Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/580/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, proti povinnému V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX A., vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Evou Falisovou, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. 424EX 111/18, v konaní o vymoženie 1.931,68,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. októbra 2019, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. októbra 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 3.4.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1763494313 zo dňa 28.12.2017, vykonateľného dňa 30.1.2018 a výkazu nedoplatkov č. 1861061613 zo dňa 19.1.2018, vykonateľného dňa 9.2.2018 (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 4.4.2018 súdnu exekútorku JUDr. Evu Falisovú, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, 811 05 Bratislava. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 10.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.10.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že povinný podal (dňa 17.9.2019) návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník preto skúmal podaný návrh ako podaný v zmysle § 61 ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené dňa 15.5.2018). K tomu vyšší súdny úradník uviedol, že povinný neuviedol a nepreukázal relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že exekučné tituly neexistujú, bol uvedený do omylu nekalými praktikami oprávneného, ku ktorým došlo tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči nemu bez právneho dôvodu. Poukázal

na to, že tým boli porušené jeho ústavné a únijné práva, ku ktorým citoval ustanovenia Exekučného poriadku, , ods. 2 , článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, vrátane komentárov k uvedeným ustanoveniam a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci a odôvodňujúci zastavenie exekúcie. Oprávnený, k tvrdeniam povinného, podrobne opísal priebeh jeho písomnej komunikácie s povinným, vrátane prípravy dohody o uznaní dlhu a jeho uhradení v splátkach, ktorú oprávnený pripravil na žiadosť povinného, ktorú povinný aj prevzal, avšak oprávnenému späť už nedoručil a ani dlžnú sumu mu neuhradil. Oprávnený preto všetky tvrdenia povinného rozporoval s tým, že povinný nepreukázal ani žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a vykonateľnú pohľadávku oprávneného stále neuhradil. Vyšší súdny úradník, po preskúmaní veci, poukázal na to, že exekučný súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie na súd (čo bolo 3.4.2018). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadnuť iba na také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie sú taxatívne uvedené v ustanovení Exekučného poriadku. Návrh podaný povinným v tomto prípade, nemal odkladný účinok a povinný v ňom môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K tomu vyšší súdny úradník uviedol, že povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku v spojitosti s ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Naopak, preskúmaním exekučných titulov zistil, že tieto sú právoplatné a vykonateľné a oprávnený na ich základe vedie exekúciu dôvodne. Keďže vyšší súdny úradník nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 18.10.2019, podal povinný dňa 28.10.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že exekúciu žiada zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Uviedol, že uhradil istinu o čom pripojil doklad o úhrade. Prílohou podanej sťažnosti je príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.9.2019, z ktorého vyplýva, že povinný uhradil oprávnenému dňa 26.9.2019 sumu vo výške 2.885,08,- EUR, ku ktorej je priložený rozpis platieb zo dňa 26.9.2019, za obdobie od 01/2015 do 02/2017 a od 01/2018 do 12/218, s uvedením výšky nedoplatku 2.885,08,-EUR. Ďalej je prílohou sťažnosti potvrdenie oprávneného zo dňa 26.9.2019 o tom, že oprávnený neeviduje k uvedenému dňu voči povinnému pohľadávku na poistnom.

6. Súd dňa 5.11.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril podaním zo dňa 11.11.2018, doručeným súdu dňa 13.11.2018.

7. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku až po začatí exekúcie a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Oprávnenému nie je preto možné pričítať na ťarchu neskorú úhradu zo strany povinného. Oprávnený preto navrhol, aby súd sťažnosť povinného zamietol.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak i. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ii. exekučný titul bo zrušený, iii. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), iv. sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. V zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považuje za určité, zrozumiteľné a presvedčivé a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Súd nepovažuje za potrebné opätovne odôvodňovať právne závery, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník, pokiaľ ide o tvrdenia povinného o neexistencii exekučných titulov, uvedení do omylu a nekalých praktikách, ku ktorým došlo podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným voči povinnému. Súd považuje za správne závery, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník a predovšetkým záver o neunesení dôkazného bremena povinným k jeho vlastným tvrdeniam, keď v čase rozhodovania súdu, povinný súdu nepredložil ani jeden dôkaz preukazujúci dôvod na zastavenie exekúcie.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Súd v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučných titulov, ktorými sú výkaz nedoplatkov č. 1763494313 zo dňa 28.12.2017, vykonateľný dňa 30.1.2018 a výkaz nedoplatkov č. 1861061613 zo dňa 19.1.2018, vykonateľný dňa 9.2.2018. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že boli porušené jeho ústavné práva jej vedením bez právneho dôvodu. Uvedené tvrdenie bližšie neodôvodnil. Až v rámci podanej sťažnosti súdu predložil doklad o úhrade, z ktorého súd zistil, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 26.9.2019, pričom oprávnenému uhradil sumu 2.885,08,-EUR. Oprávnený uhradenie vymáhanej sumy potvrdil, avšak sa k uhradenej sume vo výške 2.885,08,-EUR nijako nevyjadril, napriek tomu, že predmetom exekúcie je vymoženie sumy 1.931,68,-EUR.

20. Súd preskúmaním ďalších, povinným predložených dokladov, zistil pokiaľ ide o sumu uhradenú povinným, že povinný dňa 26.9.2019 sumou vo výške 2.885,08,-EUR uhradil aj iné záväzky, ktoré mal voči oprávnenému, teda aj také, ktoré neboli predmetom tohto exekučného konania. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z rozpisu platieb zo dňa 26.9.2019, za obdobie od 01/2015 do 02/2017

a od 01/2018 do 12/218, s uvedením výšky nedoplatku povinného voči oprávnenému, v sume 2.885,08,- EUR. Súd tak konštatuje, že povinný dňa 26.9.2019 uhradil nárok oprávneného uplatnený v tomto konaní vo výške 1.931,68,-EUR, t.j. v celom rozsahu. Predmetom exekučného konania sú však aj trovy exekúcie, nakoľko exekúcia bola začatá dôvodne. Úhradou sumy 2.885,08,-EUR povinný síce uhradil aj iné svoje dlhy voči oprávnenému, avšak neuhradil trovy exekúcie súdnej exekútorky, ktoré tak zostávajú neuhradené a sú nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.

21. Pokiaľ ide o okamih uhradenia vymáhanej pohľadávky, súd poukazuje na skutočnosť, že z dokladov predložených povinným je zrejmé, že povinný úhradu vymáhanej pohľadávky realizoval dňa 26.9.2019, teda až po začatí exekučného konania (začalo 3.4.2018). Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia tak boli začaté dôvodne a preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú ako to tvrdil povinný. Je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného dôjde v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, alebo po začatí exekúcie, ako tomu bolo v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto vyšší súdny úradník správne zamietol ako nedôvodný a nedôvodná bola aj sťažnosť povinného.

22. Súd pre úplnosť dodáva, že súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci sudca preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku. Súdny exekútor síce vymohol vymáhaný nárok oprávneného, ale nie trovy exekúcie, ktoré sú tak stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.

23. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).