Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-2986-2014.pdf
PDF · 97.72 KB
Case nature
Subarea
16Er/2986/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXXXX W., v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod sp.zn. EX XXXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Povoľuje odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa zápisnicou spísanou súdnym exekútorom dňa 26.02.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške XXX,XX Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave č. SR 09091/12 zo dňa 23.07.2013. Následne bol dňa na základe poverenia Okresného súdu Košice I vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
2. Dňa 31.08.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Vo svojom návrhu povinný poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorý povinnému uložil povinnosť na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok ako napr. zmenku, kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. Súčasne tiež poukázal na to, že - rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, - rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, - rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol, aby súd predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil.
3. Súd preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom v danom konaní je rozhodcovský rozsudok č. SR XXXXX/XX zo dňa 23.07.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške XXX,XX Eur.
4. Vo všeobecnosti je úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v tom ktorom exekučnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je však rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
5. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
6. Súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Preskúmaním zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 350,00 Eur zvýšený o poplatok vo výške XXX,XX Eur. Celkovo bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi - oprávnenému sumu XXX,XX Eur v 12 mesačných splátkach po XX,XX Eur počnúc dňom 17.09.2010.
7. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B, kde je oprávnený ako právnická osoba zapísaný vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane, povinný je fyzickou osobou, resp. subjektom, ktorý nepodniká. Z uvedeného je preto možné podľa ust. § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. predmetný úver považovať za spotrebiteľský úver, t.j. vzťah oprávneného a povinného je vzťahom spotrebiteľským a predmetná zmluva tým spĺňa zákonné predpoklady spotrebiteľskej zmluvy.
8. Navyše, podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere do (ďalej len o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možné vyvodiť záver, že vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, upravený v predmetnej zmluve o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd preto posúdil predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. O.z..
12. Súd ďalej preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Rozhodcovskú zmluvu uzavretú v deň uzavretia úverovej zmluvy, pričom zistil, že rozhodcovská zmluva má formulárovú povahu s predpísaným textom, ktorú veriteľ predložil dlžníkovi pri podpise úverovej zmluvy, a to bez možnosti osobitného vyjednania zmluvných podmienok rozhodcovskej zmluvy. Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že všetky spory vzniknuté v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
13. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) EP, účinného do 31.03.2017, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
15. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
16. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
18. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
19. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
20. Podľa ust. 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
21. Podľa ust. 53 ods. 4 písm. r) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
22. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku resp. rozhodcovskú zmluvu, jej znenie a podmienky si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej formulárovú povahu, a preto mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť jej podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. neplatná.
23. Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.
24. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
25. Na základe uvedeného aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní tak nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcovským
súdom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
26. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať L. ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Q. U. R. bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
27. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.
28. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, účinného do 31.03.2017. Pri závere o neprijateľnosti zmluvných podmienok takejto zmluvy, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
29. Dojednanie rozhodcovskej doložky vo formulárovej rozhodcovskej zmluve a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky na základe veriteľom predloženej rozhodcovskej formulárovej zmluvy bez možnosti vyjednania zmluvných podmienok tejto zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že v danej veci sú dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, pričom v konaní bolo preukázané že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v celom rozsahu zastavil.
31. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal aj povolenia odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, účinného do 31.03.2017, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
32. Podľa § 56 ods. 2 EP, účinného do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
33. Nakoľko je v danej veci možné očakávať, že predmetná exekúcia bude právoplatne zastavená, súd preto z ochrany povinného pred prípadným výkonom exekúcie povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
34. Podľa § 200 ods. 2 EP, účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
35. Nakoľko súd v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie nedisponoval vyúčtovaním trov exekúcie ani trov právneho zastúpenia, o týchto trovách rozhodne súd samostatným uznesením po tom ako rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)