Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1899-2008.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/577/2007
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, pre vymoženie 16,59 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 21.05.2007 domáha v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 500,- Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 16,59 € na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. k. AA 1474446 zo dňa 19.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2006 a vykonateľnosť dňa 03.11.2006 Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 06.07.2007 JUDr. Štefanovi Galambosovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Komárne. Jeho náhradníkom je súdna exekútorka JUDr. Beata Boncseková, so sídlom exekútorského úradu v Komárne.
(2) Tunajší súd uznesením zo dňa 10.11.2010, č. k. 3Er/1899/2008-19 pripustil, aby do konania na miesto pôvodne oprávneného Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre vstúpil ako oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2010.
(3) Oprávnený dňa 18.07.2018 súdu oznámil, že v predmetnej exekučnej veci existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie.
(4) Dňa 05.09.2018 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie a podnet na rozhodnutie o trovách exekúcie, ktoré si uplatnila vo výške 101,72 €. Súdna exekútorka uviedla, že k preklúzii vymáhaného nároku nedošlo. Nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnom období, t.j. ku dňu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty, nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novela ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela mení právnu pozíciu okresného dopravného inšpektorátu pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok tak, že upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne
vzťahy založené v minulosti. Trojročná prekluzívna lehota ustanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 na vymáhanie pohľadávky, uplynula pri tomto exekučnom titule po tomto dni. Z uvedeného dôvodu súdna exekútorka nemala pochybnosti v zmysle § 57 ods. 4 EP a nemala povinnosť predložiť spis k zastaveniu exekúcie. Navyše súdna exekútorka sa na oprávneného obrátila so žiadosťou zo 14.07.2016, aby oznámil, ktoré pohľadávky vymáhané exekútorským úradom podliehajú režimu preklúzie. Oprávnený tak však neučinil. Preto nemožno dať exekútorke za vinu, že vymáhala pohľadávku na základe poverenia súdu, ktorý mohol ex offo, z úradnej moci exekúciu tiež zastaviť. Súdna exekútorka ďalej skonštatovala, že v exekučnom konaní vykonala úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ktoré sú opodstatnené a preukázateľné. Pretože vedením exekúcie vznikli exekútorskému úradu trovy exekúcie, súdna exekútorka navrhla, aby súd ich úhradou zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(5) Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
(8) Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(9) Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch") v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
(10) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(11) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(12) Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
(13) Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
(14) Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia súdnej exekútorky k podnetu oprávneného, podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie a obsahom exekučného spisu zistil, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
(15) Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 03.11.2006. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, t. j. za predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v uvedenom ustanovení zákona je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. V tomto prípade
prekluzívna lehota do 31.08.2008 nestihla uplynúť. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. V novej právnej úprave pritom úplne chýba úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty.
(16) V tejto právnej veci je potrebné postupovať podľa zásady zákazu retroaktivity právnych noriem, z ktorej vyplýva, že vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02).
(17) Prekluzívna lehota začala teda v tomto prípade plynúť 03.11.2006 a do 31.08.2008 nestihla uplynúť. Keďže právna úprava zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 je pre povinného výhodnejšia oproti právnej úprave v znení účinnom po 31.08.2008, súd rozhodol v tomto prípade podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekúcie na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného OR OZ Oddelenie cudzineckej polície Partizánske, sp. zn. AA 1474446, ktorý bol predložený ako exekučný titul, tak márne uplynula 03.11.2009. Exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil.
(18) Súd prihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.6.2013, ale v tomto prípade rozhodol v súlade so stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 84/02, ktoré považuje za ústavne konformné.
(19) Súd nespochybňuje záver súdnej exekútorky o nemajetnosti povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd preto nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Oznámenie súdnej exekútorky o nemajetnosti povinného preto súd považuje sa dostatočný "dôkaz" o nemajetnosti povinného. Súdna exekútorka nemajetnosť povinného, čo vo všeobecnosti tiež predstavuje iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie (okrem už existujúceho dôvodu podľa písm. b), zistila v septembri roku 2018, po tom, čo ju súd vyzval, aby oznámila, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, pretože exekúcia bude podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavená.
(20) Súd vychádzal z toho, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je dôležité zohľadniť to, ktorý dôvod na zastavenie exekúcie je primárny. Súd za dôvod zastavenia exekúcie považoval zistenú preklúziu práva, stratu spôsobilosti exekučného titulu (jeho neúčinnosť), pretože táto skutočnosť nastala omnoho skôr, ako došlo k nemajetnosti povinného (september 2018). Súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b), nie podľa písm. h) EP.
(21) V prípade ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, s poukazom na § 197 ods. 1 EP by mal na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky zaviazať povinného. Avšak, zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky za situácie, keď je nemajetný, by bolo zjavne nielen formálne, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko v podstate nie je možnosť, že by došlo k úhrade trov exekúcie povinným. Súd pritom nemôže na náhradu trov exekúcie zaviazať ani oprávneného, keďže v danom prípade nejde ani o jednu zo situácií, s akými počíta § 203 EP. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva priznaného exekučným titulom po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdnej exekútorky uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Nemajetnosť povinného súdna exekútorka totiž zistila až v septembri roku 2018, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 03.11.2009. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd musel prihliadnuť na to, že skutočnosti odôvodňujúce nemajetnosť povinného (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne, aby trovy znášal
oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom.
(22) Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o náhrade trov exekúcie súdnej exekútorky rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože nie je subjekt, ktorému by mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
(23) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(24) Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(25) O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia nie je možné v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekúcie po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.