Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-98-2013.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/98/2013
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: I. Š., predtým T.Á., rod. Š., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, J., zastúpenej právnym zástupcom: BURDA LEGAL s.r,o., so sídlom Rudnícka 8, Bratislava, IČO: 46530894, proti žalovanému: I. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, Y., zastúpenému Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou so sídlom Slánska 20A, Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
III. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu výdavkov proti žalobkyni v rozsahu 50 %.
IV. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu výdavkov proti žalovanému v rozsahu 50 %.
V. P r i z n á v a Ing. Rastislavovi Pažitnému, znalcovi s miestom výkonu činnosti Československej armády 2042/57, Hlohovec proti žalobkyni nárok na znalečné vo výške nekrytej preddavkami na trovy dokazovania a súčasne nehradenej z finančných prostriedkov štátu v rozsahu 50 %.
VI. P r i z n á v a Ing. Rastislavovi Pažitnému, znalcovi s miestom výkonu činnosti Československej armády 2042/57, Hlohovec proti žalovanému nárok na znalečné vo výške nekrytej preddavkami na trovy dokazovania a súčasne nehradenej z finančných prostriedkov štátu v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 4.7.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.7.2013, sa domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania
2. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.11.2019, doručeným súdu dňa 28.11.2019, oznámila súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že dňa 23.9.2019 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní ich BSM. Zároveň navrhla, aby súd žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal. K späťvzatiu žaloby pripojila aj Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.9.2019.
3. Podaním zo dňa 29.11.2019, doručeným súdu dňa 29.11.2019, žalovaný oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Potvrdil, že došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex). Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie zastaviť len so súhlasom žalovaného, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí byť výslovne a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad konanie o vyporiadanie BSM /§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare/, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva /§ 142 OZ/, o hospodárení so spoločnou vecou /§ 139 ods. 2 OZ/, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu /§ 705, § 712a OZ/).
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a na výslovný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2 CSP), keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP, právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
13. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, pričom vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán sporu, v danom prípade súd dospel k záveru, že obe strany procesne zavinili zastavenie konania, preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok II.).
14. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
15. Podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
16. Na základe uznesenia č. k. 14C/98/2013-186 zo dňa 11.3.2015 vznikla štátu pri dokazovaní povinnosť zaplatiť znalcovi Ing. Rastislavovi Pažitnému znalečné v rozsahu 216,63 eura, ktorý nebol krytý preddavkami zloženými stranami sporu.
17. Vychádzajúc z čl. 4 CSP a ust. § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, a to následným vyplatením časti znalečného, pričom tento nárok priznal štátu vo vzťahu k obom stranám v rozsahu po 50 % podľa ich procesného zavinenia zastavenia konania (výroky III. a IV.).
18. Uznesením č. k. 14C/98/2013-555 zo dňa 14.3.2019 súd priznal tomu istému znalcovi, Ing. Rastislavovi Pažitnému, znalečné za ďalší znalecký úkon v sume 424,15 eura, s tým, že 300,- eur mu malo byť vyplatených z preddavku zloženého stranou sporu. O zaplatení zvyšnej časti znalečného v zodpovedajúcej sume 124,15 eura súd nerozhodol, čo odôvodnil tým, že súčasná platná právna úprava neumožňuje priznať znalcovi odmenu z finančných prostriedkov štátu, a že o zaplatení tejto časti znalečného rozhodne súd až v rozhodnutí o trovách konania. Nakoľko obe strany sporu procesne zavinili zastavenie tohto konania, súd priznal znalcovi nárok na znalečné vo výške nekrytej preddavkami na trovy dokazovania a súčasne nehradenej z finančných prostriedkov štátu vo vzťahu k obom stranám v rozsahu po 50 % (výroky V. a VI.).
19. O výške náhrady výdavkov štátu, ako aj o výške povinnosti zaplatiť priznané znalečné nekryté preddavkami na trovy dokazovania a súčasne nehradené z finančných prostriedkov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).