Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-462-2009.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/462/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného PRIVATdebt, s.r.o., IČO: 45 322 571, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti povinným: 1/. U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., prechodne bytom S.-Q., O. XXXX/XX, 2/ Y. S., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., B. XXX/XX, o vymoženie 3.664,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému a povinným v 1. a 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 24.09.2009, doručeným exekútorskému úradu dňa 28.09.2009, domáha v neprospech povinných vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 3.664,31 € s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3 Zm 133/2009-16 zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.06.2009. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 07.12.2009 Mgr. Erikovi Tóthovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Nitre.
(2) Uznesením zo dňa 27.02.2017, č. k. 3Er/462/2009 sú pripustil, aby do konania na miesto pôvodného oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vstúpil nový oprávnený PRIVATdebt, s.r.o.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017.
(3) Oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 21.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že oprávnený resp. Jeho právny predchodca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. 1 ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinným. V zmysle dohody mala bana právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas úver splácať. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky, povinný zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom.
(4) Dňa 22.02.2016 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu doplnenie návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 20.01.2016.
(5) Súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 3Zm/133/2009.
(6) Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami.
(7) Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal oprávnenému nárok proti povinným v 1. a 2. rade - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a spoludlžníkom.
(8) Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.06.2005 exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinnými v 1. a 2. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a spoludlžníkom na strane druhej, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 60.000 Sk. V zmluve bol účel tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, určený výhradne ako "stavebný", bližšie špecifikovaný pod čl. 1 bod 2 písm. a/ až h/ zmluvy (napr. nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, atď.). Podľa zmluvy je dlžník dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. V čl. II. zmluvy s označením "Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru" boli zakotvené poplatky nasledovne: "Za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk. Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk. Poplatok za mimoriadny medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov. Za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru."
(9) Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
(10) Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(11) Podľa § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
(12) Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
(13) Podľa § 243f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
(14) Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
(15) Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(16) Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(17) Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
(18) Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(19) Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(20) Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade zmenkového platobného rozkazu), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.
(21) Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ EP pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
(22) Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, má charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi - povinnými ako fyzickými osobami, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru exekučný súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Išlo o typizovanú zmluvu používanú veriteľom vo vzťahu k veľkému počtu klientov a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemal možnosť ovplyvniť.
(23) Z obsahu pripojeného, vyššie označeného spisu Okresného súdu Bratislava V exekučný súd ďalej zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Bratislava V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd konštatuje, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného exekučný súd vyvodzuje, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom na uvedené sa exekučný súd prikláňa k záveru, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
(24) Ďalej exekučný súd posudzoval, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo na plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(25) Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie medziúveru, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol
spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
(26) Na základe uvedeného má súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Súd preto konštatuje aj splnenie tretej podmienky, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.
(27) O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení.
(28) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(29) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(30) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(31) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávneného a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.