťou ANATOS. Žalobcom tvrdená skutočnosť o tom, že menovaná prebrala obchodné spoločnosti po iných zakladateľoch sa ukázala ako pravdivá, ale táto nemala podľa žalovaného vplyv na záver správcu dane. Žalobca svoje tvrdenie o nespornosti pôvodu tovaru oprel o skutočnosť, že jeho pôvod bol predmetom konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní a záver správcu dane je rozporný so závermi týchto orgánov. Uvedená námietka je podľa názoru správneho súdu nekonkrétna a všeobecná. Z jej formulácie nie je zrejmé, o aké trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní ide a aký súvis má toto trestné konanie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ mal žalobca na mysli operatívne šetrenie vykonané Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline, na ktoré žalobca poukazoval v rámci odvolacích námietok s tým, že správca dane pracoval s nesprávnymi a neaktuálnymi informáciami, žalobcom uvádzané informácie ohľadom oprávnenia konateľky G. C. I. s bankovým účtom spoločnosti ANATOS neboli správcom dane ani žalovaným spochybnené, avšak tieto bez ďalšieho nepreukazovali reálne dodanie tovaru od spoločnosti ANATOS, preto nie je zo žalobnej námietky žalobcu zrejmé, aké konkrétne závery orgánov činných v trestnom konaní mali svedčiť v prospech žalobcu ohľadom preukázania reálnosti dodania od spoločnosti ANATOS žalobcovi. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dodávok dodávateľom ANATOS.

36. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k nadobudnutiu predmetu dodania od dodávateľa GIBSON TRANS, pri ktorom išlo o dodanie strojných zariadení, uviedol, že tieto išli do spotreby žalobcu a ich nadobudnutie bolo preukázané listinnými dôkazmi a výsluchom C. D.. Predmetnú námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca predložil okrem faktúry iné relevantné dôkazy o dodaní tohto tovaru (zmluvu, objednávku, prepravný doklad, odovzdávací protokol). Na základe výpovede bývalého konateľa J. K. C. D. zo dňa 05.05.2021 neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou GIBSON TRANS. Svedok žalobcu, resp. konateľa žalobcu C. B., síce poznal, vystavenie predložených dodávateľských faktúr potvrdil a predmetom ich obchodnej spolupráce v roku 2017 bol predaj strojov a zariadení, ale nedisponoval žiadnymi dokladmi svedčiacimi o reálnom dodaní tovaru spoločnosťou GIBSON TRANS žalobcovi. Žalobca ani jeho zástupca sa výsluchu svedka nezúčastnili a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Správca dane z obchodného registra zároveň zistil, že spoločnosť GIBSON TRANS zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť TEMESH

s.r.o., ktorá rovnako zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., od ktorej sa vrátila zásielka správcu dane spolu s výzvou zo dňa 02.10.2020 s poznámkou „adresát neznámy“ a jej konateľom je od 02.03.2016 občan G. C. C. L.. Žalobca teda okrem dodávateľských faktúr nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach od spoločnosti GIBSON TRANS.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že majetok nadobudnutý od spoločnosti GIBSON TRANS a GERATA je v špecifikovaný v Znaleckom posudku č. 5/2015 vypracovanom spoločnosťou value4you, s.r.o., správny súd konštatuje, že žalobca niesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dodávok tovaru jemu, nie jeho dodávateľom. Skutočnosť, že spoločnosť GIBSON TRANS nakupovala tovar, resp. časť technologického zariadenia od spoločnosti SLOVAKAGRO (ktorá na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 13.10.2016 nadobudla obchodný podiel v spoločnosti U HORára, s.r.o., ktorý pôvodne mala vlastniť spoločnosť Gervions, a.s.) v žiadnom ohľade nepreukazuje, že táto spoločnosť následne tento tovar dodala žalobcovi. Teoreticky možno pripustiť, že ak by žalobca predložil dôkazy o tom, že spoločnosť SLOVAKAGRO dodala spoločnosti GIBSON TRANS tovar s presným označením a takto označený tovar by dodávateľ dodal žalobcovi, bolo by možné prihliadať v rámci konania aj na takéto dôkazy, o takúto skutkovú situáciu v posudzovanej veci nešlo. Žalobca k správnej žalobe v tomto smere priložil len Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti U HORára, s.r.o. zo dňa 13.10.2016 medzi spoločnosťou Gervions a.s. ako prevodcom a spoločnosťou SLOVAKAGRO ako nadobúdateľom, avšak táto sama o sebe nepreukazuje, že spoločnosť SLOVAKAGRO dodávala časť technologického zariadenia spoločnosti GIBSON TRANS, ktorá ho následne mala dodať žalobcovi. V tomto zmysle je potrebné preto prisvedčiť záveru žalovaného, že nebolo povinnosťou správcu dane vypočúvať svedka JUDr. Mateja Firického ohľadom zistenia skutočností, ako nadobudla predmet dodania spoločnosť SLOVAKAGRO ako druhý dodávateľ v reťazci, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou GIBSON TRANS, ktorá je uvedená na dodávateľských faktúrach. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zároveň zistil, že znalecký posudok, na ktorý žalobca poukazuje v správnej žalobe, nie je súčasťou administratívneho spisu a na jeho existenciu žalobca nepoukazoval ani v odvolacom konaní.

38. V prípade neuznanej sumy vo výške 31.171,- Eur (pozn. správneho súdu: správne malo byť uvedené vo výške 37.171,- Eur) žalobca tvrdil, že ide o odpisy strojných zariadení, ktoré boli nakúpené od spoločnosti GERATA, ktorú mal zastupovať H. B., ktorému svedok E. B. odpredal technologické zariadenie, ktoré dotvára súčasť budovy a je dosť obtiažne ho zdemontovať alebo preniesť. Z tejto časti správnej žaloby správny súd nevyvodil žiadnu relevantnú žalobnú námietku, nakoľko ide o konštatovanie obchodného pozadia nákupu strojných zariadení, ktoré mal žalobca nakúpiť od spoločnosti GERATA. Správny súd zistil, že v prípade dodávateľa GERATA neboli správcovi dane predložené žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi práve od uvedeného dodávateľa. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že H. B., ktorý mal zastupovať spoločnosť GERATA, v písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2021 uviedol, že nezastupoval spoločnosť GERATA v žiadnom obchodnom styku so žalobcom a ani s iným daňovým subjektom a v spoločnosti GERATA nebol spoločníkom ani konateľom a nemal s touto spoločnosťou žiadny pracovnoprávny vzťah alebo iný vzťah. Správca dane z obchodného registra zároveň zistil, že spoločnosť GERATA zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Buzsik s.r.o., ktorá rovnako zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Alytus s.r.o., od ktorej sa vrátila zásielka správcu dane spolu s výzvou zo dňa 02.10.2020 s poznámkou „adresát neznámy“ a jej konateľom je od 22.02.2017 občan G. M. N.. Na základe miestneho zisťovania bolo správcom dane preukázané, že na adrese spoločnosti Alytus s.r.o. sa nenachádzalo sídlo spoločnosti. Z knihy záväzkov bolo zistené, že dodávateľské faktúry spoločnosti GERATA neboli uhradené. Uvedené preukázané skutkové zistenia a skutočnosť, že žalobca okrem dodávateľských faktúr nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach od spoločnosti GIBSON TRANS, viedli správcu dane oprávnene dospeli k uplatneniu ust. , podľa ktorého sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

39. V prípade neuznaného výdavku vo výške 1.800,- Eur malo ísť o drobný majetok – 2 ks zváračky, vysokotlakový stroj, zámočnícky stôl, mrazené morčacie krídla – ktorý mal byť podľa žalobcu riadne zakúpený od spoločnosti UNICHOV. Uvedené strojné zariadenia sa podľa žalobcu používajú na údržbe a ich fotodokumentácia bola správcovi dane aj zaslaná. Z tejto časti správnej žaloby správny súd opäť

nevyvodil žiadnu relevantnú žalobnú námietku, nakoľko ide o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žiadnym spôsobom preukázané a nemožno z neho vyvodiť, či a v akom rozsahu žalobca namieta zákonnosť napadnutých rozhodnutí ako aj samotné závery finančných orgánov. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca predložil dodávateľské faktúry spoločnosti UNICHOV, pričom niektoré sumy týkajúce sa dodania tovaru spoločnosťou ICEL, s.r.o. na základe troch dodávateľských faktúr spoločnosti UNICHOV správca dane uznal. V prípade ostatných dodávateľských faktúr spoločnosti UNICHOV tak správca dane na základe ním vykonaného dokazovania neučinil a výdavky neuznal. Správca dane pri výkone daňovej kontroly skúmal uskutočnenie deklarovaného plnenia nielen po formálnej stránke, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Teda či predmetné faktúry boli vystavené na základe reálneho dodania tovaru alebo služby za protihodnotu, ako aj okolnosti, za ktorých bol tento tovar dodaný. Žalobca v priebehu daňovej kontroly napriek výzve správcu dane nepredložil sprievodné doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach od spoločnosti UNICHOV. Žalobca na výzvu správcu dane vo vyjadrení doručenom dňa 23.11.2020 uviedol, že predmetné stroje sa používajú vo výrobe na adrese C. G. X, XXX XX O., uvedenú skutočnosť však nepreukázal. Dňa 11.06.2021 žalobca doručil fotodokumentáciu strojných zariadení, ktorá však neobsahovala ich popis, teda nebolo preukázané, že išlo o tie strojné zariadenia, ktoré boli dodané spoločnosťou UNICHOV, nakoľko z fotografií nie je zrejmé od koho a v akom zdaňovacom období boli jednotlivé zariadenia nadobudnuté, preto ich správca dane vyhodnotil ako nevierohodné. Správca dane v priebehu daňovej kontroly opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich reálne dodanie tovaru (výzvou zo dňa 02.10.2020, 03.11.2020), ako aj na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2021, na ktorom správca dane určil konateľovi C. B. lehotu do 11.06.2021 na predloženie písomných dokladov preukazujúcich reálne dodanie tovaru žalobcovi, pričom žalobca okrem dodávateľských faktúr a predmetnej nevierohodnej fotodokumentácie nepredložil správcovi dane žiadané dôkazy. Preberacie protokoly predložené žalobcom v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správny súd vyhodnotil tiež ako nevierohodné, nakoľko ich predloženie zo strany žalobcu bolo účelové. Svedčí o tom reakcia samotného konateľa C. B. na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2021, na ktorom na otázku správcu dane, či boli spísané nejaké preberacie a odovzdávacie protokoly odpovedal, že: „Myslím si, že nie. Veď faktúra slúži ako dodací list.“ A následne pokračoval konateľ protiotázkou: „A zasa, nakoľko som konateľom jednej aj druhej spoločnosti, tak som ich mal podpísať za odovzdávajúceho a preberajúceho ja?“ Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, prečo žalobca preberacie protokoly nepredložil, resp. ich existenciu nepotvrdil, ak ich následne predložil v odvolacom konaní a z ich obsahu vyplýva, že boli vyhotovené v priebehu roka 2017, teda v čase pred uskutočnením ústneho pojednávania. Uvedené konanie žalobcu a spôsob jeho odpovede spochybňuje samotnú vierohodnosť predložených preberacích protokolov a ich použiteľnosť pri preukazovaní reálnosti dodaného plnenia. Napokon ani sám žalobca v rámci podanej správnej žaloby nimi nepreukazoval reálnosť dodania tovaru od spoločnosti UNICHOV, keď poukázal iba na zaslanú fotodokumentáciu.

40. Pokiaľ ide o neuznanú sumu vo výške 23.791,- Eur, ktorá predstavovala odpisy stojných zariadení, ktoré mali byť zakúpené od spoločnosti SLOVAKAGRO, ktorá ich mala nadobudnúť od spoločnosti CARNEX ČR a ktoré majú byť využívané žalobcom, čo žalobca preukazoval zaslaním fotodokumentácie, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane spochybnil reálnosť dodania predmetných strojových zariadení na základe skutočností zistených u žalobcu a dodávateľa. Žalobca okrem dodávateľských faktúr nepredložil žiadne doklady preukazujúce reálnosť dodania predmetného tovaru. Správca dane nahliadnutím do obchodného registra zistil, že spoločnosť SLOVAKAGRO zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DREVOCHEMA s.r.o., ktorá následne zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Buzsik s.r.o.. Spoločnosť Buzsik s.r.o. tiež v dôsledku zlúčenia zanikla a jej právnym nástupcom bola spoločnosť Alytus s.r.o., ktorá sa na adrese sídla podľa miestneho zisťovania správcu dane nenachádzala a výzva na predloženie účtovných dokladov sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“ a jej konateľom je od 22.02.2017 občan G. M. N.. Na výzvu správcu dane zo dňa 04.11.2020 sa žalobca vyjadril, že stroje a zariadenia sa používajú v spoločnosti pri výrobe, avšak nepredložil žiadne iné doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach od spoločnosti SLOVAKAGRO. E. B., bývalý konateľ spoločnosti SLOVAKAGRO, ktorého výsluch správca dane vykonal dňa 03.12.2020, na ústnom pojednávaní uviedol, že sídlo spoločnosti SLOVAKAGRO bolo virtuálne, svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr žalobcovi, potvrdil obchodnú spoluprácu v roku 2017 so žalobcom, predmetom ktorej bola dodávka mäsa a strojov, ale nepredložil žiadne účtovné doklady preukazujúce jeho tvrdenia o reálnom dodaní tovaru žalobcovi, a to ani v dodatočnej správcom dane určenej lehote. Svedok E. B. uviedol, že prepravu predmetu dodania (malých strojných zariadení) riešil sám na 90%,

pričom náklady boli na spoločnosť SLOVAKAGRO, zamestnanci správcu dane však v účtovníctve žalobcu nenašli žiadne odberateľské faktúry od spoločnosti SLOVAKAGRO, ktorými by bola doprava tovaru preúčtovaná žalobcovi. Počas výkonu daňovej kontroly neboli predložené žiadne preberacie a odovzdávajúce protokoly a ani iné doklady, ktoré by preukazovali, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou SLOVAKAGRO. Z knihy záväzkov bolo zistené, že dodávateľské faktúry spoločnosti neboli uhradené a spoločnosť SLOVAKAGRO podala posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Za zdaňovacie obdobie roku 2017 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Faktúru od spoločnosti CARNEX spol. s r.o. „v likvidaci“ predloženú svedkom E. B. správca dane nepovažoval za rozhodujúci dôkaz na preukázanie dodania tovaru spoločnosťou SLOVAKAGRO žalobcovi. Správca dane nevyhovel ani návrhu na výsluch P. C. Q. a G. C. z dôvodu, že nemajú vedomosť o obchodnej činnosti žalobcu v roku 2017, preto ich výsluch správca dane považoval za irelevantný, pričom výsluchom týchto osôb nie je možné očakávať preukázanie takých skutočností, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o dodaní majetku. Žalobca aj v žalobe opäť len tvrdí, že preukázal daňový výdavok, ale reálne to nepreukázal.

41. Správca dane vysvetlil, prečo nevypočul ďalších svedkov navrhnutých žalobcom (resp. prečo nebol vykonaný opätovný výsluch E. B. a výsluch G. C.), toto odôvodnenie žalobca v žalobe nespochybnil, len namietol, že mu bolo znemožnené uplatňovať procesné práva v plnom rozsahu. K návrhu na opätovný výsluch E. B. správca dane uviedol, že jeho výsluch bol počas konania vykonaný, a to aj za účasti zástupcu žalobcu, konateľa C. B., ktorý využil svoje právo klásť otázky svedkovi. Podľa správcu dane mal svedok E. B. dostatočný priestor na uvedenie podstatných tvrdení a ich preukázanie, pričom z jeho výsluchu vyplynulo, že nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi ani inými dokladmi spoločnosti SLOVAKAGRO, ani nevedel, kde sa nachádzajú.

42. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a akým spôsobom. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane nie je teda povinný vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, je však povinný odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz (v tomto prípade výsluch osôb) nevykonal, čo správca dane v odôvodnení rozhodnutí urobil.

43. Aj s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu správcu dane správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka E. B. (bývalého konateľa spoločnosti SLOVAKAGRO), keďže navrhované dokazovanie nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd je v súlade s viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ( ), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, pretože správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Správny súd preto na pojednávaní dňa 14.02.2024 uznesením zamietol návrh na vykonanie dôkazu – vypočutie svedka E. B..

44. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalobca ani na základe opakovaných výziev správcu dane nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar podľa kontrolovaných faktúr mu bol skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi Nebolo teda preukázané splnenie zákonných podmienok na uznanie daňových výdavkov v zmysle v nadväznosti na , pretože ich vynaloženie deklarovaným spôsobom na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Z tohto dôvodu správca dane a žalovaný oprávnene dospeli k uplatneniu ust. , podľa ktorého sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

45. Žalovaný a správca dane tým, že založili svoje rozhodnutia na konštatovaní nepreukázania vzniku daňového výdavku pre zníženie základu dane, nepopreli činnosť žalobcu ako takú. Ich závery nevykazujú logickú chybu a žalobca to ani netvrdil, keďže neuviedol v čom sa žalovaný mýlil.

46. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, pretože ako podnikateľský subjekt (povinný platiť daň z príjmov právnických osôb) vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uvedeným spôsobom znižovať základ dane z príjmov právnických osôb na základe určitých nákladov, zabezpečil dostatok podkladov (nielen faktúry, ktoré majú obmedzené náležitosti) slúžiacich na osvedčenie, že vznik týchto nákladov (dodanie tovaru alebo služby) bol založený na reálnom základe tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, ktoré predložil.

47. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného (a rozhodnutia správcu dane) vyplýva, ktoré skutočnosti správca dane zistil, aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Ak zo žalobných bodov správnej žaloby vyplýva, že daňová kontrola a následne vyrubovacie konanie neboli správcom dane vykonané objektívne, že správca dane a žalovaný konali v rozpore so základnými zásadami správy daní a nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, takéto námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením správcu dane (a žalovaného) a sami o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí (obdobne to platí vo vzťahu k námietke svojvôle zo strany zamestnancov správcu dane). Tvrdenie o nedostatočnom, resp. nedôslednom hodnotení dôkazov a námietok žalobcu je nekonkrétne, bez toho, aby žalobca uviedol, ktorý dôkaz alebo námietku žalovaný nevyhodnotil vôbec, resp. nesprávne a aký konkrétny vplyv by malo takéto pochybenie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov k dôvodnosti žalobnej námietky nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov nesúhlasí, resp. vykonané dôkazy hodnotí sám inak, bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú.

48. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.

49. Žalobca v podanej správnej žalobe, okrem svojich názorov, neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Nemožno teda žalovanému, z dôvodov uvedených v správnej žalobe vyčítať, že dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom.

50. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( v znení účinnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§

119 ods. 1 ). Pretože žalobca v žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto podľa správnu žalobu žalobcu zamietol.

52. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30. júna 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.