Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-41-2010.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/41/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinným: 1/ I. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom Q., B. XXX/X, 2/ D. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom Q., B. XXX/X, 3/ C. D., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. L. E. XXX, prechodne bytom J.-K. L. E., I. I. XXXX/XX, o vymoženie 9.146,83 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Oprávnenému a povinným v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.12.2009 domáha voči povinným v 1. až 3. rade vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 9.146,83 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2007, č. k. 29Zm/268/2006-30, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2007.
(2) Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi, so sídlom exekútorského úradu v Martine, dňa 05.02.2010. Jeho ustanoveným náhradníkom je súdny exekútor Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu v Martine.
(3) Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 a dňa 15.11.2019 podanie oprávneného zo dňa 15.01.2016, označené ako "Splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku-zaslanie", ktoré oprávnený doručil exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 22.01.2016. V podaní uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2007 uzavretej medzi postupcom ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. a postupníkom oprávneným postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu číslo 361899904, dátum podpísania zmluvy: 22.10.2004 s predmetom bližšie špecifikovaným v zmluve. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zároveň predložil fotokópiu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.10.2004.
(4) Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinným v 1. až 3. rade, ktorí sú fyzickými osobami.
(5) Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal oprávnenému nárok proti povinným - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný
záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a povinným v 3. rade ako ručiteľom. Súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu bol originál zmenky.
(6) Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.10.2004 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom a povinným v 3. rade ako ručiteľom na strane druhej, pričom právny predchodca oprávneného bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinní v 1. až 3. rade údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 9.958,18 € (300.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 5.974,91 € (180.000 Sk). V čl. VIII. zmluvy s označením "Poplatky" boli zakotvené poplatky nasledovne: "Za spracovanie a schválenie úverového prípadu vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 5 000 Sk v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a odmien poskytnuté služby veriteľa" a "v zmysle článku I. bodu 2 tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje uhradiť poplatok za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia vo výške 2 4000 Sk".
(7) Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
(8) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(9) Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
(10) Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
(11) Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(12) Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(13) Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
(14) Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(15) Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(16) Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.
(17) Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
(18) V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz, preto splnenie prvej podmienky je nepochybné. Súd po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že aj druhá podmienka je splnená. Vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi
- povinnými v 1. až 3. rade ako fyzickými osobami, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na vyhodnotení zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nič nemení ani fakt, že zmluva zároveň nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase jej uzavretia totiž platil zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý obsahoval aj ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
(19) Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra V sp. zn. 29Zm/268/2006 súd ďalej zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným v 1. až 3. rade - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Nitra V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súd konštatuje, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného súd vyvodzuje, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
(20) Ďalej exekučný súd preskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo na plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(21) Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie a schválenie úverového prípadu, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
(22) Na základe uvedeného má súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie
všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Súd preto konštatuje aj splnenie tretej podmienky, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.
(23) Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(24) Poverený súdny exekútor súdu dňa 07.03.2018 oznámil, že pre prípad zastavenia konania si neuplatňuje trovy exekúcie.
(25) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže si ale poverený súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd mu trovy exekúcie nepriznal.
(26) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(27) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(28) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(29) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenému a povinným v1. až 3. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.