Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-179-2019.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/179/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: C. W., A.. X.XX.XXXX, N. XXXX/ XX, XXX XX H., IČO 37 340 514 o vymoženie 77,36 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 201/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.6.2019 č. k. 8Er/169/2013-18 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,05 eur a výrokom III. oprávneného zaviazal nahradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného - výkazu nedoplatkov č. 1200139808 zo dňa 28.5.2012 a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 12.2.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 77,36 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 28.6.2017 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 52,05 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) nie je prekážkou rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi, na podklade toho istého exekučného titulu. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,05 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 10,19 eura + 20 % DPH (z odmeny 43,38 eura) v sume 8,67 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (44 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov. Za právne relevantnú skutočnosť považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Odvolanie oprávneného doručované povinnému sa vrátilo súdu prvej inštancie s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 30.1.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 28.6.2017 podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok, a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.
15. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie.
16. Po predložení veci súdom prvej inštancie odvolací súd zaslal dňa 25.11.2019 výzvu súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad Malacky a vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného žiadal súdneho exekútora, aby aktualizoval lustrácie majetku povinného (banky, kataster nehnuteľností, dopravný inšpektorát, Sociálna poisťovňa - zamestnávateľ, dávky, dôchodok, iné plnenia), oznámil výsledky šetrení podľa § 34 ods. 8 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, príp. oznámil dôvody, pre ktoré také šetrenie nevykonal, oznámil výsledky šetrenia hnuteľného majetku povinného, príp. oznámil dôvody, pre ktoré tak neurobil. Vo výzve mal tiež uviesť, či oprávneného informoval priebežne o postupe exekučného konania (exekúcia sa vedie od roku 2012) a či oprávnený trval na vykonaní osobného šetrenia majetku u povinného, vedomý si nákladov, ktoré sú s tým spojené (v pomere k vymáhanej pohľadávke).
17. Súdny exekútor zaslal dňa 2.12.2019 odvolaciemu súdu k sp. zn. 14CoE/179/2019 požadované výsledky lustrácii majetkovej podstaty povinného - peňažné ústavy Slovenskej republiky, Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, na základe ktorých konštatoval jeho nemajetnosť. Zároveň oznámil, že oprávnený netrval na vykonaní šetrenia u povinného.
18. Z predložených listín vyplýva, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V súdnom spise sa nachádza informácia o výsledku elektronického doručenia - uznesenie sp. zn. 8Er/169/2013 zo dňa 7.6.2019 na adresu C. W., N. XXXX/XX, XXX XX H., IČO: 37 340 514, a to, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Na uvedenej adrese sa teda povinný nezdržiava, je na neznámom mieste. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetkových
pomerov na uvedenej adrese trvalého bydliska povinného, by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
20. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.
21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).