Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/40/2019

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci veriteľa: Mgr. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H., X. H. XXX, právne zastúpený: LÖWY & LÖWY s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 472 362 30, proti dlžníkovi: Ing. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. č. XXX, XXX XX D. H., o návrhu veriteľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Veriteľ nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2019 sa veriteľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v jeho prospech na zabezpečenie pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 19.568,14 Eur, a to na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka (spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku) katastrálneho územia D. H.: rodinný dom súpisné číslo XXX, parcelné číslo XXXX a priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia veriteľ zdôvodnil tým, že Okresný súd v Námestove rozhodol dňa 21.11.2018 tak, že vydal trestný rozkaz č. k. -197 tak, že Ing. Q. H. uznal vinným zo spáchania prečinu podľa a , a zároveň uložil obvinenému povinnosť nahradiť veriteľovi škodu vo výške 19.568,14 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.02.2019. Dlžník ako obvinený si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a veriteľovi škodu nenahradil. Veci, resp. nehnuteľnosti, na ktoré navrhuje zriadiť záložné právo sú nehnuteľnosti, vo výlučnom vlastníctve dlžníka (spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku) katastrálneho územia Liptovské Revúce: rodinný dom súpisné číslo XXX, parcelné číslo XXXX. V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX, Okres: H., Obec: D. H., Katastrálne územie: D. H.; Spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku je vo výlučnom vlastníctve dlžníka.

3. Dlžník do dnešného dňa nesplnil svoj záväzok vrátiť prenechané peniaze riadne a včas, pričom v súčasnosti nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktorými by veriteľa vedel uspokojiť. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 18.10.2017, zverejneným dňa 24.10.2017 bol v Obchodnom vestníku 203/2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Dňa 24.10.2019 bolo v Obchodnom vestníku 206/2019 uverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Ako vyplýva z obsahu oznámenia k speňaženiu nehnuteľného majetku vo vlastníctve dlžníka, tento prestal podliehať konkurzu po troch neúspešných kolách dražby nehnuteľnosti a neúspešnej výzve konkurzným veriteľom na zloženie preddavku na náklady spojené s organizovaním ďalšieho kola dražby nehnuteľnosti zverejnenej v Obchodnom vestníku 88/2019 dňa 09.05.2019. Konkurz na dlžníka bol zrušený dňa 25.10.2019. Dňa 19.11.2019 podal veriteľ návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie vyššie špecifikovanej pohľadávky

z exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie nebolo do dnešného dňa príslušným exekučným súdom vydané.

4. S poukazom na ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ide v prípade nároku žalobcu z exekučného titulu o tzv. nedotknuteľnú pohľadávku. Je zrejmé, že v danom prípade v súvislosti s trestným činom dlžníka išlo zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Vzhľadom na predmetné je preto zrejmé, že či už vyhlásením oddlženia a neskôr jeho zrušením, zostala pohľadávka žalobcu nedotknutá. Je zrejmé, že v súvislosti s vykonaním exekúcie môže veriteľ podať návrh na zriadenie exekučného záložného práva na vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Veriteľ ale predpokladá, že obdobná situácia v súvislosti s predajom nehnuteľnosti sa bude opakovať aj v exekučnom konaní, t. j. možno predpokladať, že exekúcia predajom nehnuteľnosti

- rodinného domu bude bezúspešná. Zároveň aj z odôvodnenia oznámenia o zrušení konkurzu je zrejmé, že dlžník nedisponuje iným majetkom z ktorého by bolo možné reálne uspokojiť nárok žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť je daná reálna hrozba exekúcie.

5. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na vyššie špecifikované nehnuteľnosti postaví žalobcu do pozície záložného veriteľa. Týmto spôsobom bude môcť pristúpiť k prípadnému výkonu záložného práva aj iným spôsobom, ako len v exekučnom konaní, a to napríklad vo forme priameho predaja alebo dobrovoľnej dražby, nakoľko ako záložný veriteľ bude disponovať zákonným splnomocnením na výkon záložného práva.

6. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa, ktorý legitímne existuje, pričom v prípade, ak nepríde k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, bude zrejme sťažené (výrazne ohrozené) jeho uspokojenie. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie existencie dôvodnosti a trvania nároku. Z popísaného skutkového stavu je podľa názoru veriteľa jednoznačne daná dôvodnosť, existencia a trvanie nároku. Týmto je legitímne preukázaný prvý predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to je existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorá je na podklade popísaného skutkového stavu jednoznačne preukázaná.

7. Druhým predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je ohrozenie samotnej exekúcie. Veriteľ opätovne poukázal na popis majetkových pomerov dlžníka kedy sú zrejmé, a to aj s predložených dôkazov majetkové pomery dlžníka, ktorý nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktorými by bol vôbec schopný uspokojiť dlžníka, čo ohrozuje reálne uspokojenie pohľadávky veriteľa. Zároveň, a to vzhľadom na zrušenie konkurzného konania pre nemožnosť speňaženia majetku, ako aj majetkové vzťahy k pozemku na ktorom je rodinný dom postavený, možno predpokladať, že ani speňaženie predmetného rodinného domu v exekúcií nebude úspešné. Pokiaľ by dlžník opätovne požiadal o vyhlásenie konkurzu, môže veriteľ získať vďaka nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu aj postavenie zabezpečeného veriteľa, čím môže prísť k prednostnému uspokojeniu jeho nároku. Prípadným zriadením zabezpečovacieho opatrenia nie je dlžník ako vlastník nehnuteľnosti obmedzený v disponovaní s ňou, ale na druhej strane je týmto prostriedkom dostatočne zabezpečený nárok, bez toho, že by prišlo k možnému zmareniu budúcej exekúcie a uspokojenia nároku veriteľa.

8. Súd sa okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s predloženými dôkazmi, a to v rozsahu potrebnom na jeho nariadenie, a to s:

a) Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo č.k. -197 zo dňa 21.11.2018 z ktorého vyplýva, že súd uložil obvinenému (dlžníkovi) nahradiť škodu poškodenému (veriteľovi) vo výške 19.568,14 Eur; b) výpisom z LV č. 1532 z ktorého vyplýva, že dlžník je podielovým spoluvlastníkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, k.ú. D. H.; c) výpisom z Obchodného vestníka č. 206/2019 a výpisom z registra úpadcov z ktorého vyplýva, že konkurz na dlžníka bol zrušený dňa 25.10.2019; d) návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.11.2019 z ktorého vyplýva, že veriteľ podal na exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu uvedeného v bode a).

9. Podľa až 3 (ďalej len "") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa až 3 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa prvej vety návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená.

11. Po preštudovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pripojených listinných dôkazov mal súd zato, že nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka v danom prípade na rodinný dom dlžníka v obci D. H., na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a

bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s . 23.

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery. Súd na tomto mieste osobitne poukazuje na to, že tu konštatovaný právny záver vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré bolo prijaté ako judikát na zverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

14. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

15. Návrh veriteľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčenými takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie dlžníka spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako svojho veriteľa (navrhovateľom tvrdeného nároku). Pokiaľ veriteľ k splneniu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - ohrozenie exekúcie - poukázal na majetkové pomery dlžníka, potom si chybne vykladá pojem "ohrozenie exekúcie". Ohrozením exekúcie nie je samotný fakt že dlžník je insolventný, ale že sa zbavuje svojho majetku. Tak ako je vyššie uvedené, nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa nepochybne zlepšilo právne postavenie veriteľa, ktorý by sa stal záložným veriteľom, avšak účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je vylepšenie právnej pozície veriteľa, ale zabezpečenie majetku dlžníka tak, aby pohľadávka veriteľa mohla byť v budúcnosti uspokojená. Samotná insolventnosť dlžníka nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Veriteľ nielenže neosvedčil, že dlžník nakladá so svojím majetkom, resp. že vyvíja akékoľvek aktivity s cieľom zbavovať sa tohto majetku, ale toto v návrhu ani len netvrdil. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na veriteľovi, a jeho návrh by mal preto obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

16. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s účinnosťou od 01.07.2016 nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe aj ohrozenia budúcej exekúcie.

17. Súd plniac si povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nepriznal ich z dôvodu procesnej hospodárnosti dlžníkovi, ako strane úspešnej, nakoľko nebol účastný konania a rozhodnutie sa mu nedoručuje, preto ich nepriznal veriteľovi, ako strane v spore neúspešnej.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok.

Podľa v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.