Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-100-2016.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci sporu žalobcu: S.. Y.. M. Ď., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ľudovít Földes, so sídlom Domašská 11, P.O.BOX 21, 820 08 Bratislava 28, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a sumu 1000 eur z titulu majetkovej škody, ako aj náhradu trov konania.
2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je ustanovené inak, piati tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
3. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla fiktívnym nezákonným rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07.03.2011, ktorá postupovala v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čim neposkytla žalobcovi ním požadované informácie, na ktoré mal žalobca nárok ani jeho žiadosť nevybavila zákonom predpísaným postupom. Žalobcovi vznikla skutočná škoda vo výške 1.000.- Eur (náhrada za stratu času, pošta, podania, doprava atď.), ktorá je vyčíslená ako paušálna škoda .Dôsledky nezákonného rozhodnutia sa prejavili v osobnostnej sfére žalobcu (nemajetková ujma) nakoľko musel podstúpiť niekoľkoročné správne a súdne konania, vyhotovovať podania, zúčastňovať sa konaní, ktoré veľmi negatívne pôsobili a pôsobia na jeho duševný stav. Uvedený negatívny dopad na psychický stav žalobcu žalobca preukáže expertíznym posudkom psychológa. Výška nemajetkovej ujmy je určiteľná s prihliadnutím na jej závažnosť ako aj okolnosti za ktorých došlo k porušeniu práva {§ 13 Občianskeho zákonníka). Negatívny dopad na zdravie žalobcu nie je možné zhojiť.
4. V konaní sa žalobca ďalej vyjadril, že jeho nárok nie je premlčaný nakoľko si ho uplatnil na súde emailom zaslaným súdu 9.9.2016, teda včas, 13.9.2016 bola žaloba s prílohami len doplnená v písomnej podobe. Pokiaľ ide o majetkovú škodu zdôraznil, že tú si uplatňuje ako paušálnu sumu pričom na preukázanie jej výšky nepredkladá dôkazy, ak sa jedná o nemajetkovú ujmu, mal v rámci správneho konania istý diskonfort nakoľko musel vyvíjať aktivitu aby sa domohol svojich práv, preto má nárok hoc
na symbolické doškodenie, pričom samotné priznanie nemajetkovej ujmy by podľa žalobcu malo viesť k vyvodzovaniu zodpovednosti u konkrétnych osôb u zástupcu žalovaného ktoré participovali na vydaní nezákonného rozhodnutia.
5. Ako dôkaz označil, rozhodnutie Krajského sudu v Bratislave č. k. 4S 74/2011-40 zo dna 19.10.2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sži 20/2012 zo dňa 9.4.2013.
6. Žalovaný sa k veci vyjadril v tom zmysle, že nesúhlasil s nárokom žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že hoci existencia nezákonného rozhodnutia v konaní nie je sporná dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy i majetkovej škody nie sú u žalobcu dané. Keďže žalobcovi už pred podaním žaloby na správny súd všetky ním požadované informácie boli poskytnuté, nemohla mu vzniknúť v tomto konaní uplatňovaná nemajetková ujma a už vôbec nie v rozsahu, ktorý požaduje v žalobe. Zo žaloby nie je zistiteľné, akým spôsobom a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v sume 10.000 €.Žaloba neobsahuje žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právny záver, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je uplatnený v súlade s § 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Okrem subjektívnych pocitov žalobcu, k žalobe nie je pripojený žiadny objektívny relevantný dôkaz, ktorý by vznik nemajetkovej ujmy preukazoval.
7. Žalovaný sa ďalej vyjadril, že nárok žalobcu považuje za premlčaný. Z podanej žaloby vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 4S 74/2011-40 zo dňa 19.10.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sži/20/2012 nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2013. Z odtlačku pečiatky v znení „DOŠLÁ POŠTA 26.04.2013" na poslednej strane kópie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky priloženej k podanej žalobe vyplýva, že tento bol žalobcovi doručený dňa 26.04.2013. Premlčacia doba žalobcu začala plynúť dňa 26.04.2013 a uplynula dňa 26.04.2016, keďže deň 26.04.2016 pripadol na bežný pracovný deň v týždni (utorok).Keďže premlčacia lehota je zákonnou hmotnoprávnou lehotou, právo sa nepremlčí vtedy, pokiaľ je v posledný deň premlčacej lehoty uplatnené na súde. Žalobca však v posledný deň premlčacej lehoty neuplatnil právo na náhradu škody na súde, ale dňa bola Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom č. VI/4 Gc 66/16/1000-9 zo dňa žalobcovi oznámila, že ním uplatnený nárok mu neuhradí. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/4 Gc 66/16/1000-9 zo dňa 05.09.2016 bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2016.S poukazom na vyššie cit. ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota prestala plynúť podaním žiadosti o predbežné prerokovanie na nároku na náhradu škody, t.j. dňa 26.04.2016, pričom do jej uplynutia zostával v zmysle vyššie uvedeného už len zvyšok dňa 26.04.2016 a jej plynutie pokračovalo vo zvyšnej časti dňa 09.09.2016, kedy bol žalobcovi doručený list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že mu ním uplatnený nárok neuspokojí. To znamená, že uplynutím zvyšnej časti dňa 09.09.2016 žalobcovi uplynula zákonom stanovená trojročná premlčacia doba. Žalobca však doručil Okresnému súdu Bratislava I žalobu až dňa 13.09.2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami.
9. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím.
10. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
11. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
13. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
14. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby nesporne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 5.9.2016 je zrejmé, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nárok žalobcu neuspokojilo ani čiastočne.
15. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.
16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a/nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo, d/nesprávnym úradným postupom.
17. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
18. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
22. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
23. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
24. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody a podobne.
25. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov, mal oznámením elektronickej podateľne tunajšieho súdu č.l. 132 za preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený titulom nezákonného rozhodnutia nie je premlčaný, keď žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na súde v posledný deň trojročnej premlčacej doby 9.9.2016, kedy žalobu spolu s prílohami doručil emailom.
26. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,vznik škody alebo nemajetkovej, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/ nemajetkovou ujmou.
27. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.
28. Vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné:
29. V konaní nebolo sporné, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 74/2011-40 zo dňa 19.10.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č, k. 3Sži 20/2012 zo dňa 9.4.2013 bolo zrušené fiktívne rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o rozklade proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácie žalobcovi na základe žiadosti z 3.2.2011. Existencia prvého predpokladu na priznanie nároku na náhradu škody, právoplatného rozhodnutia ktoré zrušené ako nezákonné je v danom prípade splnená.
30. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah vyvolal závažné následky v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení. Preukázanie vzniku následkov zaťažuje postihnutú fyzickú osobu - poškodeného. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, keď intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy súd uvádza, že v prejednávanom prípade žalobca v priebehu konania nepreukázal, že mu bola spôsobená nemajetková ujma. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur s odôvodnením, že musel podstúpiť niekoľkoročné správne a súdne konania, vyhotovovať podania, zúčastňovať sa konaní, ktoré veľmi negatívne pôsobili a pôsobia na jeho duševný stav. Uvedený negatívny dopad na psychický stav žalobcu žalobca mal v úmysle preukázať expertíznym posudkom psychológa. Rovnako žalobca tvrdil, že sa cítil dehonestovaný a ponížený.
31. Samotná skutočnosť, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č.514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať dopad nezákonného rozhodnutia na jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Samotné konštatovanie o vzniku psychických problémov a pocitov poníženia ktorá mali vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím podľa názoru súdu nepostačuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy náhradu, ktorej sa žalobca v konaní domáhal je nutné preukázať, žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená nemajetková ujma, ( expertízny posudok psychológa, nebol prílohou žaloby a nebol žalobcom doložený ani v priebehu konania) .Bolo pritom nesporné, že žalobcovi už pred podaním žaloby na správny súd všetky ním požadované informácie boli poskytnuté, preto i v prípade preukázania existencie nemajetkovej ujmy ( čo ale nie je tento prípad), samotné rozhodnutie Krajského sudu v Bratislave č. k. 4S 74/2011-40 zo dna 19.10.2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sži 20/2012 zo dňa 9.4.2013 je možné považovať za dostatočné zadosťučinenie pre žalobcu.
32. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody, zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje tzv. paušálnu škodu, ale vznik škody, jej konkrétna výška ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím musí byť v konaní riadne preukázaná. Dôkazná povinnosť je pritom na strane žalobcu, ktorý však v konaní z vyššie uvedeného nepreukázal nič, túto skutočnosť žalobca v priebehu konania ani nespochybňoval. Okrem toho, si žalobca nárok na náhradu majetkovej škody uplatňuje vo vyššie uvedenom súdnom konaní aj v rozpore s ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalobca sa však predbežným prerokovaním domáhal len úhrady nemajetkovej ujmy; úhrady majetkovej škody sa nedomáhal vôbec. Vznik majetkovej škody žalobca preto nepreukázal.
33. Treťou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobca však nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a majetkovej škody a z toho dôvodu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť.
34. Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy resp. škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nárokom na nemajetkovú ujmu resp. škodu .Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Pretože žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanému nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).