Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-23-2019.pdf
PDF · 217.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.decembra 2019 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný I.. C. Q. E. L. Q. Á. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., L. Q. Č.. XXXX/X spod obžaloby pro- kurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 470/18/1104, zo dňa 22.marca 2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 30.augusta 2018 približne o 08:50 hod. v Bratislave v blízkosti Janotovej ulice č. 14-16 počas venčenia svojich troch psov sa opakovane vyhrážal poškodenej B. Q., aby si psov, ktorých venčila uviazala na vôdzku inak jej ich postrieľa, čo poškodená odmietla, nakoľko na danom mieste bol voľný pohyb psa dovolený, a po tom, čo priateľka obžalovaného odviedla ich psov do chodby bytového domu, obaja prišli k poškodenej, gradovali slovný konflikt a obžalovaný opakovane žiadal od poškodenej, aby psov uviazala, na čo poškodená nereagovala a po tom, čo jeden z jej psov prišiel k priateľke obžalovaného L. B.C. a začal pri nej poskakovať, na čo táto začala kričať, že ju pes napadol, obžalovaný vybral svoju strelnú zbraň značky SIG SAUER, typ P 229, namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí, na čo poškodená z obavy privolala políciu
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 22.marca 2019 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp.zn. 1 Pv 470/18/1104 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na obvinenú pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že dňa 30.augusta 2018 približne o 08:50 hod. v Bratislave v blízkosti Janotovej ulice č. 14-16 počas venčenia svojich troch psov sa opakovane vyhrážal poškodenej B. Q., aby si psov, ktorých venčila uviazala na vôdzku inak jej ich postrieľa, čo poškodená odmietla, nakoľko na danom mieste bol voľný pohyb psa dovolený, a po tom, čo priateľka obvineného odviedla ich psov do chodby bytového domu, obaja prišli k poškodenej, gradovali slovný konflikt a obvinený opakovane žiadal od poškodenej, aby psov uviazala, na čo poškodená nereagovala a po tom, čo jeden z jej psov prišiel k priateľke obvineného L. B. a začal pri nej poskakovať, na čo táto začala kričať, že ju pes napadol, obvinený vybral svoju strelnú zbraň značky SIG SAUER, typ
P 229, namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí, na čo poškodená z obavy privolala políciu.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný I.. C. Q. bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní a to:
-výsluch obžalovaného I.. C. Q. v prípravnom konaní dňa 14.09.2018 - č. l. 24-33, dňa 26.10.2018 - č. l. 34-46, na hlavných pojednávaniach dňa 30.09.2019, dňa 25.11.2019
-výsluch svedkyne a zároveň poškodenej B. Q. v prípravnom konaní dňa 14.11.2018 - č. l. 57-64, na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019
-výsluch svedkyne L. B. (priateľky obžalovaného) v prípravnom konaní dňa 26.10.2018 - č. l. 47-53, na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019
-výsluch svedkov - príslušníkov polície -U.. L. B. v prípravnom konaní dňa 09.11.2018 - č. l. 54-56, na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 -M.. L. M. v prípravnom konaní dňa 21.11.2018 - č. l. 65-67, na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 -M.L.. R. M. v prípravnom konaní dňa 03.12.2018 - č. l. 68-70 -U.. L. G. v prípravnom konaní dňa 03.12.2018 - č. l. 71-73 -U.U.. D. Q. v prípravnom konaní dňa 04.12.2018 - č. l. 74-75 -U.. L.. U. D. v prípravnom konaní dňa 04.12.2018 - č. l. 76-77 -M.. T. B.J. v prípravnom konaní dňa 11.12.2018 - č. l. 80-81 -M.. Q.. B.na U. v prípravnom konaní dňa 11.12.2018 - č. l. 82-83
-výsluch svedka - suseda obžalovaného -Y. W. v prípravnom konaní dňa 07.12.2018 -č. l. 78-79
-výsluch svedka - ošetrujúceho lekára svedkyne L. B. -L.. T. Q. v prípravnom konaní dňa 06.02.2019 - č.l. 84-87
-v súlade s ustanoveniami § 268 ods. 2 Tr.por. boli oboznámené znalecké posudky
-znalkyne L.. T. N. - z odboru veterinárstvo - kynológia a výsluch v prípravnom konaní dňa 12.02.2019
- č. l. 88-89
Zo znaleckého posudku bolo preukázané že pokiaľ išlo o predmetného psa - Jackieho plemena Labradorský retrívier - žiaden náznak agresivity u neho nezistila. Išlo o vyrovnaného jedinca s hravou povahou. Všeobecne uvedené plemeno má veľmi milú a priateľskú povahu, je inteligentný, bystrý a oddaný svojmu pánovi. Je vynikajúci aportér, s rýchlymi reakciami, je ľahko a dobre cvičiteľný. V histórii tohto plemena nebol šľachtený, cvičený ani využívaný na obranné, ochranné ani útočné úlohy. Šľachtenie bolo v minulosti zamerané na aportovanie zveri pri lovoch, v súčasnosti sa využíva hlavne ako pes spoločenský, vodiaci a asistentský. K tomu ho predurčuje hlavne jeho mierna a priateľská povaha bez čŕt agresivity. Mala za to, že u predmetného psa sa nejednalo v čase incidentu o agresivitu psa len o jeho väčší záujem o situáciu.
-znalca R.. T.. L.. U. B., U.. z odboru z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie súdne lekárstvo - vo vzťahu ku svedkyni L. B. a výsluch v prípravnom konaní dňa 22.02.2019 - č. l. 90 - 92 a na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 Predmet, ktorý vytvoril poranenia na chrbte prvého článku piateho prsta ľavej ruky by mohol veľmi dobre zodpovedať charakteru tupo hrotnatého zubu akým býva rezák. Rozloženie poranení prakticky v jednej
línii od oblasti kože nad metakarpom až po prvý medzičlánkový kĺb piateho prsta ľavej ruky svedčí skôr proti vytvoreniu týchto poranení ľudským chrupom, ktorý ma charakter poloblúka. Naproti tomu predná časť chrupu psa tvorená rezákmi mohla veľmi dobre vytvoriť zistené poranenia. Odrenina v teréne opuch a hematómu na chrbte prvého článku piateho prsta ľavej ruky mohla byť veľmi dobre vytvorená väčším rezákom (napríklad 13) špicáky (C1), ktoré majú typické prekríženie pri zhryze by museli vytvoriť iné poranenia. Ku veľkosti psa sa vedel vyjadriť len orientačne v tom zmysle, že chrup psa musel byť dostatočne veľký - čo fakticky vylučuje spôsobenie poranení malým psom. Ide o psa strednej alebo väčšej veľkosti. Možnosť vytvorenia takéhoto poranenia chrupom človeka je teoretická a veľmi málo pravdepodobná. Namodelovať samopoškodenie takýmto spôsobom je nepravdepodobné pre bolestivosť, poškodenie chrupom iného človeka by si fakticky vyžadovalo spoluprácu hryzeného alebo uchopenie končatiny hryzeného hryzajúcou osobou. Poranenia pohryznutím patria svojím charakterom medzi tupé poranenia. Nepatrné pohryzenie môže zmeniť farbu kože, pri väčšom násilí vzniknú odreniny kože, pomliaždenia tkanív, rany, prípadne až rozsiahle devastajúce poranenia so stratou tkaniva. Pri odhryznutí častí tela však už ide o kombináciu pohryzenia a trhania. Poranenia pohryzením teda nemusí byť nevyhnutne spojené s porušením kože. Vo vzťahu ku svedkyni L. B. boli zistené poranenia na piatom prste ľavej ruky a to opuch, podliatiny a bolestivosť na pohmat. Na fotografiách bola viditeľná ešte podliatina koži nad piatou záprstnou kosťou a na jednej z doložených fotografií bola viditeľná ešte drobná odrenina. Pes, ktorý predmetné zranenia spôsobil musel byť dostatočne veľký čiže nešlo o malého psa - ale o stredne veľkého až veľkého jedinca. Na vypracovanie znaleckého posudku mu postačila dokumentácia, ktorú mal k dispozícii a lekárska správa ošetrujúceho lekára. Predmetný mechanizmus vzniku zranenia bol veľmi pravdepodobný - ako ho uvádzala svedkyňa B. je pravdivý, resp. zodpovedá nálezu, ktorý bol zachytený na fotografiách. Na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 v celom rozsahu trval na záveroch svojho vypracovaného znaleckého posudku.
-oboznámené boli:
-zápisnica o trestnom oznámení na Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 13.09.2018 o 09:00 hod. zo strany poškodenej B.M. Q.
-farebný obrázok google mapy - obrázok v čase pred útokom - obrázok v čase útoku
-zápisnica o obhliadke miesta činu dňa 29.10.2018 v čase od 12:00 hod. do 12:40 hod. s pripojenou fotodokumentáciou ako i CD diskom
-všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Karlova Ves číslo 2/2018 zo dňa 24.apríla 2018 ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2017 zo dňa 27.júna 2017 o podmienkach držania psov na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves - predmetné nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 15.máj 2018 ako i všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Karlova Ves pod č. 6/2017 zo dňa 27.júna 2017
- o podmienkach držania psov na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves - predmetné nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 1.augusta 2017. Uvedené všeobecne záväzné nariadenia platili na všetky pozemky v správe alebo vo vlastníctve mestskej časti ako i hlavného mesta SR Bratislavy. Podmienky držania psov bližšie upravovalo len VYN mestskej časti, nakoľko hlavné mesto SR Bratislava nemalo v tom čase VZN o držaní psov.
-čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 4356 okresu Bratislava IV, obec BA-m.č. KARLOVA VES, katastrálne územie: Karlova Ves - s jednotlivými parcelami
-zápisnica o vydaní veci zo dňa 14.septembra 2018 obžalovaným - I.. C. Q.Á. - krátkej strelnej zbrane - ktorú mal dňa 30.augusta 2018 v čase venčenia svojich psov v ranných hodinách pri sebe v Bratislave na ulici Janotova -potvrdenie o odňatí predmetnej zbrane dňa 14.septembra 2018 ako i ostatných zbraní obžalovaného
-zbrojný preukaz obžalovaného I.. C.Á. Q. - vo vzťahu k vydanej zbrani ako i k ostatným zbraniam, z ktorého bolo preukázané, že obžalovaný mal vydaný preukaz aj ku samonabíjacej pištoli značky SIG SAUER, typ P 229, skupinu zbrojného preukazu mal na skupiny A (nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku), E (držanie zbrane a streliva na športové účely). Predmetný preukaz bol vydaný dňa 15.06.2018.
-prepis systém Coord Com zaslaného z operačného odboru KR PZ BA zo dňa 30.augusta 2018 v čase o 08:53 hod. - dĺžka hovoru 51 sekúnd - s CD diskom
-lekárska správa vo vzťahu k L. B. zo dňa 30.augusta 2018 - 16:33 hod. - z ktorej vyplynulo, že táto uviedla, že bola pokusaná cudzím pobiehajúcim psom do oblasti malíčka, ranu nemá. Bolo zistené, že na ľavej hornej končatine mala opuch, hematóm, pal. Bolestivosť v obalsti celého piateho prstva, bez hryznej rany, bez porušenia kože. Doporučené jej bolo kľudový režim, ladovať, vykladať vyššie, nosiť v závese, lok flector gel, fixovať bandáž.
-fotodokumentácia ruky svedkyne L. B.
-spis vedený na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Karlova Ves, pod sp.zn. ORP-P-365/BAIV-OPP3-2018 a v rámci neho: -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.09.2018 - poškodenou -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 12.09.2018 - obvineným -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 12.09.2018 a zo dňa 20.09.2018 - svedkyňou -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 17.09.2018 - svedkom M.. L. M. -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 24.09.2018 - svedkom U.. L. G. -záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 24.09.2018 - svedkom M.. R. M.
Vo vzťahu k obžalovanému boli zabezpečené listinné dôkazy súvisiace s osobou obžalovaného:
-výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za časové obdobie od 12.februára do 22.februára 2019 - vo veci vyplynuli dvanásť priestupkov len na úseku cestnej premávky
- ktoré boli vyriešené udelením pokuty v každej jednej veci
-odpis registra trestov na obžalovaného - z ktorého nevyplynul žiadny záznam
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
dňa 30.augusta 2018 približne o 08:50 hod. v Bratislave v blízkosti Janotovej ulice č. 14-16 počas venčenia svojich troch psov sa opakovane vyhrážal poškodenej B. Q., aby si psov, ktorých venčila uviazala na vôdzku inak jej ich postrieľa, čo poškodená odmietla, nakoľko na danom mieste bol voľný pohyb psa dovolený,
Obžalovaný potvrdil, že v predmetný deň v ranných hodinách - pred tým ako išiel do práce - na predmetnom mieste venčil svoje tri psy. Predmetné psy mal na vodítku už od vchodu - ako z bytového domu vychádzal s predmetnými psami. Venčil troch psíkov, ktoré boli menšieho vzrastu - jeden mal 1,5 kg plemeno pražský krysařík, druhý mal 2 kg plemeno pražský krysařík a tretí bol hmotnosti 10 - 12 kg plemeno miniatúrny bulteriér. Predmetné psíky venčil spoločne so svojou priateľkou - svedkyňou L. B.C.. Po tom, čo vyšli z bytového domu - išli s nimi na trávnatú plochu. Tu podľa výpovede obžalovaného sa ozval brechot štyroch voľne pustených psov, ktoré patrili poškodenej B. Q. - s ktorou podľa ich vzájomných výpovedí - teda i výpovede poškodenej B. Q. mali v minulosti viacero konfliktov v súvislosti s venčením. Keďže psy poškodenej boli väčšieho vzrastu ako psy obžalovaného navzájom psy sa dostávali do sporu. Podľa výpovede obžalovaného - z dôvodu, aby predmetným konfliktom medzi nimi nielen ako „psíčkarmi“, ale i predmetnými psami nedochádzalo snažil sa obžalovaný venčiť svoje psy v inom čase ako poškodená.
Pokiaľ išlo o psy poškodenej táto v predmetné ráno ich mala štyri (labrador pes mal hmotnosť okolo 40 kg, druhý labrador mal hmotnosť okolo 35 kg, tretí pes mal hmotnosť okolo 30 kg a kríženec mal hmotnosť okolo 20 kg ) - boli voľne pustené (išlo v danom prípade o miesto - kde tomu tak mohlo byť) a rozbehli sa smerom ku obžalovanému, ku svedkyni a k ich psom. On sa preto postavil pred ich psov a priateľku - aby zabránil stretu jej psov s ich psami - t.j. aby skomplikoval dráhu psov poškodenej. Keďže obžalovaný chcel zabrániť stretu psov jeho a psov poškodenej - svedkyňa L. B. automaticky zareagovala spôsobom, že psy zobrala na ruky a pokiaľ išlo o tretieho psa, ktorý bol na vodítku - zobrala vodítko tretieho psa a začala utekať do vchodu. Vo vchode ich predmetná svedkyňa uviazala o zábradlie. Predmetné skutočnosti potvrdila i poškodená ako i svedkyňa L. B.. Obžalovaný vypovedal, že on následne podišiel ku poškodenej a začal sa jej pýtať, či je naozaj normálna, sama vidí, že tie psy sa neznesú a či si uvedomuje, že čo i len buchnutie labou, nedajbože zahryznutie môže jeho psy usmrtiť (viď zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 30.09.2019). V prípravnom konaní tiež vypovedal, - že poškodenej hovoril, že keďže ich psy sa navzájom neznesú - či by svoje psy nemohla mať na vodítku. Podľa výpovede obžalovaného mala mu poškodená povedať: „že mám ísť do p..e, mám sa p.....ť, že jej je jedno, že jej psy napadnú naše, pretože jej psom nemôžu naše psy nič urobiť a že keď mám problém, ona príde večer s kamarátmi, ktoré mi to vysvetlia“. Zároveň obžalovaný vypovedal, že upozornil poškodenú na to, že mám v legálnej držbe a že keď jej psy napadnú jeho, partnerku alebo našich psov, v prípade núdze som oprávnený ju použiť“.
Poškodená k predmetnej časti potvrdila, že jej psy v predmetný deň venčila. Obžalovaný keď žena (svedkyňa L. B.) zobrala psy a išla na miesto pred dom jej hovoril - podľa výpovede poškodenej prikazoval, že má dať psy na vodítko. Ona povedala, že to neurobí, že je tam voľný výbeh psov. Na to obžalovaný povedal, že zavolá mestskú políciu - ona povedala, že môže zavolať. Ona zotrvala na mieste. Vypovedala, že obžalovaný sa vyhrážal, že jej psy postrieľa. V tomto čase psy neboli pri nej, pohybovali sa voľne po ploche. Keďže obžalovaný sa neustále ku nej približoval, aj napriek tomu, že ona od neho cúvala, boli tvárou v tvár, nakoľko tam bol úzky chodníček, lebo to tam bolo všetko zarastené. Keďže sa mi stále vyhrážal a vyslovene narúšal môj osobný priestor, tak som mala pocit, ako by ma chcel k niečomu vyprovokovať. Nevedela som ako inak reagovať na jeho vyhrážky - že mi zastrelí psy, tak som mu povedala, že keď to urobí, že zavolám chlapov, nech to s ním vybavia. Na podľa jej výpovede mal obžalovaný povedať - nech ich hneď zavolám, on si to vybaví s nimi, načo ona povedala, že nikoho nezavolá. Zároveň poškodená v prípravnom konaní vypovedala - že aj keď si psov dá na vodítko - dá si ich na dlhé - že aj tak tam budú pobehovať, na čo podľa výpovede poškodenej jej mal obžalovaný povedať - že on aj vtedy ak to uzná za vhodné a bude mať pocit, že ohrozujú jeho psy, tak jej psy postrieľa. Psy na vôdzke počas venčenia aj preto nemá, z dôvodu lebo chce aby sa prebehli - takto vypovedala na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa L. B. potvrdila tiež skutočnosti ako uviedol obžalovaný - i ona počula, že poškodená obžalovanému hovorila, že ona tam bude venčiť svojich psov na voľno a že je jej jedno, že veľkí psi ublížia ich malým psom, použila zopár vulgarizmov a že ak tomu nerozumie, že večer príde s kamarátmi a tí mu to vysvetlia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka Y. W. - tento potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal nielen obžalovaný, ale i svedkyňa L. B. - že poškodená chodievala pravidelne venčiť psy do okolia bytovky - tieto psy mala vždy bez vôdzky a bez košíka. Tiež vypovedal, že videl, že poškodená za rovnakých okolností - venčila psy bez vôdzky a košíka i po predmetnom incidente. Pravidelne sa stávalo, že poškodená chodievala venčiť ak nie každý deň tak minimálne každý druhý deň bez vôdzky na predmetné miesto činu. Poškodená venčila psy väčšieho vzrastu, psy sa mu zdali dosť nebezpečné, aby takéto psy venčila na voľno.
Súd v tejto časti preto poukazuje, že nebolo preukázané jednoznačne - vzhľadom na výpoveď obžalovaného, ako i výpoveď samotnej poškodenej
- že by sa obžalovaný opakovane vyhrážal poškodenej, aby si psov uviazala na vôdzku inak jej ich postrieľa.
Obžalovaný vypovedal, že on poškodenej to takto neuvádzal, poškodená vypovedala, že obžalovaný jej toto hovoril.
a po tom, čo priateľka obžalovaného odviedla ich psov do chodby bytového domu, obaja prišli k poškodenej, gradovali slovný konflikt a obžalovaný opakovane žiadal od poškodenej, aby psov uviazala, na čo poškodená nereagovala
Potvrdené tak bolo to, že medzi nimi - obžalovaným a poškodenou došlo ku slovnej výmene. Predmetné skutočnosti potvrdila i svedkyňa L. B. - ktorá toto tiež počula, pretože prichádzala na miesto, kde bol obžalovaný spoločne s poškodenou. Medzi obžalovaným a poškodenou bol slovný konflikt v súvislosti s predmetným venčením psov. Následne prichádzala ku nim i jeho priateľka - svedkyňa L. B. - ktorá prichádzala z vchodu, kde bola uviazať ich psy. Ako obžalovaný tak i predmetná svedkyňa potvrdili - že i ona (svedkyňa L. B.) kričala na poškodenú, aby si dala psíkov na vodítko, lebo oni (svedkyňa a obžalovaný) nemôžu vyvenčiť svoje psíky. Predmetné skutočnosti potvrdila i poškodená B. Q.. I ona potvrdila, že pokiaľ išlo o jej psy v tomto čase neboli pri mne, oni sa pohybovali voľne po ploche. Z uvedeného tak vyplýva, že predmetný slovný konflikt pokračoval z dôvodu, že obžalovaný ani poškodená sa „nevedeli dohodnúť na nejakom kompromise ohľadom venčenia psov - aby mohol bez obavy venčiť svoje psy obžalovaný - že by psy poškodenej neohrozili psy obžalovaného.
a po tom, čo jeden z jej psov prišiel k priateľke obžalovaného L. B. a začal pri nej poskakovať, na čo táto začala kričať, že ju pes napadol
Poškodená potvrdila, že ku priateľke obžalovaného prišiel jeden z jej psov a začal na ňu vyskakovať táto žena začala potom hystericky kričať, že ju pes napadol, že jej skáče po krku. Ja som sa na ňu pozrela a povedala som, že pes nič nerobí, že len vyskakuje. Na hlavnom pojednávaní k predmetnej skutočnosti vypovedala, že vtedy sa tam objavil jeden zo psov, ktorý sa začal pohybovať okolo ženy a vyskakovať popri nej. Ona začala hystericky kričať, že ju pes napadol. Ja som povedala, že ju nenapadol, že vidím, že popri nej len poskakuje. Svedkyňa L. B.C. vypovedala, že keď aj ona volala na poškodenú, aby si dala psy na vodítko - v tú chvíľu zozadu jeden zo psov, krémový labrador, ktorý patril tej pani začal na mňa skákať, tento psík mi ako keby zozadu vyskočil na bok, ja som začala kričať na tú pani, nech si toho psa zavolá, načo teda nereagovala, pes na mňa znovu začal skákať, a potom som počula, ako mi pri uchu cvakli jeho zuby. Ja som si následne pritisla svoje ľavé rameno ku krku, aby ma nemohol pohrýzť do krku. V tom čas na tú pani kričať môj priateľ - aby si toho psa odvolala a ako som si pritisla svoju ľavú ruku k boku, aby som sa kryla, tak ma ten krémový labrador kusol do malíčka mojej ľavej ruky. Ja som začala kričať, že ma pes hryzie, priateľ následne kričal na pani, a by si toho psa okamžite zavolala a na toto stále nereagovala. Ja som sa odtláčala smerom od psa a pes začal na mňa skákať. Obžalovaný po celý čas dokazovania k predmetným skutočnostiam vypovedal, že on videl krémového psíka - neviem či labrador alebo retriever, ale asi skôr labrador ako psík skočil na priateľku a cvakol jej zubami pri krku. On v tom momente začal kryť ramenom a potom ako tento psík doskočil tak jej zahryzol do malíčka, načo som znovu kričal na p. Q., nech si psa odvolá a z jej strany prišla odpoveď, že prečo by to robila, veď jej pes nič nerobí. Ten psík ako dopadol, tak vrčal a pripravoval sa ku skoku.
V tejto súvislosti súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, serohematológia) R.. T.. L.. U.V. B., U.. - ktoré súd vyššie rozviedol a na záveroch, ktorých zotrval i počas dokazovania na súde na hlavnom pojednávaní dňa 25.novembra 2019 - kde na otázku prokurátora - v súvislosti s pripustením aj možnosti iného mechanizmu vzniku zranenia okrem jeho vytvorenia chrupom psa - zopakoval, že najpravdepodobnejšia varianta bola vznik pohryzením psom. V danom prípade išlo o jedno poranenie
- ktoré zodpovedalo špicáku - najväčšiemu zubu psa - ten zub je určený na to, aby pes korisť zahryzol a aby ju držal, tie ostatné poranenia sú prakticky v jednej línii na prste, takže je veľmi pravdepodobné že toto vzniklo pri jednom zahryznutí.
V tejto súvislosti súd poukazuje na zákon č. 282/2002 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov - ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
Podľa § 4 ods. 1 - vodič psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Podľa § 4 ods. 3 - za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.
Poškodená mala v predmetný deň na venčenie štyri psy. Ako už bolo uvedené išlo o psy hmotnostne a výškovo vyššieho zrastu od psy obžalovaného. Naviac predmetné psy nemala na vôdzke, nemali náhubok, pohybovali sa voľne - čo sama vypovedala, že chcela, aby sa prebehli (i keď v danom úseku tomu tak mohlo byť) - na druhej strane však i napriek tomu i súd mal za to, že poškodená (i keď znalkyňa konkrétneho útočiaceho psa označila ako mierumilovného) - nemožno neopomenúť - že pes poškodenej na svedkyňu útočil. Predmetné pohryzenie zodpovedalo - pes korisť zahryzol a ju držal - nešlo tak o nejaké hranie psa - ako to vypovedala poškodená. V tejto súvislosti súd naviac poznamenáva - že je tažko predstaviteľné - všeobecne ovládať štyri voľne pohybujúce sa psy - podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach i osoby na tento účel vyškolenej (napr. kynekológa). Naviac - konkrétne pes, ktorý zaútočil na poškodenú nebol vlastníctvom poškodenej
- táto nad ním vykonávala dohľad. I keď znalkyňa uviedla, že ide o psa mierumilovného svojou povahou
- je potrebné si uvedomiť - že pes je zviera a ako také môže konať i pudovo, inštinktívne, niekedy mu stačí nejaký podnet, ktorý si držiteľ (majiteľ) ani nemusí uvedomiť. Správanie psa - akokoľvek je cvičený
- je „nevyspytateľné“ a práve preto bol ten majiteľ (držiteľ) - teda poškodená - povinná počínať tak - lebo ona bola za neho zodpovedá - aby správaním predmetného psa nedošlo ku škode na zdraví, na živote, majetku. Povinnosťou je zabrániť útoku psa na ľudí alebo iné zvieratá. I keď išlo o miesto kde bol voľný výbeh - a nemusel mať pes vôdzku a náhubok - toto mala mať poškodená jasne na pamäti a zreteli.
obžalovaný vybral svoju strelnú zbraň značky SIG SAUER, typ P 229, namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí, na čo poškodená z obavy privolala políciu
Obžalovaný potvrdil počas celého dokazovania - že keďže pes uhryzol jeho priateľku a táto začala kričať a on preto vyzýval poškodenú aby si psa okamžite stiahla a táto tak neučila s odôvodnením - že načo, veď ten pes nič nerobí a on videl, že pes sa pripravuje skočiť znova vyhodnotil situáciu z obavy o priateľkin život alebo krajnú núdzu, vytiahol zbraň a namieril na psa, ktorý útočil na moju priateľku. Na to, som vyzval pani poškodenú, aby si psa okamžite odvolala, lebo inak budem nútený vystreliť. V tom momente si psa privolala ja som schoval zbraň a začal som utekať za priateľkou, aby som skontroloval, ako vážne poranenie je. V tom momente poškodená začala na mňa kričať, že či chcem, aby na mňa zavolala políciu. Na čo som jej ja odpovedal, že kľudne, nakoľko ja použitie zbrane musím aj tak nahlásiť. On kontroloval zranenie priateľky, nakoľko sme sa s priateľkou vzdialili asi päť metrov nižšie od poškodenej a čakali na príchod polície.
Na otázku vyšetrovateľa: vytiahli ste, resp. použili ste ju už niekedy pri nejakom konflikte? Výpoveď: nie, nikdy. Tu som ju vytiahol naozaj len z toho dôvodu, že útok psíka pretrvával a p. Q. si ho nechcela odvolať, lebo podľa nej sa nič nedialo a tiež z faktu, že priateľka stála odo mňa na vzdialenosť štyri metre a nemal som čas ku nej dobehnúť a psa napríklad odhodiť. Teda s ohľadom na jej život a zdravie som situáciu vyhodnotil ako krajnú núdzu a zbraň som vytiahol. Otázka prokurátorky: Ďalej ste uviedli, že pes keď bol pri Vašej partnerke vyskočil a cvakol jej zubami pri krku, prečo ste v tom čase nevytiahli zbraň a nevnímali to ako ohrozenie života Vašej partnerky? Výpoveď: Lebo naozaj sme sa snažili, aby si p. Q. toho psíka odvolala pretože ja to považujem, že keď mám vytiahnuť zbraň tak to musí byť naozaj prípad vážneho ohrozenia života alebo zdravia. Otázka prokurátorky: takže to, že 40 kg cudzí pes cvakol zubami pri krku Vašej partnerky ste tak nevyhodnotili? Výpoveď: ja som to vyhodnotil až tak, keď ju uhryzol do malíčka postavil sa pre ňu opätovne pripravený hrýzť, tak vtedy som mal obavy ako by to dopadlo.
Použitie zbrane i na zviera (keďže ide o živého tvora) i pre osobu akou bol obžalovaný (športový strelec) nie je bežné - ide o mimoriadne psychicky náročnú situáciu - kde sa musí rozhodnúť vo veľmi krátkom časovom okamihu - a preto by bolo nerozumné požadovať v takýchto prípadoch (a v konkrétne v tejto
veci) tak ako to bolo postavené na predmetných otázkach. V danom prípade išlo o veľmi vypätú stresovú situáciu na ktorú nebolo čas rozmýšľať a obžalovaný konal v obrane tak, aby zabránil pokračovaniu ďalšieho útoku psa.
Svedkyňa L. B.C. počas dokazovania potvrdila skutočnosti, ktoré vypovedal obžalovaný. Poškodená B.na Q. vypovedala v prípravnom konaní - Pán Q. vytiahol zbraň na mňa povedal, nech si idem po toho psa lebo mi ho odstrelí. Vytiahol ju spoza opasku. Toto všetko sa odohralo v krátkej chvíli, my sme boli v úzkej uličke a povedala som, že ja po toho psa nejdem a že volám políciu. Na to p. Q. povedal, že dobre nech zavolám, ja som teda zavolala políciu a nahlásila som to. Na hlavnom pojednávaní k tejto skutočnosti vypovedala ako je vyššie uvedené - a ako vypovedala aj v prípravnom konaní, že celý čas na mňa s tou zbraňou mieril - približne v stredovej osi. Ako stál, on mal ruku rovno s tou zbraňou. V telefóne, keď bola na políciu povedala - že sa nachádzam na tej a tej ulici, že na mňa mieri chlap so zbraňou, policajtom som to ešte zopakovala a vyslali hliadku. Keď som dotelefonovala, obžalovaný už na mňa zbraňou nemieril, ja som si psa odvolala, podišla ku mne tá žena a povedala mi, že ju pes pohrýzol. Tak som ju vyzvala, aby mi to ukázala, že kde. Ukázala mi malíček na ruke, na ktorom nebolo viditeľné ani pohryznutie, ani poškodenie. Povedala som, že si vymýšľa, že na prste nič nemá. Ona sa vyjadrila, tak teda ma nekusol, štipol ma. Opätovne som ju vyzvala, aby mi ukázala prst, znova tam nebolo zjavné poškodenie pokožky.
Vo veci je založené CD a zároveň aj prepis systému Coord Com (č. l. 173) zo dňa 30.08.2018 z času o 08:53 hod. s dĺžkou hovoru 51 sekúnd. Oznamovateľka: Dobrý deň je tu chlap, ktorý na mňa mieri zbraňou na Janotovej 1“ len preto, že som tu so psami. (poškodená) Ďalší ženský hlas - svedkyňa: mám jeho zub Oznamovateľka: Janotova 1, chlap so zbraňou Operátor OO KR PZ BA: Čo má pištoľ? Oznamovateľka: Áno a mieril tu na mňa vonku na ulici.
Keďže zo strany poškodenej bola volaná polícia - obžalovaný kontroloval partnerkin prst a pýtal sa jej ako sa cíti. Obaja odišli od poškodenej zhruba na vzdialenosť asi päť metrov - aby predmetné psy na nich opätovne nezaútočili a čakali obaja na príchod polície.
Predmetní príslušníci polície prišli na predmetné miesto. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede predmetných svedkov:
V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr.por. boli čítané výpovede svedkov - príslušníkov polície
-M.. R. M.
Keď tento prišiel na predmetné miesto všimol si, že zbraň bola na zemi, pravdepodobne vybitá. Priateľka obžalovaného mu povedala, že na ňu začal skákať jeden zo psov ženy - pričom jej mal hrýzť a cvakať pri hlave a zároveň ju mal poraniť zubami na jej malíčku - na čo priateľ zareagoval tým, že vyzval majiteľku psov, aby si svojho psa odvolala, načo ona nijako nereagovala - následne priateľ vytiahol zbraň, pričom mieril na psa a tiež na zem a opätovne vyzval majiteľku nech si psa odvolá.
Žena (poškodená) uviedla, že sa dostala do sporu s obvineným a jeho priateľkou ohľadom venčenia psov - pričom priznala, že jeden z jej psov skočil na mladú ženu, pričom jej mal cvakať zubami pri hlave, ale ona to vnímala teda tak, že sa chcel hrať. Obidve strany boli poučené o možnosti podania trestného oznámenia a následne sa to rozpustilo.
Poškodená vyzerala kľudne, vôbec nevyzerala rozrušene, alebo nahnevane, bola pokojná. Ako on ju videl na neho pôsobila relatívne pokojne -on neskôr prišiel.
Obžalovaný pôsobil na neho úplne v pohode, bol kľudný, sám povedal, že nemal problém s tým, aby bola na mieste polícia a aby zistila, čo sa stalo, nakoľko si je vedomý toho, že sa ničoho nedopustil. Nepôsobil arogantne ani nič také, bol plne pokojný a v pohode.
Psy tam boli ani jeden nebol na vôdzke a ani nemal košík. Patrili poškodenej, boli pokojné.
On videl zranenie priateľky obvineného - takú bodku, pravdepodobne od psieho zuba na malíčku, nekrvácalo je to ani nič, ošetrenie nežiadala. Táto slečna bola pomerne silno rozrušená.
Ohľadom mierenia predmetnej zbrane zo strany obvineného - vypovedal, pokiaľ si dobre pamätám tak povedala, že p. Q. mieril len na jedného zo psov, teda na toho, ktorý mal zaútočiť na jeho priateľku a potom ešte mieril do zeme. K tomuto by som chcel dodať, že na základe informácií, ktoré mám od kolegu G. tak mu mala poškodená uviesť, že sa necíti ohrozená na živote a zdraví a zároveň ani nemala pocit, že by p. Q. chcel použiť zbraň voči nej.
-U.. L. G.
videl, keď prišiel na predmetné miesto - že na zemi bola vybitá strelná zbraň, zásobník bol mimo zbrane. On vyťažoval poškodenú ohľadom predmetnej situácie - pani mu povedala, že v ten deň keď venčila 4 labradorov - na mieste kde je dovolené venčiť psy bez vôdzky a ochranného košíka - venčila tu psov i priateľka obvineného. Jeden z jej labradorov mal vybehnúť k priateľke obvineného vyskočiť na ňu, ale poškodená to komentovala so slovami, že pes sa chcel len hrať. Vtedy dobehol obvinený, ktorý vytiahol zbraň. Pred predmetným vytiahnutím zbraň poškodená vypovedala, že obvinený jej dohováral, aby si svojich psov dala na vôdzku nakoľko jeden z jej psov vybehol po jeho priateľke, že má strach a že sa k tomu pripoja aj ostatné psy, ale že to bolo všetko bez vulgarizmov, nikto sa nikomu nevyhrážal. Nevedela uviesť, či p. Q. obtiahol svoju zbraň. Poškodená mu povedala, že na ňu nemieril, ale že mieril zbraňou na zem, že na ňu nemieril vôbec.
Na otázku policajta, keď obvinený vytiahol zbraň a vyzýval ju na stiahnutie psov, či mala strach o svoj život a zdravie odpovedala mu, že nie, nakoľko neverila, že obvinený túto zbraň použije. Zároveň uviedla, že potom, ako si stiahla svojho psa, ktorý útočil na priateľku obvineného, obvinený dal zbraň do púzdra. Zároveň uviedla, že nie je zranená, že nepotrebuje nejaké ošetrenie. Nevnímal, že by bola vystresovaná poškodená, povedala, že sa cíti dobre, nie je v šoku, lekárske ošetrenie nepotrebuje. Od obvineného sa dozvedel, že už v minulosti mali konflikty ohľadom psov a preto sa dohodli, že každý bude chodiť v inom čase, aby sa nestretli. Zároveň obvinený uviedol, že jeden z labradorov vyskočil po jeho priateľke a mal ju cvaknúť do ruky - preto obvinený poškodenej začal dohovárať, aby si psov stiahla a dala si ich na vôdzku, lebo môžu zaútočiť aj ostatné psy, čo ona ignorovala, neurobila, povedala, mu, že je na ploche kde venčiť psov nemusí na vôdzke, opätovne ju vyzval aby si stiahla psa lebo keď tak neurobí tak vytiahne zbraň a psa zastrelí.
Poškodená na neho pôsobila normálne, vecne odpovedala na otázky, uviedla, že nie je v šoku, nebola vystrašená ani rozrušená. Obvinený na neho pôsobil tak, že sa bojí o priateľku, na ktorú zaútočil pes. Na mieste boli štyri psy. Keď poškodenú vyťažoval psy behali okolo nich. Videl ako si svedkyňa držala ruku, zranenie nevidel - hovorila, že pes ju cvakol do malíčka. Podľa jeho subjektívneho hľadiska predmetného svedka - poškodená nemala strach o svoj život a zdravie. Poškodená ukazovala na zem, kam obvinený mal mieriť so svojou strelnou zbraňou.
-U.. D. Q.
Vypovedal, že on sa s predmetnými osobami (obvineným, poškodenou a svedkyňou nerozprával. Poškodená pôsobila na neho nervózne. Videl ju z diaľky cca 10 metrov. Obvinený pôsobil ako normálny človek, bol kľudný a pokojný. Psy tri tam pobehovali prípadne ležali. On mal len sprostredkované informácie od kolegov - že obvinený mal mieriť na psov nakoľko ho tí ohrozovali. Poškodená určite nevyzerala tak, že bola ohrozená na živote, resp. na zdraví. Prišli asi po 20 minútach.
-U.. L.. U. D.
on osobne okrem svojich kolegov - príslušníkov polície videl pani so štyrmi psami, obvineného a jeho priateľku. Na mieste malo dôjsť ku konfliktu medzi predmetnými civilnými osobami - pričom príčinou konfliktu malo byť niečo ohľadom venčenia psov - ale detaily uviesť nevedel. Videl na zemi vybitú strelnú zbraň. On civilné osoby nevyťažoval. Situácia bola pokojná, nevyžadovala si žiadny zásah.
Poškodená bola úplne pokojná, vystrašene na neho vôbec nepôsobila, ani vystresovane. Nevyzerala byť vystrašená. Obvinený pôsobil na neho úplne kľudne, nebol agresívny ani nič podobné. Boli tam aj štyri psy - neboli na vôdzke, nemali košíky, pobehovali tam. Zranenie svedkyne nevidel, od kolegu mal vedomosť - že psy mali napadnúť priateľku muža, mali ju pohrýzť do ruky.
-svedkovia M.. T. B. a M.. Q.. B.M. U. Obvinený na neho pôsobil kľudne, pokojne, nebol agresívny. Uviedol, že už v minulosti mal problémy s poškodenou - v súvislosti s venčením psov - nakoľko on mal psy menšieho vzrastu a predmetná pani často krát venčila psy väčšieho vzrastu, bez vôdzky a košíkov, pričom uviedol, že ju viackrát upozorňoval
- že ich psy sa vzájomne neznesú nech si ich dá na vôdzku. Zároveň obvinený popísal, že jeden z jej psov prišiel počas venčenia k jej priateľke, vyskočiť na ňu a mal ju cvaknúť do prsta a preto vytiahol strelnú zbraň - pričom mieril na psa a viackrát majiteľke povedal, aby si svojho psa odvolala. On už nevidel ani priateľku, lebo táto tu už nebola a neboli tu ani psy. On nevidel ani poškodenú.
-svedok U.. L. B. ako počas prípravného konania, tak i na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré už vo veci na polícii vypovedal. Išlo o svedka, ktorý bol vyslaný ihneď na predmetné miesto. Po príchode na predmetné miesto videl tri osoby - išlo o dve ženy a muža. Jedna žena s mužom a oproti nim ďalšia žena - ktorá mala za sebou štyri psy - boli vo vzájomnej vzdialenosti asi dva - tri metre. Ani jedna z týchto osôb sa nesprávala agresívne, nikto na nikoho nezvyšoval hlas - preto sa on s kolegom opýtali - či tu niekto neohrozoval niekoho zbraňou. Obžalovaný - predmetný muž potvrdil, že on použil zbraň ktorá mu bola následne odňatá. Boli stotožnené osoby. Potvrdil, že svedkyňa L. B. - ktorá hovorila česky - mu uviedla, že aj oni majú psov, ktoré chodia venčiť a to na ten istý kopec ako poškodená so svojimi psami. Medzi ich psami sú konflikty. Potvrdil, že táto uviedla, že jeden zo psov poškodenej ju mal napadnúť spôsobom - že mal na ňu skákať a že počula aj cvaknutie - s tým, že necítila bolesť nikde. Keďže obvinený videl ako psy ohrozovali ju (svedkyňu) - pribehol ju ochrániť - s tým, že mal vytiahnuť zbraň a povedať p. Q., aby si zobrala tých psov, že jej ich zastrelí alebo postrelí. Na to poškodená zobrala psov a obvinený odložil zbraň. To bolo všetko čo mu uviedla. Svedkyňa povedala, že pes poškodenej skákal a cvakal zubami oko nej.
Keď sa poškodenej pýtali, či sa cítila ohrozená - povedala, že nie. Tiež sa jej pýtali, či obvinený mieril zbraňou na ňu - načo povedala, že na ňu nemieril, ale že mieril na psa a ona sa o neho bála, lebo že psy neboli na vodítku a nemali košíky. Osoby boli poučené o možnosti podať trestné oznámenie. Tiež spísal - spracoval oprávnenie použitia zbrane - ktoré zaslal na oddelenie zbraní a streliva a tiež i ohľadom faktu či psy mali mať vôdzku a košík a toto doručil na miestny úrad. Osoby sa následne rozišli.
Otázka vyšetrovateľa - ako na Vás po príchode na miesto činu pôsobila poškodená tento vypovedal - bola kľudná, ako už uviedol nikto nebol agresívny, všetci boli kľudní a normálne sa medzi sebou rozprávali - č.l. 52. Predmetné skutočnosti potvrdili i na hlavnom pojednávaní.
Otázka vyšetrovateľa - ako na Vás po príchode činu pôsobil obvinený vypovedal, že pôsobil na neho kľudne, agresívne vôbec nepôsobil, bol pokojný a oznámil im, že použil zbraň v krajnej núdzi - nakoľko psy ohrozovali jeho priateľku.
Pokiaľ išlo o psy tieto boli štyri - tri psy počas celého zákroku ležali na zemi a jeden pobehoval dokola - ale tiež bol úplne pokojný. I pes, ktorý mal pohrýzť poškodenú bol kľudný a prechádzal sa poza poškodenú.
Svedkyňa im ukázala zranenie - malíček na ruke - vyzeralo to ako červená bodka nekrvácalo to. Rýchlu záchrannú pomoc a ani ošetrenie nežiadala.
Poškodená im povedala - že jej pes sa chcel hrať so svedkyňou - skákal okolo nej a cvakol zubami a obvinený na neho vytiahol zbraň.
Otázka vyšetrovateľa -čo vám povedala poškodená na mieste činu, kde mieril obvinený so zbraňou a na koho? -
Povedala im, že mieril na psa. Otázka vyšetrovateľa - Mieril ešte niekam inam p. Q.? Výpoveď: nespomínam si na to, že by nám uviedla, že mieril niekde inam.
Otázka vyšetrovateľa - mali ste Vy subjektívne ako fyzická osoba pocit, že poškodená mala strach a osvoj život - Nie.
Pokiaľ išlo o zbraň obvineného v čase keď prišiel predmetný svedok na miesto - zbraň mal obvinený odloženú zaistenú v púzdre, ktoré mal skryté na boku. Pokiaľ išlo o zbraň - pred jeho vydaním - zbraň vytiahol, vytiahol zásobník vybil ju a položil zbraň aj zásobník na zem a odstúpil od nej.
-svedok M.. L. M. po celý čas dokazovania (ako prípravného konania, tak i pred súdom) potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal na polícii a zhodne ako i svedok U.. L. B. - pretože išlo o svedka, ktorý bol vyslaný ihneď na predmetné miesto. Ako vystúpil zo služobného motorového vozidla - na kopčeku za domov ulice Janotova 1 všimol si tri osoby - dve ženy a jedného muža - ako stoja pri sebe na vzdialenosť cca 1,5 metra a rozprávajú sa. Túto skupinku za ľudí, ktorá má byť v núdzi nepovažoval - preto pokračoval v zrýchlenej chôdzi pred dom Janotova 1. Tam sa ale nikto nenachádzal. Vrátil sa teda k tejto skupinke ľudí, ktorá sa správala pokojne a spýtal sa ich či tu alebo v okolí nevideli nejakého muža ohrozovať nejakú ženu so zbraňou. Ako to povedal to, že by sa malo jednať o túto skupinku ľudí vylúčil, nakoľko sa medzi sebou pokojne rozprávali. Na túto moju otázku muž z tejto skupinky povedal, že on má pri sebe zbraň. Spýtal sa ho či niekoho ohrozoval so zbraňou. Na to mu povedal, že nie a pani, ktorá stála vedľa tohto muža povedala, že ona volala políciu. Na to som sa pána so zbraňou spýtal, že kde má zbraň mal ju v púzdre za opaskom. Túto zbraň mu odňal. Predmetnú zbraň mu obvinený podal. Pri predmetnej skupinke ležali traja alebo štyria psy - asi štyri metre od tejto skupinky. Obvinený im povedal, že videl ako pes ktorého venčila suseda skáče na jeho priateľku a cvakal jej v okolí hlavy zubami a opakovane od majiteľky žiadal, aby si psa privolala, resp. aby ho odvolala, aby neskákal na jeho priateľku. Keď toto nepomáhalo vytiahol svoju legálne držanú zbraň namieril na psa a opäť majiteľku vyzval na odvolanie psa. Použitie zbrane nahlásil obvinený na príslušné oddelenie zbraní a streliva. Majiteľka psa uviedla, že nemalo ísť o napádanie psa priateľky obvineného - pes sa chcel hrať a je pravda, že bol v jej blízkosti, ale nemal ju nijakým spôsobom napádať. Na mieste tiež uviedla, že zbraňou ani inak obvineným ohrozovaná nebola. Žiadnu obavu o svoj život ani zdravie nenadobudla, počas celej komunikácie bola pokojná. Priateľka obvineného im uviedla, že na kopček za domom chodí pravidelne venčiť svoje psy a často máva konflikt s poškodenou - ktoré psy behajú voľne po lúke bez vôdzky a košíkov. Tiež uviedla, že jedným zo psov bola atakovaná - mal ju pohrýzť niekam do ruky ale viditeľné zranenie v tom čase nemala žiadne. Pes mal na ňu skákať, pričom jej mal cvakať zubami tesne pri hlave - bola značne rozrušená a vykoľajená. Pani, ktorá venčila psov nijako tieto skutočnosti nepopierala avšak tvrdila, že pes sa chcel s priateľkou obvineného iba hrať. Po zistení týchto skutočností a vyťažení všetkých osôb na mieste považoval použitie zbrane za oprávnené. Panej so psami sa dotazoval, či môže mať psy na voľno - čo je ale v kompetencii miestneho úradu, resp. mestskej polície - uviedla, že áno. Aj napriek tomu podal podnet na MÚ Karlova Ves ohľadom prešetrenia voľného pohybu predmetných psov ako i podnet na OO PZ za účelom preverenia použitia zbrane. Zbraň obvinenému vrátil a osoby poučil, že bude predvolané vyššie uvedenými orgánmi.
Poškodená sa správala od príchodu povýšenecky, arogantne. Počas komunikácie mala prekrížené ruky v hornej časti tela. Opakovane sa jej pýtal, či bola nejako ohrozená- či obvineným alebo jeho priateľkou alebo zbraňou načo mu vždy kľudným hlasom odpovedala, že nie. Vystrašene rozhodne nepôsobila. Celá skupinka ľudí pôsobila pokojne - nakoľko po ich príchode túto skupinku nepovažoval za osoby, ktoré políciu volali - pretože podľa jeho názoru, žena, ktorá by bola ohrozovaná zbraňou nestojí pokojne vedľa údajného páchateľa.
Obvinený - opakoval, že nevedel, čo má robiť, aby pes neohrozoval jeho priateľku, žiadal ju aby si psa privolala. Bol z celej situácie mierne vystrašený a vo všetkom s hliadkou spolupracoval.
Na predmetnom mieste sa nachádzali tri alebo štyri psy. Všetky boli ženy - ktorá sa dostala do konfliktu s obvineným. Ležali v tieni alebo sa medzi sebou naháňali.
Priateľka povedala, že pes ju cvakol do ruky, druhou rukou si ju držala, ale uviedla, že ošetrenie nepotrebuje.
Otázka: Podrobne popíšte, čo Vám uviedla poškodená po Vašom príchode na miesto činu? - počas vyťažovania nám táto pani uviedla, že p. Q. namieril zbraň iba na psa, ktorý vyskakoval na jeho priateľku, na ňu samotnú mieriť nemal, inak nám uviedla len to, čo už vyššie popísal.
Predmetný pes, ktorý mal uhryznúť - počas celého zásahu buď pokojne ležal alebo sa naháňal s ostatnými. V čase skutku bolo vonku teplo a psy už boli počas ich zákroku unavené z tepla a tiekli im sliny od smädu.
Otázka: Čo vám uviedla poškodená na mieste činu, keď ste prišli kde mieril obvinený a na koho - uviedla, že mieril iba na psa.
Svedkyňa L. B. povedala, že pes sa nachádzal v jej tesnej blízkosti skákal na ňu, mal byť postavený iba na zadných nohách, pričom jeho predné nohy mali smerovať na vrchnú časť tela svedkyne a tvár mal mať tesne pri jej hlave, nakoľko počula cvakať rukami resp. tlamou. Pes mohol mať okolo 45 - 55 kg.
Potvrdil, že poškodená volala na políciu - on kontroloval partnerkin prst a pýtal sa jej ako sa cíti. Obaja odišli od poškodenej zhruba na vzdialenosť asi päť metrov - aby predmetné psy na nich opätovne nezaútočili a čakali obaja na príchod polície.
V súlade s predmetným obžalobným návrhom obžaloby bolo jednoznačne len preukázané:
-obžalovaný dňa 30.augusta 2018 približne o 08:50 hod. v Bratislave v blízkosti Janotovej ulice č. 14-16 venčil svojich troch psov -žiadal poškodenú - aby si psy, ktoré táto venčila uviazala na vôdzku - ale v tejto časti nebolo jednoznačne preukázané - nie tak ako je uvedené v obžalobe - že sa jej vyhrážal - že inak jej ich postrieľa -poškodená odmietla si dať psy na vôdzku nakoľko na danom mieste bol voľný pohyb psa dovolený -priateľka obžalovaného odviedla psy obžalovaného (a jej) do chodby bytového domu -obaja prišli ku poškodenej bez psov -gradovali slovný konflikt -obžalovaný opakovane žiadal od poškodenej, aby psov uviazala - na čo poškodená nereagovala -a po tom, čo jeden z jej psov prišiel k priateľke obžalovaného L. B. a začal pri nej poskakovať na čo táto začala kričať, že ju pes napadol -obžalovaný vybral svoju strelnú zbraň značky SIG SAUER, typ P 229, namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí - obžalovaný vypovedal a teda predmetná časť nebola jednoznačne preukázaná - že by obžalovaný namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí - ale z dôvodu, - že tento jej to jej odôvodnil - aby si poškodená privolala psa a to z obavy o bezpečnosť svojej priateľky, svojej osoby lebo pes zaútočil na priateľku - lebo inak bude nútený použiť zbraň nemieril na telo poškodenej, ale na psa a na zem. -na čo poškodená privolala políciu
Z uvedeného rozvedenia, ktoré súd vykonal - in concreto nebolo sporné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo ku konfliktu kvôli predmetným psom poškodenej. Tento predmetný konflikt bol na báze verbálneho, až po tom, čo bola priateľka obžalovaného napadnutá jedným zo psov poškodenej vyústilo to zo strany obžalovaného do gradácie obavy obžalovaného o svoju priateľku, ale i o svoju bezpečnosť nielen predmetného psa, ale i ďalších troch psov poškodenej - ktoré behali na voľno - bez vôdzky a košíka.
Naviac súd mal preukázané, že toto bolo vykonané vo vzťahu ku psom a nie vo vzťahu k poškodenej. Bolo celkom zrejmé, že týmto svojím konaním - keď predmetný obžalovaný vytiahol predmetnú zbraň a mieril na psa - bolo zrejmé z jeho konania - že obžalovaný chcel zabrániť gradácii agresivity predmetného psa a nesmeroval predmetnú zbraň vo vzťahu na telo poškodenej.
Keďže obžalovaný videl ako pes poškodenej skočil na jeho priateľku, cvakol jej zubami pri krku - čo je bojová reakcia psa vo všeobecnosti - strach samotnej poškodenej (poškodená bola vystrašená, kričala)
- potvrdil, že kričal na poškodenú - aby si psa odvolala, čo poškodená nerobila. Naviac nachádzali sa tu ešte tri psy - ktoré tiež behali na voľno - takže sa nedal vylúčiť konflikt i týchto psov.
Zároveň z výpovede obžalovaného, ale i svedkyne bolo preukázané - že poškodenú upozornil na to, že bude nútený použiť zbraň - v prípade, že si predmetného psa, ktorý bol pri jeho priateľke a ktorý už na jeho priateľku zaútočil neodvolá.
Pokiaľ išlo preto o vyhrážky o ktorých vypovedala poškodená - toto obžalovaný, ale čiastočne ani svedkyňa nepotvrdili - pretože táto nebola po celý čas pri obžalovanom (preto súd konštatoval čiastočne - ona psy odniesla do bytovky).
Ani svedkyňa L. B. nepotvrdila, že by obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať opakovane, aby si psov uviazala lebo jej ich postrieľa, čo tvrdila poškodená. Zo strany obžalovaného ako vyplynulo z jeho výpovede, nešlo o vyhrážky, ale o upozornenie ale to v tom smere a za tým účelom jeho sledovania - že ju žiadal, aby si predmetné psy dala na vôdzku, aby aj mohol svoje psy venčiť bez obáv o ich bezpečnosť. Išlo tak o rozporné výpovede medzi obžalovaným a poškodenou.
V tejto súvislosti súd poukazuje na osobu svedkyne - L. B. - že i keď táto bola v žalovanom období priateľka obžalovaného - je povinná vypovedať pravdu, nemôže klamať - pretože nastávajú trestnoprávne sankcie - a preto súd i na túto okolnosť musel prihliadať pri jej výpovedi.
Potvrdené bolo, že i napriek tomu, že v predmetnom mieste podľa VZN nie je nutné, aby bol pes na vôdzke - obžalovaný z dôvodu, že i on chcel venčiť svoje psy - bez toho, aby sa nemusel báť, že jeho psy (malého vzrastu) nebudú napadnuté psami poškodenej, ktoré boli značne iného vzrastu ako hmotnostného tak i výškou a v danom čase v počte štyri. Toto podľa názoru súdu obžalovanému nie je možné vytýkať a za toto ho viniť - pretože išlo o voľne priestranstvo a nie v osobnom vlastníctve poškodenej - kde by si táto mohla určovať podmienky. I keď predmetné miesto bolo miestom - kde psy nemusia byť na vôdzke a s košíkom - i medzi „psíčkami“ by mala byť akási vzájomná solidarita a tolerantnosť a vzájomný rešpekt. I samotná svedkyňa L. B. upozorňovala poškodenú, aby si táto psy uviazala.
Zo spisu mal súd preukázané - že dňa 30.augusta 2018 - asi o 09:00 hod. zavolal na oddelenie - odbor poriadkovej polície, oddelenie Trenčín - na úsek zbraní a streliva obžalovaný - oznámil, že použil svoju legálne držanú zbraň - na základe povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 28 písm. j/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive. Telefonicky im uviedol, že zbraň vytiahol a mieril na psa ohrozujúceho jeho priateľku.
Obžalovaný v čase spáchania skutku bol držiteľom zbrojného preukazu skupiny A - z uvedeného tak vyplýva, že za účelom ochrany osoby a majetku bol oprávnený so zbraňou manipulovať tak, aby svoju osobu, ale i osobu svojej priateľky ochránil a zamedzil ku ďalšiemu konfliktu, ktorý vzhľadom na predchádzajúce správanie predmetného psa mohol logicky očakávať.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný predmetnú zbraň nemal vzatú úmyselne na predmetné venčenie - bolo to z dôvodu, ako sám vypovedal - že v predmetný deň - keďže bol štvrtok - štvrtky chodí strielať na strelnicu pod vedením jeho trénera o 15:00 - 16:00 hod. a keďže v práci mal zahraničné obchodné jednanie - nevedel ako dlho sa tu zdrží, aká bude doprava - tak v takých prípadoch si berie zbraň so sebou už ráno. Bolo to teda nezávisle na predmetných udalostiach, ktorá následne nastali.
Preukázané bolo, že jeden zo psov poškodenej na svedkyňu začal skákať a preto svedkyňa na poškodenú kričala, aby si predmetného psa okamžite stiahla. Keďže podľa výpovede obžalovaného - on bol v tomto čase vzdialený od poškodenej asi dva metre a priateľka štyri metre od obžalovaného a teda cca 6 metrov od poškodenej.
Obžalovaný sa otočil na priateľku a videl ako predmetný pes pravdepodobne (labrador) skočil na priateľku a cvakol jej zubami pri krku. Obžalovaný potvrdil na základe predmetného, že on kričal na poškodenú - aby predmetného psa odvolala - práve z dôvodu obavy o ďalšie konanie psa, resp. ďalších psov. Svedkyňa L. B. sa začala kryť ramenom a potom ako predmetný pes doskočil zahryzol jej do malíčka - opätovne obžalovaný kričal na poškodenú - aby táto odvolala psa. Podľa výpovede obžalovaného, ako i predmetnej svedkyne L. B. bola reakcia poškodenej - že to neurobí, pretože jej pes nič nerobí. Keď však predmetný pes dopadol - vrčal, pripravoval sa ku skoku - preto obžalovaný vypovedal, že vytiahol svoju strelnú zbraň, namieril na psa a opätovne zakričal na poškodenú
- aby si psa stiahla pretože môže vystreliť. Vtedy poškodená zakričala na psa (aby prišiel k nohe) - pes sa zastavil a začal kráčať ku poškodenej
- následne preto reakcia obžalovaného bola tá, že predmetnú zbraň schoval a podišiel za priateľkou (svedkyňou L. B.) - aby zistil, ako ju pes uhryzol do ruky. Vtedy poškodená povedala - že na neho zavolá políciu - s čím obžalovaný nemal problém - pretože keďže má zbrojný preukaz bolo jeho povinnosťou že musí oznámiť vytiahnutie zbrane na ulici ohlásiť na políciu.
Svojich psov charakterizoval mierumilovnej kľudnej povahy - menšie sú trošku vystrašené preto sa vyhýbajú akémukoľvek kontaktu s inými psami. Jeho psy sa nedostali do žiadneho konfliktu s inými psami. Pravidelne s nimi chodí na výbehy a žiadny konflikt nezaznamenal. Pokiaľ ide o psy poškodenej táto venčí zhruba - štyri - šesť psov - pravidelne vídaval labradora tmavšej farby a strakatého psa mix.
Problém medzi ich psami je ten - že akonáhle psy obžalovaného vyšli z brány - psy poškodenej sa rozbehli voči nim. So psami poškodenej boli aj v minulosti konflikty, ktoré spočívali v tom, že akonáhle on a jeho priateľka so psami vyšli z brány - psy poškodenej sa rozbehli voči nim - on mal pocit, že ich psy chcú psy poškodenej napadnúť a keď psy zobrala na ruky jeho priateľka následne skákali i po priateľke. V celom rozsahu poprel, že by on poškodenej povedal, že ak nebude mať poškodená psy na vodítku, že ich postrieľa. Taktiež on nepovedal poškodenej, že jej postrieľa psy - v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď obžalovaného - vyššie rozvedenú.
Obžalovaný poškodenú poznal len z venčenia - keďže medzi ich psami vznikol v minulosti konflikt preto obžalovaný sa snažil upraviť čas venčenia tak, aby sa so psami poškodenej jeho psy nestretávali. Predmetnú zbraň vytiahol len z dôvodu, že útok psa poškodenej pretrvával a poškodená ho nechcela odvolať - lebo podľa nej sa nič nedialo ako i z faktu - že priateľka stála od neho na vzdialenosť štyri metre a nemal čas ku nej dobehnúť a psa napríklad odhodiť. Práve s ohľadom na jej život a zdravie situáciu vyhodnotili ako krajnú núdzu a zbraň vytiahol. Keď prišli policajti psy poškodenej boli v polohe odležania - kázala im aby ležali a počas predmetného policajného zákroku pokojne ležali - bolo teda zjavné, že poslúchajú. Okrem neho a priateľky a poškodenej nikto iný tu nebol prítomný.
Miesto kde došlo ku predmetnému skutku - je voľne dostupná plocha a venčia tu psy aj iné osoby (asi dva - trikrát tam videl venčiť aj iných ľudí). Svojich psov venčí trikrát za deň. Pokiaľ išlo o poškodenú táto nebola jeho susedou - stretával sa s ňou na ulici len v čase keď sa stretli ich psy v súvislosti s venčením. Keď venčia susedia svoje psy tieto majú na vôdzkach - a to i napriek tomu, že na predmetnom mieste psy nemusia mať vôdzku ani náhubok - konkrétne svedok Y. W..
V súvislosti s predmetnými psami dvakrát podľa jeho výpovede požiadal mestskú políciu o pomoc v inej súvislosti a stretol sa buď s tým, že mestská polícia nemala hliadku alebo by musel 40 minút čakať a kým by boli prišli poškodená by už tam nebola. Potvrdil, že nedával ani písomný podnet.
Prokurátor mal za to, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. pretože - poškodenú nútil hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konala a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Podľa obžaloby mal obžalovaný vybrať svoju strelnú zbraň značky SIG SAEUR, typ P 229
- nútiť poškodenú tým, že namieril na jej telo a povedať jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí - na čo poškodená z obavy privolala políciu ako i tento sa opakovane vyhrážať - aby si psov, ktorých ona venčila uviazala na vôdzku inak jej ich postrieľa.
Podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trestného činu - zločinu sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - zbraňou.
Podľa § 138 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 122 ods. 3, veta prvá Tr.zák. trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý so spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo strpel a to buď násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným konaním alebo hrozbou násilia a lebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol to, čo sledoval. Cieľ páchateľa musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať.
Pod hrozbou inej ťažkej ujmy možno rozumieť hrozbu spôsobenia majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo rodinného života a podobne. Pojem „hrozba inou ťažkou ujmou“ je pojem širší ako pojem „hrozba násilím“. Pri posudzovaní, či ide o „hrozbu inou ťažkou ujmou“ sa musí prihliadať na osobné pomery napadnutého, lebo ujmu môže pociťovať každý človek inak. Treba prihliadať na vyspelosť, skúsenosti, psychický stav napadnutého a podobne (Burda/Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív Trestný zákon Osobitná časť Komentár - II. diel - I.vydanie 2011, C.H.Beck - strana 369-370). Musí ísť o konanie neoprávnené.
Hrozba inej ťažkej ujmy je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie ohrozenia alebo porušovania významného záujmu, ktorý je napríklad česť, dobrá povesť, rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré sa vážne pociťuje aj osoba, ktorej záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka. Musí ísť o konanie neoprávnené (Burda/ Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív Trestný zákon Osobitná časť Komentár - I. diel - I.vydanie 2011, C.H.Beck - strana 1039).
Páchateľom (subjektom) tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.
Čo sa týka subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, vyžaduje sa úmyselné zavinenie.
Spáchanie trestného činu - zločinu vydierania so zbraňou Trestný čin je spáchaný so zbraňou - ak páchateľ, alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň k útoku, k prekonaniu alebo zamedzeniu odporu alebo ak ju k tomu účelu ma pri sebe. Predmetný trestný čin je spáchaný so zbraňou i vtedy ak páchateľ použije zbraň k zastrašovaniu hrozby, že zbraň použije k fyzickému útoku voči napadnutému, ak nesplní to k čomu ho núti (R 25/1983 -II).
V súlade s obžalobou bolo preukázané, že v predmetný deň v predmetnom čase obžalovaný mal záujem venčiť svoje tri psy. Psy v počte štyri venčila poškodená. Potvrdené bolo - že obžalovaný žiadal poškodenú, aby si táto psy uviazala na vôdzku, čo poškodená odmietla. Bolo to z dôvodu, že i on spolu s priateľkou chceli venčiť svoje psy na predmetnom mieste. I keď v danom úseku - podľa všeobecného záväzného nariadenia (ďalej VZN) nemusel byť pes na
vôdzke, a mať náhubok a teda poškodená ho nemusela rešpektovať - a samotná poškodená neporušila žiadne ustanovenia VZN - a teda v rovine „právnej“ nič neporušila - z dôvodu však, že ako i sama poškodená a obžalovaný vypovedali zhodne ich psíky sa dostávali do vzájomného konfliktu pretože sa neznášali a preto predídeniu nedorozumení medzi psami a následne nimi ako majiteľmi, držiteľmi psov by bolo dobré, aby i poškodená mala svojich psov na vodítku - pretože obžalovaný mal za to, že práve vďaka vodítkam tak môžu predísť konfliktom. Keďže obžalovaný spoločne so svojou priateľkou videli, že predmetné slovné dohováranie je neúčinné
- odsledovali si časové obdobie kedy venčí predmetné psy poškodená - aby nedochádzalo ku vzájomnému stretnutiu (nerozporovala predmetnú skutočnosť poškodená). Znamená to, že obžalovaný urobil patričné kroky - aby nemusel byť v osobnom kontakte s poškodenou a jej psami. Urobil tak prevenčné opatrenie, ktoré však bolo narušené predmetným dňom. Tu súd poukazuje - že by mala existovať elementárna slušnosť vzájomného rešpektovania a úcty. Zo strany obžalovaného táto snaha bola ako súd vyššie uviedol - snažili sa spoločne s priateľkou svoje psy venčiť v inom časovom harmonograme ako poškodená. Ako už bolo konštatované - obžalovaný mal tri psy - dva boli o hmotnosti približne dva kilogramy a tretí v rozmedzí desať - dvanásť kilogramov. Nešlo teda o vzrastom a hmotnosťou veľké psy. Poškodená v predmetný deň (pretože stávalo sa, že mala aj štyri - šesť psov) mala štyri psy. Tieto psy boli vzrastu a hmotnosti veľké psy. I predmetný deň vznikli tak medzi nimi slovná gradácia - v súvislosti s predmetnými psami. V daný deň - 30.08.2018 chcel venčiť predmetné psy spoločne so svedkyňou. Bola tu zároveň so svojimi psami prítomná i poškodená. Keďže medzi ich psami opätovne došlo k „nesúladu“ a to spôsobom, že keď psy poškodenej videli psy obžalovaného a jeho priateľky rozbehli sa smerom ku psom obžalovaného. Reakcia obžalovaného (opätovne poškodená nerozporovala) - slovné upozornenia, aby si poškodená psy dala na vôdzku nerešpektovala, aby aj oni mohli venčiť svoje psy. V tomto čase podľa výpovede obžalovaného ale ani svedkyne - nebolo zo strany obžalovaného vyhrážané sa poškodenej, aby si psov uviazala na vôdzku lebo inak jej ich postrieľa. O tom vypovedala len poškodená. Taktiež nebolo preukázané - že po tom, čo obžalovaný vytiahol predmetnú zbraň - ktorú mal v legálnej držbe - že by ňou mieril na telo poškodenej a tejto povedať, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí. Nebolo tak podľa názoru súdu jednoznačne preukázané - že by obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. ako po objektívnej tak i subjektívnej stránke - t.j., že by namierením strelnej zbrane mieril na telo poškodenej a vyhrážkou o zastrelení jej psov pôsobil na vôľu a slobodné rozhodovanie poškodenej s cieľom dosiahnuť nasadenie vôdzky voľne sa pohybujúcim psom a teda, že by konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr.zák.
Hodnotiac vyššie podrobne popísané dôkazy, ako i ďalšie listinné a vecné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré sa týkajú skutkových zistení obžalovaného - tohto spod obžaloby oslobodil a to podľa § 285 písm. a/ Tr.por.
Z uvedených dôvodov, ktoré súd vyššie rozviedol súd musel pripustiť pochybnosti - práve s výpoveďou samotnej poškodenej - v súvislosti s predmetným skutkom. V predmetnej veci len sama poškodená vypovedala, že obžalovaný mieril na jej telo so zbraňou a že sa jej vyhrážal, aby si psa odvolala, lebo inak ho zastrelí a aby si psov, ktorých venčila uviazala na vôdzku, lebo inak jej ich postrieľa - čo bolo absolútne základom predmetného dokazovania a následne hodnotenia protiprávneho konania obžalovaného. Súd si je vedomý skutočnosti že pravdivosť tvrdení svedka je vždy potrebné posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom však nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak. V tomto konaní sú vážne pochybnosti o tom, že poškodená nevypovedala pravdu o podstatnej skutočnosti - a to práve v súvislosti - že obžalovaný mal namieriť na jej telo so zbraňou, ale s tým, že bolo to po tom, čo zistil, že jeho priateľka bola kusnutá psom a psy sa naďalej voľne pohybovali a on sa obával o jej bezpečnosť, ako i svoju - a preto poškodenú vyzval, aby si psa odvolala, lebo inak bude nútený ho zastreliť a mieril na psa, ako i na zem - a nie na poškodenú. Jeho „hrozba v súvislosti so zbraňou bola v tomto ponímaní - čo je i logické pretože - dopredu nemohol vedieť - keďže priateľka kričala, že bola kusnutá psom - aká bude ďalšia reakcia predmetného psa - pokiaľ ide o psa -
tento totiž na priateľku vyskočil smerom ku krku a následne jej zasiahol malíček. Až tým, že obžalovaný predmetnú zbraň vytiahol (na čo poškodenú dopredu upozornil) si poškodená odvolala predmetného psa a ďalších troch psov k sebe. Taktiež pred predmetným vytiahnutím zbrane - keďže psy on nemohol venčiť - lebo psy poškodenej sa rozbehli ku psom obžalovaného - ju požiadal, aby si psov dala na vôdzku, aby aj on mohol venčiť svoje psy. Úmysel obžalovaného tak smeroval len k tomu, aby psy ďalej neútočili. Taktiež súhlasil s tým, keď poškodená vypovedala, že zavolá políciu - a celý čas spolu s priateľkou zotrval na predmetnom mieste
- neušiel, neskrýval sa, nezakazoval jej, aby políciu nevolala. Ostatná časť - t.j., aby si psa odvolala, inak ho zastrelí (vypovedal, bude nútený zastreliť) - preukázané bolo jednoznačne i výpoveďou nielen obžalovaného, ale i vyššie uvedených svedkov.
Potrebné je uviesť - a opätovne predmetnú skutočnosť nerozporoval ani obžalovaný, ani svedkyňa L. B. ani samotná poškodená a naviac - k tejto skutočnosti nezávisle vypovedal i svedok Y. W., že predmetné nedorozumenia ohľadom venčenia predmetných psov na strane poškodenej boli aj v minulosti (vyššie rozvedené).
Následne vo veci sú výpovede absolútne nezávislých osôb (ktoré do predmetného kontaktu nikdy pred spáchaním skutku neprišli do kontaktu ani s obžalovaným a ani s poškodenou) - sú to príslušníci polície
- príslušníci, ktorí boli na predmetnom zákroku a ich výpovede v súvislosti so základnou otázkou - či obžalovaný namieril na telo poškodenej zbraň. Títo jednoznačne vypovedali, že tomu tak nebolo -t.j. mierenie na telo poškodenej - ale psa a na zem, ale to z dôvodu, že tento mal napadnúť priateľku obžalovaného (čo sa neskôr i samotným znaleckým posudkom - ako nezávislým dôkazným prostriedkov i preukázalo) - mali totiž informácie a teda vedomosť od priamo poškodenej (opätovne to súd vyššie podrobne preto rozviedol). V obžalobe bolo následne uvedené - že poškodená mala obavu - a preto privolala políciu. To, že privolala políciu - bolo dokazovaním preukázané - a to predmetnou prehratou zvukovou nahrávkou
- založenou v spise.
I tu súd poukazuje na skutočnosť - a to vyplynulo i zo samotného prehratia - že počas jej telefonovania bol na mieste - kde poškodená telefonovala (teda pri nej - ako to zhodne vypovedal obžalovaný i svedkyňa L. B.) i samotný obžalovaný. Naviac, keď poškodená mu oznámila, že zavolá políciu - túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal, resp. jej nezakazoval, resp. sa jej nevyhrážal, aby tak nerobila. Naopak obžalovaný jej uviedol, že môže - pretože - on, že použil zbraň bude musieť oznámiť polícii a z miesta činu obžalovaný neodišiel. Zo záznamu úradného bolo preukázané, že obžalovaný použitie zbrane oznámil na predmetný úsek zbraní a streliva na oddelení dokladov v Trenčíne - v predmetný deň 30.08.2018 v čase okolo 09:00 hod.
Trval istý čas, kým prišla polícia - i keď to boli len minúty - ale i z toho vyplýva, že poškodená - v prípade, že by nadobudla strach z obžalovaného - asi by sa nenachádzala v blízkosti - naviac keď jej psy behali voľne po priestranstve v prípade jej ohrozenia života alebo zdravia zo strany obžalovaného by tiež trval istý čas - aby jej prišli na pomoc. Naviac bola tu i svedkyňa - priateľka obžalovaného - čiže s poškodenou okrem psov tu iná osoba nebola a súd naviac poukazuje na výpovede svedkov - ktorí prišli ako prví na miesto - svedkovia U.. L. B. a M.. L. M. - ktorí tiež (ako je nižšie uvedené) - nenadobudli dojem z obavy o svoj život zo strany poškodenej.
Práve preto i z týchto dôkazov (ktoré boli v predmetnej veci dokázané aj s prihliadnutím na výpoveď svedkyne - priateľky obžalovaného - ktorá tak isto ako poškodená - bola poučená podľa tých istých ustanovení Trestného poriadku - t.j., že táto na rozdiel od obžalovaného má povinnosť vypovedať pravdu) - súd nemal dôvod vysloviť pochybnosti a i nepravdu v tejto časti výpovede obžalovaného (i keď tento - keďže bol v pozícii obžalovaného podľa ustanovení Trestného poriadku môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu). Výpoveď obžalovaného v tejto časti nebola tak vôbec osamotená
- čo sa naopak nedalo povedať o výpovedi v tejto časti poškodenej.
V tejto súvislosti vo vzťahu k obžalovanému je potrebné uviesť - čo potvrdili i svedkovia - príslušníci polície, ktorí prišli na predmetné miesto ako prví - U.. L. B. a M.. L. M. - že oni keď vystúpili zo služobného motorového vozidla - na kopčeku za domov ulice Janotova 1 všimli si tri osoby - dve ženy a jedného muža - ako stoja pri sebe na vzdialenosť cca 1,5 metra a rozprávajú sa. Túto skupinku za ľudí, ktorá má byť v núdzi nepovažovali - preto pokračovali v zrýchlenej chôdzi pred dom Janotova 1. Tam sa ale nikto
nenachádzal - a preto sa vlastne vrátili k tejto skupinke ľudí, ktorá sa správala pokojne a spýtali sa ich či tu alebo v okolí nevideli nejakého muža ohrozovať nejakú ženu so zbraňou. Predmetnú skupinku ľudí (muž a dve ženy) - vylúčili, nakoľko sa medzi sebou pokojne rozprávali.
Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedi svedka skúma súd, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prechádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. V danom prípade tomu tak bolo (k dispozícii - vyššie rozvedené boli - práve i výpoveď svedkyne L. B. a svedkov príslušníkov polície - a teda nielen výpoveď obžalovaného na strane jednej výpoveď poškodenej na strane druhej) vznikla tzv. „dôkazná núdza“ v súvislosti s poškodenou a preto sa musel aplikovať zásada „in dubio pro reo“ - vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. - použitie, ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Musel tak rešpektovať základný princíp v trestnom práve in dubio pro reo - podľa ktorého „...ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolnostiach, t.j. ak sú prítomné v danom kontexte dôvodné pochybnosti, ktoré už nemožno odstrániť ani prevedením ďalšieho dôkazu, je nutné rozhodnúť vždy v prospech obžalovaného (rozhodnutia Českej republiky - nález sp.zn. I.ÚS 733/01. In N 26/32 SbNU 239). Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie je spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok a princípy zodpovednosti za zavinenie a prezumpcie neviny nemožno naviac izolovať (rozhodnutia Českej republiky - nález sp.zn. IV.ÚS 36/98 in N 54/11 SbNU 43). Uvedené princípy sa premietajú i do jednotlivých ustanovení trestného poriadku a súdy sú zaviazané ich bezpodmienečne rešpektovať.
Orgány činné v trestnom konaní majú z úradnej povinnosti zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre ich rozhodnutie (§ 2 ods. 4, ods. 5 Tr.por.). Z ústavného princípu prezumpcie neviny vyplýva pre súdy povinnosť pri rozhodovaní o vine zvažovať i takú verziu prípadu, ktorá dôvodne pripúšťa, že vzhľadom ku skutkovým okolnostiam môže dôjsť síce ku spôsobeniu škodlivého následku ale bez zavinenia. Len tak môžu preto súdy vyhovieť požiadavke ktorú zaručuje i Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu - že obvineným osobám zaručuje právo na súdnu ochranu.
Z predmetného vyplýva, že boli dôvodné pochybnosti nielen na samotné zistenie skutkového stavu veci
- s prihliadnutím na žalovanú právnu kvalifikáciu trestného činu - zločinu, ale i na možnosť obstarania a vykonania ďalších dôkazov, ktoré by predmetný skutkový stav, resp. vykonané dokazovanie zmenili. V danom prípade išlo o takú pochybnosť, ktorá spôsobila, že súd, ktorý vo veci rozhodol na základe nestranného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, by nemohol urobiť záver, že skutočnosť naplňujúca znak žalovaného trestného činu sa stala, t.j. nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného.
V rámci predmetného dokazovania už iné skutočnosti - tak ako boli uvedené v obžalobe neboli rozporované. Vo veci neexistovali relevantné dôkazy, ktoré by obžalovaného jednoznačne usvedčovali.
Vo svojej podstate tieto totiž dôkazy, ktoré boli vo veci preukázané spochybnili záver o tom, že konanie obžalovaného bolo objektívne takým ako bol konštatovaný v obžalobnom návrhu - pretože tento je najdôležitejšou časťou obžaloby, čo vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedeným v obžalobnom návrhu - ktorý je vyjadrený v skutkovej vete.
Súd v danom prípade nemohol vo veci aplikovať ustanovenie § 285 písm. b/ Tr.por. - t.j. že skutok nie je trestný čin - ale musel aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr.por. - nebolo preukázané, že stal skutok. Nebolo dokazovaním preukázané tak ako to bolo v obžalobnom návrhu
- že by obžalovaný sa vyhrážal poškodenej, aby si psov, ktorých venčila uviazala na vôdzku lebo inak jej ich postrieľa -nebolo preukázané, že obžalovaný namieril na telo poškodenej a povedal jej, aby si psa odvolala, inak ho zastrelí.
Nebolo tak v danom prípade preukázané - že by tak obžalovaný poškodenú nútil spôsobom, že na ňu mieril so zbraňou - na jej telo poškodenej s tým, aby si psa (psov) odvolala v opačnom prípade, že ho zastrelí a že predtým sa jej vyhrážal, aby si psov uviazala na vôdzku, lebo inak jej ich postrieľa.
Predmetná zbraň bola zo strany obžalovaného použitá a ž po tom, čo došlo k napadnutiu priateľky obžalovaného uhryzením psa - ktorého mala v starostlivosti poškodená - čo potvrdila i samotná poškodená. Použitie predmetnej zbrane, ktorú mal v legálnej držbe obžalovaný tak nesmerovalo k cieľu
- ako bolo konštatované v obžalobnom návrhu - použitie zbrane obžalovaným sledovalo len jediný cieľ - ochrániť priateľku obžalovaného, ale i samotného obžalovaného a prinútiť nedisciplinovanú poškodenú , ktorá za predmetné psy zodpovedala - aby v útoku predmetného psa (psov) nebolo ďalej pokračované. Súd vo veci poukazuje i na výpovede jednotlivých svedkov, výpovede, ktorých boli prečítané, ale i ktorí boli na hlavom pojednávaní osobne vypočutí. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti - súd vo veci aplikoval ustanovenie § 285 písm. a/ Tr.por. - pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok - pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Zákon by mal mať vždy svojho ducha a právo by sa malo tvoriť a aplikovať tak, aby bolo účelné a aby sa splnila predovšetkým samotná generálna prevencia.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a to v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne nezávisle od toho, alebo ich obstaráva súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Z tohto dôvodu sa dôraz celého trestného konania presunul z prípravného konania na hlavné pojednávanie, v rámci ktorého sa dôkazy vykonávajú procesnými stranami. Pri aplikácii zásady ústnosti a bezprostrednosti nie je možné mechanicky a najmä účelovo sa pridržiavať tých dôkazov, resp. ich častí, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, či už zákonne alebo nezákonne a ktoré stranám vyhovujú, ale je nevyhnutné brať do úvahy aj zmeny výpovedí, či dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, bez ohľadu na to, či táto zmena napomáha tej, či onej procesnej strane. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil skutku, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal. Predmetné dokazovanie neumožnilo urobiť jednoznačný záver, že skutok sa stal.
Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (napr. 2 Tz 22/1967 a 7 Tz 61/1967), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaného za vinného. Nedokázaná vina má pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal. Keďže v danom prípade mala ako hlavný dôkazný prostriedok slúžiť výpoveď poškodenej - jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvratiteľný.
Práve i rozporuplná a nevieryhodná výpoveď svedkyne a zároveň poškodenej ako i dôkazy vyššie rozvedené nespĺňali tieto kritériá a podmienky na to, aby mohla byť podkladom pre uznanie viny obžalovaného uznaný vinným a odsúdeným.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr.por.). Tam kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší (R NS č. I/1966).
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje tvrdenia a zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).Tam kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší (R 46/1963, R NS č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo - R - 22/1968 II).
Použitie zásady „in dubio pro reo“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov (upravené znenie - R 37/1971). V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktoré nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohlo tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Dôvod podľa § 285 písm. a/ Tr. por. je na mieste vtedy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, teda, že sa uskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal. Tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t. j. ak na podklade vykonaného doka- zovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba. Preukázanie časti skutkového deja nebráni tomu, aby bolo použité uvedené oslobodzujúce ustanovenie. Skutok teda musí byť preukázaný bez dôvodných pochybností v celom svojom priebehu, inak je na mieste práve použitie uvedeného oslobodzujúceho ustanovenia.
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť spod obžaloby (porovnaj R 14/1964).
Súd v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie počas nariadených viacerých hlavných pojednávaní a to vyčerpávajúcim spôsobom všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Predmetné dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia plne rešpektujúc všetky zásady trestného konania. Na margo súd poukazuje, že má dostatok odborných a životných skúseností na to, aby mohol objektívne vykonané dôkazy vyhodnotiť.
Súd tieto vykonané dôkazy vyhodnotil a podrobne rozviedol vo svojej odôvodňujúcej časti rozsudku. Dôkazy rozdelil na dôkazy, ktoré svedčia proti obžalovanému a dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. Po vyhodnotení predmetných dôkazov dospel k záverom, ktoré podrobne rozviedol vo svojej výrokovej časti. Predmetné dôkazy nehodnotil jednostranne - ale podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a vnútorného presvedčenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.